Najvyšší súd
7Sžso/60/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci žalobcu J., bytom O., zastúpeného JUDr. J., advokátom v P., proti žalovanej Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovom príplatku, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. septembra 2009, č.k. 11S/39/2009- 47, takto r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 2. septembra 2009, č.k. 11S/39/2009-47, p o t v r d z u j e.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu 60,44 € náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 2. septembra 2009, č.k. 11S/39/2009-47, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 20. mája 2009 číslo 223-1427/2009, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 285,18 €. Uvedeným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým nepriznala žalobcovi právo na úrazový príspevok za dobu práceneschopnosti od 9. októbra 2006 do 20. októbra 2006 a odvolanie žalobcu zamietla. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach nad rámec žiadosti o úrazový príspevok riešili, či žalobca trpí chorobou z povolania a nerešpektovali právny názor krajského súdu v tom, že ochorenie žalobcu považované za iné poškodenie zdravia pri práci bolo postavené na jednu úroveň s chorobou z povolania. V ďalšom konaní preto uložil žalovanej, aby žiadosť žalobcu o priznanie úrazového príplatku znova posúdila. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná odvolanie v ktorom namietala, že žalobcovi bola 24. júna 1993 zistená choroba Laryngitis chronica hyperplastica ako iné poškodenie zdravia pri práci, ktorá k 31. decembru 2003 nebola zaradená do zoznamu chorôb z povolania. Až od 1. januára 2004 iné poškodenie zdravia pri práci sa stalo rovnocenné s chorobou z povolania a bolo do tohto zoznamu zaradené. Žalobcovi preto nevznikol nárok na žiadnu dávku z úrazového poistenia z titulu iného poškodenia zdravia pri práci zisteného v roku 1993. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil rozhodnutie žalovanej z 20. mája 2009, číslo 223-1427/2009, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, z 27. januára 2009 číslo 304-185/2007 a súčasne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2, § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že žalobcovi bola 24. júna 1993 zistená diagnóza Laryngitis chronica hyperplastica, ktorá v čase zistenia nebola zaradená do zoznamu chorôb z povolania. Do tohto zoznamu bola podľa § 8 a § 251 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zaradená od 1. januára 2004, t.j. dňom účinnosti uvedeného zákona.
Ustanovenie § 85 zákona č. 461/2003 určuje podmienky nároku na úrazový príplatok. Z neho vyplýva, že zamestnanec má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti ak bol uznaný za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Odvolací súd pokladá za nesprávny názor žalovanej, že žalobca nemá nárok na úrazový príplatok za chorobu z povolania, keď v čase jej zistenia nebola zaradená do zoznamu chorôb z povolania. Odvolací súd poukazuje na právoplatné rozhodnutie sp. zn. 7 So 134/2008 z 29. januára 2009 v právnej veci totožných účastníkov konania ale inej právnej veci (náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), v ktorom súd vyslovil právny názor, že ochorenie žalobcu bolo považované za iné poškodenie zdravia pri práci a je postavené na jednu úroveň s chorobou z povolania, pretože nad akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané, že vzniklo v dôsledku dlhodobého pôsobenia nepriaznivých pracovných podmienok na poškodeného (žalobcu).
Podľa obsahu spisu žalobca podal 23. októbra 2006 žiadosť o úrazový príplatok z dôvodu dočasnej práceneschopnosti v období od 9. októbra 2006 do 20. októbra 2006. V čase podania tejto žiadosti jeho diagnóza v tomto rozhodnom období je už zaradená v zozname chorôb z povolania.
Pretože zo žiadosti z 23. októbra 2006 nie je zrejmý dôvod dočasnej práceneschopnosti, bude potrebné predovšetkým doplniť dokazovanie, či dočasná práceneschopnosť žalobcu v uvedenom čase, za ktorý žiada poskytnutie úrazového príplatku priamo súvisí so zistenou chorobou z povolania. Len v takom prípade vznikne žalobcovi nárok na poskytnutie úrazového príplatku podľa § 85 zákona o sociálnom poistení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.
Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k v spojení s § 246c a § 142 ods. 1 OSP). Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal priznať náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu z 11.novembra 2009) v tarifnej odmene 53,49 € a paušálnu náhradu 6,95 € spolu v sume 60,44 €. Vyčíslené trovy zodpovedajú § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 15 vyhlášky č. 455/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platom v čase vykonania právneho úkonu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová