Najvyšší súd

7Sžso/34/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V MENE   SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

žalobkyne V., a.s., M. X, B., IČO: X., proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, Gröslingova 5, Bratislava za účasti Ing. E.E., bytom P. X., L.,  

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. júna 2009 č.: PV 401/00208/2009/R,  

na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2010, č.k.  

3S 145/09-36, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2010,

č.k. 3S 145/2009-36,   p o t v r d z u j e.

  Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. júna 2010, č. k. 3S/145/2009–36   zamietol

žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. júna 2009, číslo  

PV 401/00208/2009/R, ktorým žalovaný vyhovel rozkladu účastníka konania Ing. E.E. (ďalej

len „platiteľ poistného“) a podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny

poriadok) platobný výmer z 2. apríla 2009, č. PV 401/00208/2009/R vydaný Úradom -

pobočkou Nové Zámky, z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 zák. č.

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní, zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“) zrušil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok"). Žalobcovi nepriznal

náhradu trov konania podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že

účastníkom ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že predmetom rozhodnutia

žalovaného bolo platenie poistného na zdravotné poistenie platiteľom poistného za obdobie

od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla

1997 do 30. apríla 1998. Krajský súd poukázal, že v čase vzniku nároku na poistné platil

zákon č. 273/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1995, avšak v čase

rozhodovania o právnom nároku žalobcu, bol tento zákon už zrušený. Žalovaný postupoval

podľa spoločných a prechodných ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“),

konkrétne podľa ust. § 32 ods. 1, ktorý upravuje premlčanie nároku zdravotnej poisťovne na

predmetné poistenie v písmene a) tak, že tento zaniká uplynutím 10 rokov od splatnosti

poistného. Podľa názoru krajského súdu z dôvodu, že zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na

poistné podaním doručeným žalovanému dňa 25. marca 2009, pohľadávky zdravotnej

poisťovne za obdobie od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997   do 31. januára 1997, od 1. apríla 1997 do 30. apríla 1998 už boli v súlade s § 32 ods. 1 zákona

č. 580/2004 Z. z. premlčané. Preto bol postup žalovaného zákonný a napadnuté rozhodnutie

bolo vydané v súlade so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie. Žiadala, aby odvolací

súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že sa

pridržiava vyjadrení uvedených v žalobnom návrhu. Namietala, že vec bola nesprávne právne

posúdená, pretože podľa jej názoru zákon č. 580/2004 Z. z. v prechodných ustanoveniach  

§ 32 ods. 1 upravuje plynutie premlčacej doby bez toho, aby boli riešené dôsledky nesplnenia

oznamovacej povinnosti v súvislosti s plynutím premlčacej doby. Z toho dôvodu bola  

ukrátená na svojich právach, ktoré jej vznikli za účinnosti skoršieho právneho predpisu –

nepravá retroaktivita, pričom pri neskúmaní plnenia oznamovacej povinnosti by mali

zdravotné poisťovne obmedzenú možnosť vymáhať poistné (zhoršenie právneho postavenia

žalobkyne). Inštitút nepravej retroaktivity slúži na zabezpečenie princípov kontinuity a stability spoločenských vzťahov a ich právnych úprav, aby nevznikalo právne vákuum.

Uviedla tiež, že v danom prípade zákonodarca vytvoril stav právnej neistoty, ktorý trval  

do obdobia 31. decembra 2008, t.j. do účinnosti § 85h zákona č. 581/2004 Z. z. účinného  

od 1. januára 2009, čím nastala vágnosť a interpretačná nejasnosť. Posudzovanie konfliktu

intertemporality by sa malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru

o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušili

princíp právnej istoty ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovali.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania a v medziach žaloby

bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. poistné za príslušný kalendárny mesiac  

je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. na poistné, poplatky z omeškania, poplatky

za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť  

do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota takto:

a) na poistné odo dňa splatnosti,

b) na poplatky z omeškania odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie

poplatkov z omeškania,

c) na poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti od posledného dňa, keď mohla

byť oznamovacia povinnosť riadne splnená,

d) na pokuty odo dňa nesplnenia povinnosti.

Najvyšší súd zistil, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný.

Žalobkyňa doručila Úradu – pobočke Nové Zámky 25. marca 2009 návrh na vydanie

rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie

v sume 155,99 € a trovy konania v sume 5 € z dôvodu, že platiteľ poistného nezaplatil riadne

a včas poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996,   od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla 1997 do 30. apríla 1998. Platiteľ poistného následne vzniesol v správnom konaní námietku premlčania. Sporným preto zostal

výklad prechodného ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý upravuje

premlčaciu dobu vo vzťahu k poistnému, poplatkom z omeškania, poplatkom za nesplnenie

oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do 31. decembra 2004.

Predovšetkým je potrebné poznamenať, že žalovaný správne rozhodoval podľa

platného a účinného zákona č. 580/2004 Z. z., pretože zákon č. 273/1994 Z. z. bol zrušený

zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zdravotnej poisťovni vznikol nárok na poistné podľa predošlej právnej úpravy,

tento nárok jej nezanikol, je však ale potrebné podľa prechodných ustanovení vyriešiť vplyv

novej právnej úpravy na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom. V prípade, ak je

podľa novej právnej úpravy v prechodných ustanoveniach stanovená nová premlčacia doba,

právne vzťahy sa spravujú touto novou premlčacou dobou, pričom nie je narušený princíp

právnej istoty, pretože nová právna úprava neupravuje nanovo vznik právnych vzťahov

a následkov, ku ktorým došlo predo dňom účinnosti nového zákona, ale upravuje odlišne len

právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na obsah týchto právnych vzťahov v budúcnosti, čo však

je prípustné.

Je teda nepochybné, že zákon č. 580/2004 Z. z. v časti spoločné a prechodné

ustanovenia nanovo upravil premlčaciu dobu, a preto žalovaný nemohol prihliadnuť na už

zrušený § 21 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., v ktorom bolo upravené zvlášť premlčanie v prípade nesplnenia   oznamovacej povinnosti. Ak   potom podľa novej právnej úpravy na

poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, sa vzťahuje nová

premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie

oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu, bez ohľadu na to, či   platiteľ

splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú pohľadávky žalobkyne za obdobie  

od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla

1997 do 30. apríla 1998   premlčané v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona  

č. 580/2004 Z.z., pretože   žalobkyňa uplatnila nárok na predpísanie poistného podaním

návrhu doručenému úradu dňa 25. marca 2009.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 85h ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn.  

9Sžso/65/2008 je potrebné poznamenať, že ani uvádzané ustanovenie zákona, ani uvedené

rozhodnutie najvyššieho súdu nepodporujú tvrdenia žalobkyne, pretože sa netýkajú

premlčania pohľadávok vo veciach zdravotného poistenia.

Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva

verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. je okrem premlčania poistného

upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej

povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého

subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter. Preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp.

uplatňovaní, dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový

právny predpis môže použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre

účastníka (platiteľa poistného) výhodnejšie. V danom prípade je preto správnosť postupu ako

aj správnosť výkladu novšej právnej normy nepochybná a žalobkyňa ako vykonávateľka

verejného zdravotného poistenia sa preto nemôže dovolávať toho, že bola novou právnou

úpravou ukrátená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj

krajského súdu za dostatočne odôvodnené, s ich   dôvodmi sa najvyšší súd v celom rozsahu

stotožňuje, pričom námietky uvedené žalobkyňou v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v žalobe, s ktorými sa náležite vysporiadal už krajský súd.  

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu   v Bratislave podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania, lebo žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a žalovanému v odvolacom

konaní žiadne trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a ods. 2

OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová