Najvyšší súd Slovenskej republiky

7Sžso/62/2009

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobkyne K., bytom Š., proti žalovanému Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkoch, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. septembra 2009, č.k. 11S/54/2009-28, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22. septembra 2009,   č. k. 11S/54/2009-28,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. septembra 2009, č.k. 11S/54/2009-28, zamietol žalobu o zrušenie rozhodnutia žalovaného z 15. marca 2009 číslo AN/2009/00229/Ma,. ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, pracovisko Šurany z 20. novembra 2008, číslo 2008/09731/024822 a odvolanie žalobkyne zamietnuté, lebo žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkoch, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 64 ods. 1 písm.b) bod 2 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“) a podľa § 38 ods. 1 písm.b) zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kondenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.Z.). Náhradu trov konania žalobkyni nepriznal. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne. Nezistil nezákonný postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti žalobkyni o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý bol upravený v § 64 ods. 1 písm.b) bod 2 zákona o sociálnej pomoci, lebo aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu žalobkyne s mierou funkčnej poruchy 60 % s poukazom na § 14 ods. 6, § 38   ods. 1, ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., nesplnila žalobkyňa zákonnú podmienku na poskytnutie tohto príspevku, keď požadovaná kompenzácia v komplexnom posudku žalovaného zo 16. februára 2009 nebola pre žalobkyňu navrhnutá. Navyše požadovaná dávka má fakultatívnu povahu a aj v prípade splnenia všetkých podmienok uvedených v zákone, nemusí správny orgán žiadosti o priznanie takejto dávky vyhovieť.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne nesprávne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd rozhodol len na základe posudku posudkovej komisie, ktorá je orgánom žalovaného, nie je preto objektívnym a nezávislým orgánom. Vzhľadom na ostatnú lekársku správu sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil a tvrdila, že miera funkčnej poruchy 60 % nie je zistená objektívne. Namietala, že nie je schopná verbálnej komunikácie s kýmkoľvek a kdekoľvek a preto nemôže ani cestovať. Uvedenú poruchu by mohla kompenzovať tak, že manžel by s ňou chodil a sprevádzal ju.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na základe lekárskych nálezov bolo preukázané, že aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopná prepravovať sa v prostriedkoch hromadnej dopravy, zvládnuť situáciu, nastúpiť, vystúpiť, zotrvať v nich, v sprievode inej osoby a z toho dôvodu, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2, § 246c ods. 1   a § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Ustanovenie § 14 ods. 6 cit. zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovuje podmienky pre druh odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (presné znenie je v dôvodovej časti rozhodnutia krajského súdu). Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku je komplexný posudok (§ 55 ods. 6 citovaného zákona). Komplexný posudok, vydaný na potreby rozhodnutia o kompenzácii na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 cit. zákona preukazuje odkázanosť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Lekársky posudok vypracúva posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnych pracovníkom príslušného orgánu. Za takýchto okolností je zákonom predpísaným dôkazom, ktoré objektívnosť žalobkyňa hodnoverným spôsobom nespochybnila.

Nemožno preto len na základe tvrdenia žalobkyne, že posudkoví lekári neobjektívne vypracovali lekársky posudok, prípadne, že komplexnú posudok vydaný na účely kompenzácie je neobjektívny, ak žalobkyňa svoje tvrdenie nedoložila iným, závery posudkov spochybňujúcim dôkazom.

Zo záverov komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Nitra zo 16. februára 2009 číslo AN/2009/00081/SV, žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy vo výške 60 % sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 15 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. V oblasti mobility a orientácie podľa predložených lekárskych zistení je mobilná a orientovaná v priestore a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná v sprievode inej osoby sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb ak prostriedku železničnej dopravy, nastupovať, udržať sa, vystupovať a zvládať inú situáciu v nich. Na základe uvedeného zdravotného stavu posudok neobsahuje záver, podľa ktorého posudkový orgán navrhuje poskytnúť žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Posudky posudkových orgánov z 13. novembra 2008, z 26. januára 2009 a komplexný posudok zo 16. februára 2009, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, boli dostatočne doložené vykonaným šetrením aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov neboli pochybnosti.

Žalobkyňa preto podmienky pre poskytnutie požadovanej finančnej dávky nesplnila a súd prvého stupňa preto nepochybil, keď nezistil nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyni, a to zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Zodpovedá skutočnosti, že zdravotné postihnutie žalobkyne jej môže spôsobiť značnú mieru nepohodlia aj v bežných životných situáciách, medzi ktoré patrí aj cestovanie hromadnou dopravou. Hoci jedným z cieľov zákona o sociálnej pomoci je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana   do spoločnosti, žalovaný tak môže postupovať len na základe riadneho zistenia zákonných podmienok pre poskytnutie dávok sociálnej pomoci.

V odvolacom konaní však žalobkyňa neuviedla skutočnosti, ktoré by súdu prvého stupňa neboli známe, a s obsahom ktorých sa uvedený súd dostatočne nezaoberal.

Odvolací súd preto považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaný sa logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný dostatočne zistil skutočný stav veci, lebo riadne bolo zistené zdravotné postihnutie žalobkyne a jej následky pre bežný život a pri rozhodnutí o dávke sociálnej pomoci postupoval v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správny.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, a neúspešná žalobkyňa právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.   V Bratislave 25. marca 2010   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová