Najvyšší súd

7Sžso/78/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. Š., narodený   X.,   bytom U. č.d. X., zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, LL.D., advokátom, so sídlom

Humenné, Dubová ul. č. 4,   proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v

Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o dávku a príspevky v hmotnej núdzi, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. júna 2011, č.k. 1S/9/2010-72, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Prešove zo 17. júna 2011 z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. júna 2011, č.k. 1S/9/2010-72, podľa § 250j

ods. 1 OSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia   z 8. januára 2010 číslo

AA/2010/00021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom z 24. novembra 2009 číslo 2009/48495/1, podľa

ktorého žalobca je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi  

a dávka a príspevky v hmotnej núdzi mu neboli priznané.  

V odôvodnení uviedol, že žalobca 16. septembra 2009 požiadal Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Humenné o pomoc v hmotnej núdzi. K tejto žiadosti ako spoločne posudzované

osoby uviedol svoju manželku V. Š. a štyri nezaopatrené deti M. Š, M. Š., M. Š., a P. Š. V čase

podania žiadosti bol zamestnaný, jeho manželka bola poberateľkou invalidného dôchodku a

ako nezamestnaná bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, syn M. bol

nezamestnaný študent 2. ročníka externého štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej

práce svätej rodiny, ktorý bol do evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný 19. mája 2009

a evidencia trvá aj naďalej. Ostatné deti žalobcu M., M. a P. sú neplnoleté osoby navštevujúce

školskú dochádzku, resp. materskú školu a strednú školu.   Súd dospel k záveru, že žalobca 2   7Sžso/78/2011

nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keď je občanom v hmotnej núdzi podľa zákona  

č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

o pomoci v hmotnej núdzi“) s nasledovným odôvodnením: "Z listinných dôkazov, ktoré sú

obsahom administratívneho spisu vyplýva, že aj keby žalovaný pri posudzovaní príjmu

žalobcu pre účely pomoci v hmotnej núdzi nevychádzal z jeho reálneho príjmu za príslušný

mesiac september 2009, v ktorom si žalobca podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. t.j.  

z výšky príjmu 454,79 €,   ale z priemerného mesačného príjmu žalobcu za posledných  

12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, príjem žalobcu a jeho manželky pre účely

posudzovania hmotnej núdze by bol oveľa vyšší. Aj pri takomto určení príjmu pri vypočítanej

dávke podľa § 10 ods. 2 písm. d) cit. zákona vo výške 321,87 € nevznikol by žalobcovi nárok

na priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevky. Ak by boli správne orgány vzali príjem

žalobcu za predchádzajúcich 12 mesiacov, ako to namietal žalobca, bol by tento príjem oveľa

vyšší a rozdiel by bol väčší ako je to teraz, pretože by bola započítaná do priemeru aj mzda za

december 2008. Správne orgány vychádzali z potvrdenia za mesiace august 2008 až júl 2009

ako to vyplýva z potvrdenia o čistom príjme žalobcu z 3. septembra 2009 S.". S právnym

záverom žalovaného sa súd v plnom rozsahu stotožnil, pretože zo   správneho konania na

obidvoch stupňoch vyplýva, že žalobcovi ani jemu spoločne posudzovaným osobám nevznikol

nárok na aktivačný príspevok, na ochranný príspevok a zároveň, že dávka podľa ustanovenia §

10 ods. 9 citovaného zákona sa nezapočítava do dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2

citovaného zákona. Krajský súd zistil, že správne orgány postupovali pri posúdení žiadosti

žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona   o pomoci v hmotnej núdzi a ich

postupom nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením, že

žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný zo zákona nemá nárok na ich náhradu.  

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove   podal žaloba odvolanie.   Namietal, že

rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 6 zákona o hmotnej núdzi, pretože

žalovaný neprihliadol na jeho ako aj manželkin priemerný mesačný príjem za posledných 12

kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, ktorý mal žalobca vo výške 461,81 € a jeho

manželka 81,67 € je to spolu 556,23 € a nie 625,78 €, ako to tvrdil prvostupňový správny

orgán. Z takto vypočítaného príjmu   po odpočítaní 25 % podľa § 5 ods. 4 písm. a/ a písm. d/  

cit. zákona, t.j. príjem 121,1675 € na posudzovanie hmotnej núdze, zabezpečenia základných

životných podmienok a pomoci hmotnej núdzi je vo výške 363,50 €. Tiež namietal, že bol 3   7Sžso/78/2011

porušený § 10 ods. 9 a ods. 10 cit. zákona, lebo mu mal byť priznaný príspevok minimálne  

vo výške 17,20 € na maloleté deti M. a M., ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku a

syna Patrika, ktorý riadne navštevuje materskú škôlku a od 1. septembra 2009 nastúpil do 1.

ročníka základnej školy, t.j. spolu 51,60 €. Tiež namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného

v aplikácii § 12 ods. 1 a ods. 3 písm. c/   ods. 4 písm. a/ a písm. c/ cit. zákona. Tvrdil, že

aktivačný príspevok vo výške 63,07 € patrí synovi M., ktorý je v evidencii uchádzačov o

zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, zúčastňoval sa na

menších obecných prácach, a aktivačný príspevok   pre všetky fyzické osoby   spoločne

posudzované spolu vo výške 315,35 € nebol zohľadnený. Ďalej namietal, že žalovaný a ani

súd prvého stupňa sa nevysporiadali s jeho námietkou, že na daný prípad neaplikoval žalovaný

§ 17 ods. 3 cit. zákona. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a

vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol nové skutočnosti a dôkazy,  

a preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu súdom.  

Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi postupoval v súlade so zákonom, ktorého aplikácia

bola v konečnom dôsledku pre žalobcu nepriaznivá. Nemožno   hodnotiť postup žalovaného

voči žalobcovi pri vydaní rozhodnutia ako postup úmyselný, nesprávny a nespravodlivý a ani

ako diskriminujúci. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť

konať pred súdom lebo neuviedol žiadny relevantný dôvod (ani na pojednávaní) v postupe

súdu, ktorým by znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv podľa Občianskeho súdneho

poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa   spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 10 ods. 2, §   246c ods. 1  

a § 250ja OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 4   7Sžso/78/2011

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Zo spisov vyplýva, že žalobca v žalobe a rovnako aj v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Predovšetkým namietal, že žalovaný pri

posudzovaní hmotnej núdze v rozpore s § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zisťoval len

príjem za kalendárny mesiac, v ktorom podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a neprihliadol

na priemerný mesačný príjem získaný za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním

žiadosti, t.j. v období od augusta 2008 do augusta 2009. Tiež namietal rozpor vo výpočte

sumy   nárokov v hmotnej núdze upravených v § 10 ods. 9, ods. 10   v súvislosti s § 17 cit.

zákona (dávka pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok  

a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku) ako aj v § 12 cit.

zákona (aktivačný príspevok). K týmto namietaným rozporom žalovaný síce  

v preskúmavanom rozhodnutí zaujal svoje stanovisko ale žalobca naďalej trval na

nezákonnosti rozhodnutia s tým, že v tejto časti bol ukrátený na svojom práve.

Úlohou súdu bolo preskúmať, či žalovaný pri rozhodovaní o nároku žalobcu

rešpektoval hmotno-právne ako aj procesnoprávne predpisy a či v súlade s nimi vec o nároku

o pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol.

Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP upravuje obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia.  

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami  

a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je procesným právom účastníka, pretože len

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi možnosť náležite

skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu voči ktorému chce využiť možnosť podať

opravný prostriedok.

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať každý argument

účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede

súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody 5   7Sžso/78/2011

musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí len odkaz na

určité časti zákonov.  

Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je

nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na

spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom  

(čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. f/ OSP),

pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci opravných prostriedkov.

Krajský súd však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dôsledne

nerešpektoval zásady obsahujúce požiadavku na spravodlivý súdny proces. Rozsiahle

odôvodnenie rozsudku   podrobne obsahuje odôvodnenie podanej žaloby, vyjadrenie

žalovaného, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia

žalovaného. Následne krajský súd uviedol skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a bez

bližšieho odôvodnenia a bez právnej argumentácie v žalobe namietaných skutočností sa

stotožnil s právnym záverom žalovaného.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa nie

je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretože je nepresvedčivý, nezrozumiteľný a pre odvolací súd

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd svoje zistenia presvedčivo

neodôvodnil, pretože z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, akými úvahami sa krajský súd

riadil, lebo nezaujal právne stanovisko k namietaným vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré

podľa žalobcu spôsobili nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.  

Odvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa považoval za

natoľko závažné, že rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 OSP  

v spojení s   § 246c ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky   k veci   týkajúce sa § 6 zákona o hmotnej núdzi

poznamenáva, že na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných

podmienok a pomoci v hmotnej núdzi   sa zisťuje predovšetkým príjem za kalendárny mesiac,

v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze (v danom prípade september 2009). 6   7Sžso/78/2011

Správny orgán však je povinný sa oboznámiť aj s priemerným mesačným príjmom za

posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti t.j. za obdobie od augusta 2008

do augusta 2009 a v rozhodnutí potom zdôvodniť, prečo na tento zistený priemerný mesačný

príjem pri posudzovaní hmotnej núdze neprihliadol.

Súd prvého stupňa   preto v   ďalšom konaní   vec znova posúdi a vysporiada sa  

so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a vo veci znovu rozhodne s poukazom na

procesné ustanovenia, aj s náležitým odôvodnením.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave   30. októbra 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová