Najvyšší súd

7Sžso/46/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

žalobcu U., zastúpeného advokátkou J. F., M., adresa pre doručovanie M. Č. proti žalovanej

Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej

č. 322-6399-GC-O4/2009/S z 11. mája 2010,   na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 8. septembra 2010, č.k. 11S/63/2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu   v Trenčíne z 8. septembra

2010,   č.k. 11S/63/2010   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovanej z 11. mája 2010, číslo  

322-6399-GC-O4/2009/S z r u š u j e   a vec vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne J.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd   v   Trenčíne rozsudkom z 8. septembra 2010,   č.k. 11S/63/2010, podľa  

§ 250j ods. 1 OSP   zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia

žalovanej z 11. mája 2010 číslo 322-6399-GC-O4/2009/S, ktorým potvrdila rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 19. mája 2009, číslo 700-1020001009-GC04/09/S

o predpísaní poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze a pri chorobe z povolania za obdobie od januára 2002 do decembra 2003 v sume   2 781,61 € a zvýšené poistné na predmetné poistenie za rovnaké obdobie v sume 2 102,40 €,

spolu 4 884,01 €.  

Súd prvého stupňa po preskúmaní postupu a rozhodnutia správneho orgánu zistil, že

žalovaná   správne určila sadzbu poistného 7 promile z vymeriavacieho základu, pretože

žalobca v rozhodnom období okrem ekonomických činností vykonával aj montáž (ústredného

kúrenia, plynoinštalácie kotlov, bojlerov a radiátorov, podlahového kúrenia, práce na vode),

ktoré patria medzi inštalačné práce zaradené do činností pod OKEČ 45 stavebníctvo  

so sadzbu 7 promile ako bolo zistené pri kontrole žalobcu v roku 2008.   Prvostupňový

správny orgán   i žalovaná správne postupovala, keď predpísali žalobcovi poistné podľa

reálne vykonávanej činnosti.  

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že

neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

  Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa

nesprávne právne posúdil vec. Žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu ustanovení

zákona č. 274/1994 Z.z. o   Sociálnej poisťovni platného v čase predpísaného poistného,

stanovila nesprávnu sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom

úraze a chorobe z povolania, na základe čoho predpísala nedôvodne zvýšené poistné. Poistné v sadzbe 3 promile odvádzal v súlade s cit. zákonom. S ohľadom na vykonávanú hlavnú

činnosť, predaj vykurovacích kotlov a ich inštalácia, sa zaradili medzi ostatné ekonomické

činnosti, kde bola sadzba poistného 3 promile z vymeriavacieho základu, pretože hlavná

činnosť priamo súvisí s predajom tovaru a nie s výkonom stavebných prác. Podľa obchodných

a záručných podmienok obchodného partnera   zamestnanci bez odbornej spôsobilosti  

s výučbou v odbore inštalatér - voda, kúrenie, plyn by nemohli montovať žiadny plynový

kotol a potom   nemohli by vykonávať ani svoju prácu. Ďalej uviedol, že pod tlakom (aby

dostal   úver) zaplatil   13. októbra 2006 sporné poistné. Žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne aj prvostupňového správneho orgánu

zruší. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie, ktoré vyčíslil

sumou 395,32 €.

  Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť a stotožnila sa s právny názorom krajského súdu ohľadne

sadzby poistného.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   (§ 250s OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

V prejednávanej veci je spornou sadzba poistného na poistenie zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie  

od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003.

Je nepochybné, že výška sadzby poistného je odvodená od sadzby poistného na

poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti   zamestnávateľa uvedené  

v prílohe (§ 15a ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni). Pri vykonávaní

rôznych druhov činností použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu

vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného (§ 15a ods. 2 cit. zákona).

Bolo zistené, že predmetom   vykonávania hlavnej činnosti žalobcu v rozhodnom

období okrem   ekonomických činnosti bola aj dodávka   výrobkov   (kotlov, ústredného

kúrenia ap.) spotrebiteľom vrátane ich umiestnenia a uvedenia do prevádzky, to znamená, že

k splneniu záväzku dodať hnuteľnú vec došlo až jej uvedením do prevádzky.   V prílohe

zákona č. 274/1994 Z.z.   v znení platnom v rozhodnom období uvedená obchodná činnosť

žalobcu spojená s montážou a uvedením do prevádzky sa nenachádza medzi   vymenovanými

odvetvovými klasifikáciami ekonomickej činnosti. Potom túto činnosť je potrebné zaradiť

medzi ostatné   ekonomické   činnosti, ktorým   zodpovedá sadzba   poistného   3 promile  

z vymeriavacieho základu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pokladá za vecne nesprávny   rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne, ktorý pokladal za zákonné preskúmavané rozhodnutie žalovanej

o zaradení ekonomickej činnosti žalobcu   (dodávku hnuteľnej veci s jej montážou) pod

odvetvovú klasifikáciu stavebníctvo.  

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo

vydané   na základe nesprávneho právneho posúdenia odvetvovej klasifikácie ekonomickej

činnosti žalobcu. Pretože neboli splnené podmienky na zrušenie ani na potvrdenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250 ja ods. 3 OSP

rozsudok zmenil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.  

V ďalšom konaní   bude úlohou žalovanej opätovne zistiť hlavný druh činnosti

navrhovateľa v rozhodnom období pre   posúdenie   správnej výšky sadzby poistného na

poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe  

z povolania, ktoré žalobca za toto obdobie podľa § 15a zákona č. 274/1994 Z.z. vypočítal sám

a žalovanej aj zaplatil. Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP).

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov celého

konania, ktoré účelne v konaní vynaložil (§ 142, § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1,

§ 250k ods. 1 OSP). Žalobcovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátkou, ktorej patrí

odmena za štyri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava na zastupovanie (28. júna

2010), podanie žaloby (detto), účasť na pojednávanie na súde prvého stupňa (8. septembra

2010) a podanie odvolania (26. októbra 2010) po 55,49 € za úkon a štyrikrát paušálna náhrada

hotových výdavkov po 7,21 €. Spolu náhrada trov činí 250,80 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1

písm. a/,b/,e/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová