7Sžso/48/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. V., narodený XX. W. XXXX, bytom K. Y., R.. XX/XX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 10. apríla 2012 číslo 19720-3/2012-BA, o úrazový príplatok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. augusta 2012, č.k. 13S/85/2012-16, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 8. augusta 2012, č.k. 13S/85/2012-16, p o t v r d z u j e.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. augusta 2012, č.k. 13S/85/2012-16, podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia rozhodnutím z 10. apríla 2012 číslo 19720-3/2012-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 18. januára 2012, číslo 8371-8/2012-PD, číslo z ISUP 1112001305 vo veci nepriznania nároku na úrazový príplatok. Krajský súd zistil, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené 17. apríla 2012. Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej doporučene na poštu 25. júna 2012, po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 OSP, teda oneskorene.

Krajský súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na zastavenie konania a s poukazom na § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej opäť preskúmal. Uviedol, že po doručení rozhodnutia žalovanej podal včas 2. mája 2012 u nej odvolanie. Súčasne žiadal o preskúmanie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne, lebo žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia oneskorene. Uviedla, že odvolanie žalobcu, ktoré podal 29. apríla 2012, je právne bezvýznamné, lebo proti preskúmavanému rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") nie je prípustné odvolanie. O nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia doposiaľ koná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 250s OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 249 ods. 1 OSP súdne konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Z uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť v určenej lehote podaná na súde, nemôže byť podaná u žalovaného správneho orgánu.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Predpokladom preskúmania rozhodnutia žalovanej v súdnom konaní podľa V. časti druhej hlavy OSP je splnenie požiadavky, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Odvolací súd k tomu poznamenáva, že správne konanie v prejednávanej veci týkajúce sa nároku na úrazový príplatok je konaním dvojinštančným a dňom doručenia rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu poslednému účastníkovi sa stáva rozhodnutie právoplatným. V dôsledku tejto skutočnosti sa proti nemu nemožno odvolať (§ 218 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), ani podať proti nemu opravný prostriedok. Právoplatné rozhodnutie žalovanej možno napadnúť len žalobou podľa piatej časti OSP, a to v lehote do dvoch mesiacov od jeho doručenia (druhá hlava V. časti OSP).

Zo spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovanej z 10. apríla 2012 číslo 19720-3/2012-BA žalobca prevzal 17. apríla 2012 a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť. Od 18. apríla 2012 žalobcovi začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby na súd a táto lehota mu uplynula 18. júna 2012 (§ 57 OSP).

V prejednávanej veci žalobca podal žalobu, ktorou žiadal súd o preskúmanie rozhodnutia žalovanej podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Podľa odtlačku poštovej pečiatky pošty K. V., na obálke, v ktorej bola podaná žaloba, pošta prevzala doporučene podanú zásielku na adresu krajského súdu 25. júna 2012.

Z uvedeného je zrejmé, že žaloba nebola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote, ale až po jej uplynutí. Zameškanie tejto lehoty podľa § 250b ods. 1 vety druhej OSP, nie je možné odpustiť. Nie je možné ani prihliadnuť na to, že žalobca podal „odvolanie" v priebehu plynutia tejto lehoty u žalovanej. V zmysle § 250b OSP je takéto podanie právne neúčinné, navyše v rozhodnutí v časti poučenie žalovaná poukázala na § 218 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého proti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu o odvolaní nie je možné sa odvolať. Podanie, doručené žalovanej by bolo možné s poukazom na § 250m ods. 2 OSP považovať za včas podaný opravný prostriedok len vtedy, ak by súd mal konať podľa V. časti tretej hlavy OSP (§ 250l až § 250s OSP). O takýto prípad však v danej veci nejde, lebo súd preskúmava rozhodnutie žalovanej podľa ustanovení V. časti druhej hlavy OSP (§ 247 až § 250kOSP) v rámci konania o žalobách.

Krajský súd v Trenčíne preto nepochybil, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP, preto odvolací súd uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

V prejednávanej veci v odvolacom konaní žaloba nebol úspešný, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.