Najvyšší súd
7Sžso/46/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci
žalobcu U., zastúpeného advokátkou J. F., M., adresa pre doručovanie M. Č. proti žalovanej
Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 322-6399-GC-O4/2009/S z 11. mája 2010, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 8. septembra 2010, č.k. 11S/63/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 8. septembra
2010, č.k. 11S/63/2010 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 11. mája 2010, číslo
322-6399-GC-O4/2009/S z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne J.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 8. septembra 2010, č.k. 11S/63/2010, podľa
§ 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovanej z 11. mája 2010 číslo 322-6399-GC-O4/2009/S, ktorým potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 19. mája 2009, číslo 700-1020001009-GC04/09/S
o predpísaní poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a pri chorobe z povolania za obdobie od januára 2002 do decembra 2003 v sume 2 781,61 € a zvýšené poistné na predmetné poistenie za rovnaké obdobie v sume 2 102,40 €,
spolu 4 884,01 €.
Súd prvého stupňa po preskúmaní postupu a rozhodnutia správneho orgánu zistil, že
žalovaná správne určila sadzbu poistného 7 promile z vymeriavacieho základu, pretože
žalobca v rozhodnom období okrem ekonomických činností vykonával aj montáž (ústredného
kúrenia, plynoinštalácie kotlov, bojlerov a radiátorov, podlahového kúrenia, práce na vode),
ktoré patria medzi inštalačné práce zaradené do činností pod OKEČ 45 stavebníctvo
so sadzbu 7 promile ako bolo zistené pri kontrole žalobcu v roku 2008. Prvostupňový
správny orgán i žalovaná správne postupovala, keď predpísali žalobcovi poistné podľa
reálne vykonávanej činnosti.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec. Žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu ustanovení
zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni platného v čase predpísaného poistného,
stanovila nesprávnu sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania, na základe čoho predpísala nedôvodne zvýšené poistné. Poistné v sadzbe 3 promile odvádzal v súlade s cit. zákonom. S ohľadom na vykonávanú hlavnú
činnosť, predaj vykurovacích kotlov a ich inštalácia, sa zaradili medzi ostatné ekonomické
činnosti, kde bola sadzba poistného 3 promile z vymeriavacieho základu, pretože hlavná
činnosť priamo súvisí s predajom tovaru a nie s výkonom stavebných prác. Podľa obchodných
a záručných podmienok obchodného partnera zamestnanci bez odbornej spôsobilosti
s výučbou v odbore inštalatér - voda, kúrenie, plyn by nemohli montovať žiadny plynový
kotol a potom nemohli by vykonávať ani svoju prácu. Ďalej uviedol, že pod tlakom (aby
dostal úver) zaplatil 13. októbra 2006 sporné poistné. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne aj prvostupňového správneho orgánu
zruší. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie, ktoré vyčíslil
sumou 395,32 €.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť a stotožnila sa s právny názorom krajského súdu ohľadne
sadzby poistného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
V prejednávanej veci je spornou sadzba poistného na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie
od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003.
Je nepochybné, že výška sadzby poistného je odvodená od sadzby poistného na
poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti zamestnávateľa uvedené
v prílohe (§ 15a ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni). Pri vykonávaní
rôznych druhov činností použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu
vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného (§ 15a ods. 2 cit. zákona).
Bolo zistené, že predmetom vykonávania hlavnej činnosti žalobcu v rozhodnom
období okrem ekonomických činnosti bola aj dodávka výrobkov (kotlov, ústredného
kúrenia ap.) spotrebiteľom vrátane ich umiestnenia a uvedenia do prevádzky, to znamená, že
k splneniu záväzku dodať hnuteľnú vec došlo až jej uvedením do prevádzky. V prílohe
zákona č. 274/1994 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období uvedená obchodná činnosť
žalobcu spojená s montážou a uvedením do prevádzky sa nenachádza medzi vymenovanými
odvetvovými klasifikáciami ekonomickej činnosti. Potom túto činnosť je potrebné zaradiť
medzi ostatné ekonomické činnosti, ktorým zodpovedá sadzba poistného 3 promile
z vymeriavacieho základu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pokladá za vecne nesprávny rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne, ktorý pokladal za zákonné preskúmavané rozhodnutie žalovanej
o zaradení ekonomickej činnosti žalobcu (dodávku hnuteľnej veci s jej montážou) pod
odvetvovú klasifikáciu stavebníctvo.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo
vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia odvetvovej klasifikácie ekonomickej
činnosti žalobcu. Pretože neboli splnené podmienky na zrušenie ani na potvrdenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250 ja ods. 3 OSP
rozsudok zmenil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne zistiť hlavný druh činnosti
navrhovateľa v rozhodnom období pre posúdenie správnej výšky sadzby poistného na
poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe
z povolania, ktoré žalobca za toto obdobie podľa § 15a zákona č. 274/1994 Z.z. vypočítal sám
a žalovanej aj zaplatil. Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP).
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov celého
konania, ktoré účelne v konaní vynaložil (§ 142, § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1,
§ 250k ods. 1 OSP). Žalobcovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátkou, ktorej patrí
odmena za štyri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava na zastupovanie (28. júna
2010), podanie žaloby (detto), účasť na pojednávanie na súde prvého stupňa (8. septembra
2010) a podanie odvolania (26. októbra 2010) po 55,49 € za úkon a štyrikrát paušálna náhrada
hotových výdavkov po 7,21 €. Spolu náhrada trov činí 250,80 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1
písm. a/,b/,e/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová