Najvyšší súd
7Sžso/34/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci
žalobkyne V., a.s., M. X, B., IČO: X., proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Gröslingova 5, Bratislava za účasti Ing. E.E., bytom P. X., L.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. júna 2009 č.: PV 401/00208/2009/R,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2010, č.k.
3S 145/09-36, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2010,
č.k. 3S 145/2009-36, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. júna 2010, č. k. 3S/145/2009–36 zamietol
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. júna 2009, číslo
PV 401/00208/2009/R, ktorým žalovaný vyhovel rozkladu účastníka konania Ing. E.E. (ďalej
len „platiteľ poistného“) a podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) platobný výmer z 2. apríla 2009, č. PV 401/00208/2009/R vydaný Úradom -
pobočkou Nové Zámky, z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 zák. č.
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní, zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“) zrušil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok"). Žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že
účastníkom ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že predmetom rozhodnutia
žalovaného bolo platenie poistného na zdravotné poistenie platiteľom poistného za obdobie
od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla
1997 do 30. apríla 1998. Krajský súd poukázal, že v čase vzniku nároku na poistné platil
zákon č. 273/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1995, avšak v čase
rozhodovania o právnom nároku žalobcu, bol tento zákon už zrušený. Žalovaný postupoval
podľa spoločných a prechodných ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“),
konkrétne podľa ust. § 32 ods. 1, ktorý upravuje premlčanie nároku zdravotnej poisťovne na
predmetné poistenie v písmene a) tak, že tento zaniká uplynutím 10 rokov od splatnosti
poistného. Podľa názoru krajského súdu z dôvodu, že zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na
poistné podaním doručeným žalovanému dňa 25. marca 2009, pohľadávky zdravotnej
poisťovne za obdobie od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla 1997 do 30. apríla 1998 už boli v súlade s § 32 ods. 1 zákona
č. 580/2004 Z. z. premlčané. Preto bol postup žalovaného zákonný a napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie. Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že sa
pridržiava vyjadrení uvedených v žalobnom návrhu. Namietala, že vec bola nesprávne právne
posúdená, pretože podľa jej názoru zákon č. 580/2004 Z. z. v prechodných ustanoveniach
§ 32 ods. 1 upravuje plynutie premlčacej doby bez toho, aby boli riešené dôsledky nesplnenia
oznamovacej povinnosti v súvislosti s plynutím premlčacej doby. Z toho dôvodu bola
ukrátená na svojich právach, ktoré jej vznikli za účinnosti skoršieho právneho predpisu –
nepravá retroaktivita, pričom pri neskúmaní plnenia oznamovacej povinnosti by mali
zdravotné poisťovne obmedzenú možnosť vymáhať poistné (zhoršenie právneho postavenia
žalobkyne). Inštitút nepravej retroaktivity slúži na zabezpečenie princípov kontinuity a stability spoločenských vzťahov a ich právnych úprav, aby nevznikalo právne vákuum.
Uviedla tiež, že v danom prípade zákonodarca vytvoril stav právnej neistoty, ktorý trval
do obdobia 31. decembra 2008, t.j. do účinnosti § 85h zákona č. 581/2004 Z. z. účinného
od 1. januára 2009, čím nastala vágnosť a interpretačná nejasnosť. Posudzovanie konfliktu
intertemporality by sa malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru
o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušili
princíp právnej istoty ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovali.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania a v medziach žaloby
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. poistné za príslušný kalendárny mesiac
je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. na poistné, poplatky z omeškania, poplatky
za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť
do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota takto:
a) na poistné odo dňa splatnosti,
b) na poplatky z omeškania odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie
poplatkov z omeškania,
c) na poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti od posledného dňa, keď mohla
byť oznamovacia povinnosť riadne splnená,
d) na pokuty odo dňa nesplnenia povinnosti.
Najvyšší súd zistil, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný.
Žalobkyňa doručila Úradu – pobočke Nové Zámky 25. marca 2009 návrh na vydanie
rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie
v sume 155,99 € a trovy konania v sume 5 € z dôvodu, že platiteľ poistného nezaplatil riadne
a včas poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla 1997 do 30. apríla 1998. Platiteľ poistného následne vzniesol v správnom konaní námietku premlčania. Sporným preto zostal
výklad prechodného ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý upravuje
premlčaciu dobu vo vzťahu k poistnému, poplatkom z omeškania, poplatkom za nesplnenie
oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do 31. decembra 2004.
Predovšetkým je potrebné poznamenať, že žalovaný správne rozhodoval podľa
platného a účinného zákona č. 580/2004 Z. z., pretože zákon č. 273/1994 Z. z. bol zrušený
zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak zdravotnej poisťovni vznikol nárok na poistné podľa predošlej právnej úpravy,
tento nárok jej nezanikol, je však ale potrebné podľa prechodných ustanovení vyriešiť vplyv
novej právnej úpravy na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom. V prípade, ak je
podľa novej právnej úpravy v prechodných ustanoveniach stanovená nová premlčacia doba,
právne vzťahy sa spravujú touto novou premlčacou dobou, pričom nie je narušený princíp
právnej istoty, pretože nová právna úprava neupravuje nanovo vznik právnych vzťahov
a následkov, ku ktorým došlo predo dňom účinnosti nového zákona, ale upravuje odlišne len
právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na obsah týchto právnych vzťahov v budúcnosti, čo však
je prípustné.
Je teda nepochybné, že zákon č. 580/2004 Z. z. v časti spoločné a prechodné
ustanovenia nanovo upravil premlčaciu dobu, a preto žalovaný nemohol prihliadnuť na už
zrušený § 21 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., v ktorom bolo upravené zvlášť premlčanie v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Ak potom podľa novej právnej úpravy na
poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, sa vzťahuje nová
premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie
oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu, bez ohľadu na to, či platiteľ
splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú pohľadávky žalobkyne za obdobie
od 1. decembra 1995 do 31. marca 1996, od 1. januára 1997 do 31. januára 1997, od 1. apríla
1997 do 30. apríla 1998 premlčané v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona
č. 580/2004 Z.z., pretože žalobkyňa uplatnila nárok na predpísanie poistného podaním
návrhu doručenému úradu dňa 25. marca 2009.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 85h ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn.
9Sžso/65/2008 je potrebné poznamenať, že ani uvádzané ustanovenie zákona, ani uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu nepodporujú tvrdenia žalobkyne, pretože sa netýkajú
premlčania pohľadávok vo veciach zdravotného poistenia.
Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva
verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. je okrem premlčania poistného
upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej
povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého
subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter. Preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp.
uplatňovaní, dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový
právny predpis môže použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre
účastníka (platiteľa poistného) výhodnejšie. V danom prípade je preto správnosť postupu ako
aj správnosť výkladu novšej právnej normy nepochybná a žalobkyňa ako vykonávateľka
verejného zdravotného poistenia sa preto nemôže dovolávať toho, že bola novou právnou
úpravou ukrátená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj
krajského súdu za dostatočne odôvodnené, s ich dôvodmi sa najvyšší súd v celom rozsahu
stotožňuje, pričom námietky uvedené žalobkyňou v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v žalobe, s ktorými sa náležite vysporiadal už krajský súd.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, lebo žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a žalovanému v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a ods. 2
OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová