Najvyšší súd

7Sžso/61/2011

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej

v právnej veci žalobkyne: Ing. K. U., M. Ul. P. č. X., zastúpená advokátom Mgr. Ľubošom

Kráľom, v Martine, ul. Červenej   armády č. 1, proti žalovanej Sociálnej poisťovni v

Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 27.

septembra 2010 číslo 33792/2010-BA, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 20. apríla 2011, č. k. 21S/104/2010-54, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2011,

č. k. 21S/ 04/2010-54,   p o t v r d z u j e.

  Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia právneho

zástupcu Mgr. Ľuboša Kráľa, advokáta v Martine, ul. Červenej armády č. 1, na účet číslo X,

vedený v B, a.s. pobočka M. vo výške 77,29 €ur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Žiline rozsudkom z 20. apríla 2011, č. k. 21S/104/2010-54, podľa § 250j

ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 27. septembra 2010 číslo 33792/2010-BA 2   7Sžso/61/2011

v spojení s rozhodnutím z 10. februára 2010 číslo MT-15251/2010 a vec vrátil žalovanej na

ďalšie konanie. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 508,02   €ur na

účet jej advokáta Mgr. Ľuboša Kráľa, do 30. dní od právoplatnosti rozsudku.  

  V odôvodnení uviedol, že Okresný súd v Martine v dedičskej veci poručiteľky Ing. E. U.

uznesením zo 4. júna 2003, sp. zn. 17 D 630/2003, Dnot 123/2003, ustanovil žalobkyňu Ing.

K. U. za správcu časti dedičstva poručiteľky. Zároveň okresný súd v zmysle § 175f ods. 1

OSP vymedzil správcovi okruh činností, ktoré môže v súvislosti so správou dedičstva

vykonávať a stanovil mu povinnosť predkladať súdu pravidelne správy o svojej činnosti, ako

aj povinnosť predložiť dedičom prostredníctvom súdu záverečnú správu činnosti, po skončení

dedičského konania. S poukazom na § 5 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

poistení“) dospel k záveru, že žalobkyňa nie je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá mala

oprávnenie prevádzkovať živnosť, a preto jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla 2004. Námietky žalobkyne uvedené v žalobe

považoval krajský súd za dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa §

250j ods. 2 písm. a) OSP. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP.  

  Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť

Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Hoci bola žalobkyňa ustanovená za správcu dedičstva poručiteľky Ing. E. U., ktorá zomrela

X.X. 2003, naďalej zastávala právny názor, že na účely sociálneho poistenia sa žalobkyňa

považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu tým, že pokračovala v živnosti ako dedička

ustanovená za správcu dedičstva a za rok 2003 dosiahla príjem relevantný na vznik povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Tvrdila, že z uvedeného

dôvodu ju treba od 1. júla 2004 považovať za povinne nemocensky poistenú a povinne

dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Uviedla, že  

vo vykonávaní živnosti žalobkyňa pokračovala, pričom živnosť vykonávala na základe

živnostenského listu z 23. mája 1995, č.: Žo – X, vydaného na meno poručiteľky Ing. E. U.,

čo znamená, že živnostenské oprávnenie poručiteľky nezaniklo. Po skončení konania

o dedičstve, Obvodný úrad v Martine, odbor živnostenského podnikania, potvrdil úradným

záznamom 24. marca 2004 len zmeny údajov uvedených v predmetnom živnostenskom liste,

teda nevydal žalobkyni nové živnostenské oprávnenie. Po smrti samostatne zárobkovo činnej

osoby Ing. E. U., sa považuje za osobu, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť 3   7Sžso/61/2011

a nadobúda postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od

výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods. 1 až 3, 5

a 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2003

alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý

táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až po dosiahnutí príjmu významného

na vznik uvedeného povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1), ktorý sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka,

pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo

z výnosu súvisiaceho s podnikaním, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za

predchádzajúci kalendárny rok. Za rok 2003 žalobkyňa podala Daňové priznanie k dani

z príjmov fyzických osôb vo vlastnom mene v sume 4 929 852 Sk, za Ing E.U. bolo podané

daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb 28. novembra 2003 s príjmom 7 840 538

Sk. Žalovaná tvrdila, že príjem, ktorý žalobkyňa vykázala vo svojom daňovom priznaní

k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003 je príjem, ktorý žalobkyňa dosiahla po smrti

poručiteľky.

  Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP

preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP

a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané nedôvodne.

  Podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa

tohto zákona je osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.

  Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona, živnosť môže

prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky

ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“).

  Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená je

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou samostatne 4   7Sžso/61/2011

zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138

ods. 9.

  Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou

samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu

uvedeného v § 138 ods. 9.

  Podľa § 175f ods. 1 OSP správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné

na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom

súdom. Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou

a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu

uloží súd. Ak to súd uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.

  Zo spisov vyplýva, že žalobkyňa Ing. K. U., dcéra poručiteľky Ing. E. U., ktorá zomrela

X.X. 2003, bola na základe uznesenia Okresného súdu v Martine zo 4. júna 2003 č. k. 17 D

613/2003, Dnot 123/03, ktoré aj nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2003, ustanovená za

správcu časti dedičstva poručiteľky okrem iného aj vo veci ďalšieho majetku a majetkových

hodnôt súvisiacich so živnostenskou činnosťou poručiteľky, ktorú vykonávala od 19. mája 1995 na základe živnostenského listu Okresného úradu v Martine pod obchodným menom

Ing. E. U. – A., miesto podnikania T., V. X, IČO:X. Uvedeným uznesením okresný súd

žalobkyni ako správkyni dedičstva vymedzil okruh činností, ktoré mohla v súvislosti so

správou   majetku vykonávať. Úradným záznamom z   24. marca 2004 Obvodného úradu

v Martine, odbor živnostenského podnikania číslo Žo-X, číslo živnostenského registra X, boli

potvrdené zmeny údajov uvedených v živnostenskom liste z 23. mája 1995, číslo Žo-X, na

základe oznámenia z 22. marca 2004. Údaje boli pozmenené v časti obchodné meno, meno,

priezvisko, rodné číslo, bydlisko, na základe Osvedčenia o dedičstve z 26. januára 2004, číslo

17 D 613/2003, D not 123/2003, ktorým nadobudla vlastnícke právo k majetku a majetkovým

hodnotám súvisiacim so živnostenskou činnosťou Ing. K. U.. Žalobkyňa vykonávala túto

funkciu správcu dedičstva do skončenia dedičského konania v dedičskej veci po neb. Ing. E.

U., ktoré bolo ukončené vydaním Osvedčenia o dedičstve notárom JUDr. Miroslavom

Debnárom z 26. januára 2004, č. k. D 613/2003, D not 123/2003. Po skončení dedičského

konania žalobkyňa nepokračovala v živnosti (§ 13 ods. 5 živnostenského zákona), 5   7Sžso/61/2011

pokračovanie v živnosti neoznámila živnostenskému úradu do 1 mesiaca  

od skončenia dedičského konania po matke.

  Podľa potvrdenia z 1. apríla 2004 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine číslo

ÚPSVaR/9871/2003-SPS (č. l. 32) žalobkyňa bola od 1. júla 2003 v evidencii uchádzačov

o zamestnanie. V roku 2003 žalobkyňa nemala oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, ale do

skončenia dedičského konania po matke od 26. januára 2004 vykonávala funkciu správcu

dedičstva podľa § 175e a nasl. OSP. Nemala ani postavenie samostatne zárobkovo činnej

osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení, nevykonávala živnosť ako sústavnú

činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku. Daňové priznanie za rok 2003 teda nesúviselo so samostatnou zárobkovou

činnosťou žalobkyne. Žalobkyňa podala daňové priznanie v roku 2004 za rok 2003 za svoju

matku Ing..E.U., ktorá zomrela X.X. 2003 ako správkyňa dedičstva. Uvedené daňové

priznanie nesúviselo so samostatnou zárobkovou činnosťou žalobkyne, ale súviselo

s nadobudnutím práv a povinností dedením k podniku jej matky, teda poručiteľky. Zo svojho

podnikania mala príjem až v roku 2004, a preto povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie žalobkyne vzniklo až od 1. júla 2005.

  Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery Najvyšší súd Slovenskej republiky

nevyhovel odvolaniu žalovanej a dôvody zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu považoval

za vecne správne a zákonné. Z uvedeného dôvodu prvostupňový rozsudok podľa § 219 OSP

ako vecne správny potvrdil.

  Odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní

za 1 úkon právnej služby poskytnutej v roku 2011, t. j.   podanie vyjadrenia k odvolaniu,  

vo výške 57 €ur + 7, 41 €ur režijný paušál, spolu 64,41 €ur + 12,88 €ur   + 20   % DPH,  

spolu 77,29 €ur, podľa § 11 ods. 4, druhá veta, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. augusta 2012   JUDr. Elena Závadská, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová