Najvyšší súd  

7Sžso/77/2011

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci žalobkyne M. J., bytom P., Š. ul. č. X., zastúpená JUDr. Ivetou Brindzovou,

advokátkou v Púchove, Nám. Slobody č. 1901, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych

vecí a rodiny, Bratislava, pracovisko Žilina, ul. Jozefa Miloslava Hurbana č. 16,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13. januára 2011 č. AZ/2011/00216

o odňatí peňažného príspevku na úpravu bytu,   na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 11. mája 2011, č. k. 11S/23/2011-20, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Trenčíne   z 11. mája

2011, č. k. 11S/23/2011-20   m e n í   tak, že rozhodnutie   žalovaného z 13. januára 2011  

číslo AZ/2011/00216,   p o t v r d z u j e.

  Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 11. mája 2011 č. k. 11 S /23/2011-20 podľa § 250j

ods. 2 písm. c) OSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 13. januára 2011 číslo AZ/2011/00216 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

  V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre

nedostatočné zistenie skutkového stavu, nedodržanie lehoty na rozhodnutie a nedostatok 2   7Sžso/77/2011

poučenia o tom, kedy možno úpravy vykonať. Žalovaný rozhodol podľa § 45 ods. 9 zákona

č. 447/2008 Z. z. peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

č. 447/2008 Z. z.“) o odňatí príspevku po zistení, že úpravy boli vykonané pred

právoplatnosťou rozhodnutia o priznaní tohto príspevku. Konštatoval, že napadnuté

rozhodnutie je v rozpore so zákonom, pretože žalovaný nepostupoval podľa § 53 ods. 1

uvedeného zákona. Zaujal stanovisko, že na konanie vo veciach kompenzácie sa vzťahuje

Správny poriadok s odchýlkami uvedenými v § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Uviedol, že

žalobkyňa jednoznačne ujmu na svojich právach utrpela. Z administratívneho spisu

nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej zástupkyňa boli riadne poučené o povinnosti začať

úpravy až po právoplatnosti rozhodnutia o príspevku, hoci takúto povinnosť správne orgány

majú. Správny orgán mal konať urýchlene, lebo situácia navrhovateľky nezniesla odklad,

zdravotný stav žalobkyne bol skutočne vážny a používanie vhodnej kúpeľne bolo nevyhnutné

pre jej existenciu. Správny orgán však rozhodol až takmer o 3 mesiace od podania žiadosti  

a nepostupoval podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Podklady, ktoré sa v administratívnom

spise nachádzajú, nedávajú jednoznačný záver o tom, kedy bola vykonaná úprava kúpeľne až

na doklady od jedného vykonávateľa úprav, aj to sú nepresné a nekonkrétne, a preto krajský

súd považoval za potrebné skutkový stav doplniť. Uviedol, že je potrebné zohľadniť

skutočnosť, že takáto úprava vyžaduje aj určitú prípravu materiálu a zabezpečenie odborníkov

na vykonanie prác, čo musela dcéra žalobkyne ako vlastníčka bytu, zabezpečiť.   Úspešnej

žalobkyni nepriznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP, lebo si ich náhradu

neuplatnila.

  Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok krajského

súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a žalobkyni nepriznať právo na náhradu trov konania.

Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici rozhodol v zákonom

stanovenej lehote. Následne po presťahovaní žalobkyne 28. augusta 2010 do nového bytu,

vykonal v rodine 31. augusta 2010 sociálne šetrenie spolu s odborníkom z oblasti stavebníctva

a žalobkyňu v zastúpení J. V. upozornil na možnosť vykonávať úpravy v byte až po

nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku, ako to vyplýva  

z posudkového záveru z 31. augusta 2010. Dňa 16. septembra 2010 bol vypracovaný

komplexný posudok a následne bola 29. septembra 2010 zaslaná žalobkyni v zastúpení

písomná výzva na predloženie dokladu o cene úpravy. Predfaktúra o cene úpravy bytu –

kúpeľne, bola správnemu orgánu doručená 6. októbra 2010 /nesprávne uvedené 2011/, avšak 3   7Sžso/77/2011

stavebný technik úradu žiadal odstránenie nedostatkov v predfaktúre. Opravený doklad o cene

úpravy bytu bol správnemu orgánu doručený dňa 18. októbra 2010 /nesprávne uvedené 2011/,

ktorý deň bolo vydané rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na úpravu bytu vo výške

2 095 €. Žalovaný zotrval na stanovisku, že správny orgán so splnomocnenkyňou J. V.

spolupracoval počas celého konania od podania žiadosti, podával ústne informácie

o podmienkach poskytnutia peňažného príspevku na úpravu bytu a zasielal jej tiež písomné

výzvy s upozornením na následky nepredloženia dokladov, o čom priložil vyjadrenie

a doklady Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracoviska odboru

sociálnych vecí a rodiny Púchov z 20. júna 2011. Závery, uvedené v odôvodnení rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne preto nepovažoval za správne.  

  Žalobkyňa sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadrila.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s § 10 ods. 2 OSP preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach žaloby

a v rozsahu odvolania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru,  

že odvolaniu žalovanej treba vyhovieť.

  Podľa § 41 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný

príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže nemožno

poskytnúť na úpravy vykonané predo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o týchto

peňažných príspevkoch.

  Podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., ak príslušný orgán dodatočne zistí, že

peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal, priznal neprávom alebo

v nižšej sume alebo priznal vo vyššej sume ako patril alebo priznal od neskoršieho dňa ako

patril alebo peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal alebo rozhodol

o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časti aj keď túto povinnosť

uložiť nemal, peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne prizná, odníme, zvýši, zníži

alebo doplatí alebo rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo jeho časť. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na

kompenzáciu alebo jeho časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný

príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na

kompenzáciu alebo jeho pomernú časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého

peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

4   7Sžso/77/2011

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. ak príslušný orgán zistí, že opakovaný

peňažný príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje alebo jednorazový peňažný

príspevok sa neprávom poskytol na základe preukázateľne nepravdivých údajov, ktoré

uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento peňažný príspevok na kompenzáciu priznaný, alebo ak

fyzická osoba použila peňažný príspevok na kompenzáciu na iný účel, než na ktorý bol

poskytnutý, príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného

príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok.

  Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa požiadala 26. júla 2010 Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov o poskytnutie peňažného

príspevku na úpravu bytu,   a to konkrétne na úpravu kúpeľne. Z komplexného posudku

uvedeného úradu zo 16. septembra 2010 číslo spisu: D/2010/03005/005-OPČ, vypracovaného

podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. miera funkčnej poruchy žalobkyne

podľa prílohy č. 3, časť IV bod 2 písm. d) k zákonu č. 447/2008 Z. z. je 90 %, a preto

v zmysle § 2 ods. 3) uvedeného zákona je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím a okrem iného je odkázaná na úpravu bytu, úpravu kúpeľne a sociálneho

zariadenia s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť (odstránenie vane, jej nahradenie sprchovou

kabínou a vykonanie iných stavebných prác, súvisiacich s úpravou bytu v zmysle opatrenia  

č. 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy z ich ceny).

  Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici rozhodnutím z 18. októbra

2010 číslo D/2010/02932/002-RPPK, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2010,

priznal žalobkyni peňažný príspevok na úpravu bytu, úpravu kúpeľne vo výške 2 095,95.-€ur,

a táto suma jej bola uhradená 25. októbra 2010. Šetrenie v domácnosti bolo vykonané  

2. novembra 2010. Šetrením správny orgán zistil, že úprava bytu (kúpeľne) bola ukončená

v septemberI 2010.

Na základe tohto zistenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici

rozhodnutím z 26. novembra 2010 číslo: D/2010/02932/006-RPPK, odňal navrhovateľke

peňažný príspevok na úpravu bytu (úprava kúpeľne na bezbariérovú), ako priznaný neprávom

s poukazom na § 41 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože uvedená úprava bytu (kúpeľne)

bola vykonaná predo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného

príspevku na jej vykonanie.

5   7Sžso/77/2011

  Žalovaný rozhodnutím z 13. januára 2011 číslo AZ/2011/00216, rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici z 26. novembra 2010 číslo

D/2010/02932/006/RPPK o odňatí peňažného príspevku   na úpravu bytu (kúpeľne) v sume

2 095,95 € potvrdil.

  Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa požiadala o príspevok na

úpravu bytu 26. júla 2010, teda pred začatím stavebných úprav.

Z obsahu komplexného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Považskej

Bystrici zo 16. septembra 2010 číslo: D/2010/03005/005-OPČ vyplýva, že žalobkyňa je

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná nielen na sprievodcu, ale má aj

obmedzenú pohybovú a   orientačnú schopnosť v dôsledku narušenia telesných a duševných

funkcií (ťažký organický psychosyndróm, cukrovka II. typu kompenzovaná diétou

a inzulínom, hypertonická choroba III. št.). Pohybuje sa iba na mechanickom vozíku a za

pomoci inej fyzickej osoby. V dôsledku uvedeného zdravotného postihnutia nie je schopná na

rovnakom základe a s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej

dôstojnosti, premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku

železničnej dopravy. Pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní mobility a orientácie je

kompenzovaná peňažným príspevkom za opatrovanie. Sociálne dôsledky ťažkého

zdravotného postihnutia (trpí inkontinenciou a treba ju niekoľkokrát denne umývať)  

sú kompenzované poskytovaním peňažného príspevku v oblasti zvýšených výdavkov.

Ako je uvedené v tomto komplexnom posudku, žalobkyňa nie je ani s pomocou inej

fyzickej osoby schopná vojsť a vychádzať z vane. Situácia s úpravou bytu a potrebou jeho

bezbariérovosti a prístupu žalobkyne ku sprche bola naliehavá, a preto bol rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu z 18. októbra 2010 poskytnutý peňažný príspevok na

úpravu bytu (úpravu kúpeľne) s cieľom dosiahnuť bezbariérovosť (odstrániť vaňu

a namontovať sprchovú kabínu). Byt, v ktorom sa vykonávala stavebná úprava, nadobudla

dcéra žalobkyne v júli 2010 a žalobkyňa s dcérou sa do neho nasťahovali o mesiac, a to  

28. augusta 2010. Byt nebol vhodný na bývanie s postihnutou osobou, preto bolo nevyhnutné

čo najskôr vykonať stavebné úpravy, hlavne upraviť kúpeľňu. Sociálne šetrenie v rodine

vykonal správny orgán 31. augusta 2010 spolu s odborníkom z oblasti stavebníctva.

Odvolací súd považuje za preukázané, že žalobkyňa bola poučená o nevyhnutnosti

začatia stavebných úprav až po právoplatnosti rozhodnutia o priznaní príspevku, o čom svedčí

obsah záznamu žalovanej o sociálnom šetrení. Tvrdenie žalobkyne, že nebola poučená 6   7Sžso/77/2011

o právnych následkoch vykonania stavebných úprav pred právoplatnosťou rozhodnutia

o priznaní príspevku nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Žalobkyňa začala s vykonávaním stavebných prác ešte pre právoplatnosťou takéhoto

rozhodnutia. O tejto skutočnosti odvolací súd nemal dôvod pochybovať, lebo dôkazy,

preukazujúce opak neboli v konaní predložené ani, navrhnuté.

Správny orgán vypracoval 16. októbra 2010 komplexný posudok a   už v čase jeho

vypracovania zrejme vedel o priebehu vykonávania stavebných prác, keď boli začaté už

v priebehu septembra 2010. Z dokladu P. J., ml., a to z kópie o fakturovaní stavebných prác

z 19. októbra 2010, ktorý neznie presne na sumu peňažného príspevku, priznanú rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu z 18. októbra 2010 možno vyvodiť, že práce už boli

vykonané pred poskytnutím príspevku.

Zistenia žalovaného boli dostatočné pre rozhodnutie o povinnosti odňať peňažný

príspevok na úpravu bytu, lebo bol priznaný neprávom na úpravy, ktoré už boli pred

rozhodnutím o príspevku vykonané.

Žalovaný preto nepochybil, keď rozhodnutie jeho prvostupňového správneho orgánu

o odňatí peňažného príspevku na úpravu bytu žalobkyni potvrdil a jej odvolanie zamietol.

Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom krajského súdu, podľa ktorého dôvodom na

zrušenie rozhodnutia žalovaného je skutočnosť, že správny orgán nekonal bez zbytočných

prieťahov a nepostupoval podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku hneď na začiatku konania

o priznaní predmetného peňažného príspevku v dôsledku nasťahovania sa do bytu, v ktorom

bolo potrebné urobiť úpravy. V uvedenom ustanovení sú uvedené lehoty poriadkové, ktoré

nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva, o ktorom žalovaný rozhodoval.

Nedodržanie týchto lehôt preto nemá bezprostredný vplyv na práva účastníkov

konania aj keď by nemalo byť na ťarchu účastníka, ktorému z rozhodnutia o veci vyplývajú

práva a povinnosti.

Odvolací súd však pripomína, že žalovaný sa musí riadne vysporiadať za každých

okolností s otázkami právnymi.

Znamená to teda, že jeho povinnosťou je rozlíšiť medzi dôsledkami rozhodnutia

o odňatí peňažného príspevku na úpravu bytu, ktoré bolo predmet preskúmania a medzi

povinnosťou žalobkyne uvedený príspevok vrátiť. Takýto výrok preskúmavané rozhodnutie 7   7Sžso/77/2011

neobsahuje a   ani obsahovať nemôže, lebo bolo už v doterajšom konaní preukázané, že

výplatu príspevku, ktorý bol žalobkyni priznaný neprávom, žalobkyňa nezavinila.

Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že žalovaný musel vedieť o vykonaní úprav bytu

pred právoplatnosťou rozhodnutia o priznaní príspevku (č.l. 28 administratívneho spisu).

Navyše po zistení uvedenej skutočnosti v čase, kedy finančný príspevok nebol ešte

navrhovateľke poskytnutý, finančný príspevok žalobkyni vyplatil napriek tomu že vedel, že

ho treba odňať a až následne rozhodol o jeho odňatí.

Žalobkyňa preto zrejme nezavinila, že jej príspevok bol vyplatený neprávom.

Odvolací súd preto opätovne poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o povinnosti vrátiť

príspevok vyplatený neprávom s poukazom na § 45 ods. 9 písm. j/ zákona č. 447/2008 Z.z.

neznamená súčasne povinnosť žalobkyne vrátiť príspevok, ktorý jej bol vyplatený neprávom.

Takáto povinnosť by jej vznikla až v prípade, keby zavinila výplatu peňažného príspevku,

poskytnutého neprávom.  

O tejto povinnosti by musela žalovaná rozhodnúť osobitne, ak by boli pre takýto

postup splnené podmienky, čo v danej veci treba zrejme vylúčiť.

Odvolací súd pripomína, že žalovaný nemôže rozhodnúť o povinnosti vrátiť

neprávom vyplatenú dávku na svojom protiprávnom postupe. Za takýto postup možno

považovať vyplatenie príspevku v čase, kedy už žalovaný o jeho neodôvodnenom priznaní vedel.

Túto skutočnosť odvolací súd pripomína s prihliadnutím na výrok preskúmavaného

rozhodnutia, z ktorého povinnosť vrátiť príspevok vyvodiť nemožno, lebo túto povinnosť

rozhodnutie neobsahuje.  

Za takýchto okolností možno len uzavrieť, že hoci bol peňažný príspevok žalobkyni

poskytnutý a vyplatený neprávom a v rozpore s § 41 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. a aj

dôvody na jeho odňatie podľa § 37, § 41 ods. 5 alebo § 45 ods. 9 uvedeného zákona sú dané,

nepostačuje táto skutočnosť pre záver, že žalobkyňa neoprávnenú výplatu peňažného

príspevku zavinila a že za vznik administratívneho preplatku prípadne zodpovedá. Citované

ustanovenia upravujú len dôvody na odňatie príspevku, nie aj na jeho vrátenie. Povinnosť

vrátiť príspevok len v prípadoch, ak nebol použitý na účel, na ktorý bol poskytnutý v lehote

ustanovenej týmto zákonom, alebo postup následky vykonania úprav v inom čase a inak ako

spôsobom, upraveným v rozhodnutí je v zákone presne a osobitne upravená.

8   7Sžso/77/2011

V dôsledku skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného sa netýkalo povinnosti žalobkyne

vrátiť peňažný príspevok, ale riešilo len otázku odňatia príspevku, pochybil súd prvého

stupňa, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného

vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa § 220 OSP ako vecne nesprávny

a priečiaci sa zákonu zrušil a preskúmavané rozhodnutie žalovaného potvrdil.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnej

žalobkyni ich náhradu nepriznal, lebo v odvolacom konaní úspech nemala a úspešný žalovaný

nárok na ich náhradu nemá.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012   JUDr. Elena Závadská, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová