Najvyšší súd
7Sžso/33/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci
žalobkyne O. bytom D., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, pracovisko Žilina, J.M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu č. AZ/2010/01472-02 zo dňa 24. júla 2010, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/84/2010-30 z 26. januára 2011,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2011,
č.k. 21S/84/2011-30 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. júla 2010,
č. AZ/2010/01472-02 z r u š u j e a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví a ktorým žalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie ÚPSVaR v Žiline zo 7. mája 2010, ktorým bola žalobkyni
zastavená výplata príspevkov v trvaní 6 mesiacov a upravená dávka v hmotnej núdzi
na 70,81 € od 1. septembra 2009. Krajský súd dôvodil tým, že podľa § 29 ods. 1 zák.
č. 599/2003 Z.z. je uložená povinnosť občanovi v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka
a príspevky ohlasovacia povinnosť v prípade zmien vo všetkých skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce na trvanie nároku na dávky a príspevky a na ich výplatu. V prípade, ak tieto
skutočnosti si občan nesplní, tak je vyvodená sankcia v zmysle ust. § 29 ods. 5 zák.
č. 599/2003 Z.z., podľa ktorého ustanovenia prvostupňový správny orgán rozhodol
o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov. Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal
súd za preukázané, že žalobkyňa ako žiadateľka o pomoc v hmotnej núdzi pri žiadosti
o pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 31. marca 2008 bola poučená podľa ust. § 29 ods. 1, 2,3 a 4
zák. č. 599/2003 Z.z. Zároveň tiež vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina zo dňa 19. marca 2009 č. 2009/034519, ktoré bolo právoplatné dňa 23. marca
2009, ktorým rozhodnutím bolo O. zvýšená dávka a príspevky na sumu 169,17 € od 1. januára
2009, že takisto v tomto rozhodnutí v jeho odôvodnení bola poučená podľa ust. § 29 ods. 1
zák. č. 599/2003 Z.z. Námietku žalobkyne, že nevedela o príjme svojho maloletého syna O.
súd vyhodnotil ako účelovú a právne irelevantnú s poukazom najmä na to, že ide v danom
prípade o vzťah matky ako zákonného zástupcu a maloletého dieťaťa syna O.. Vo vzťahu
k ďalším námietkam žalobkyne, a to namietané porušenie ust. § 3 ods. 2, § 32 ods. 2 a § 33
ods. 1 a 3 Správneho poriadku Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že tieto neboli
predmetom odvolania žalobkyne vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, preto nemôžu
byť ani predmetom preskúmania v tejto veci. Na margo veci však súd poukázal na to, že
v zmysle ust. § 25 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. sa na konanie o posúdení hmotnej núdze
nevzťahuje ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t.zn. v danom prípade nebolo potrebné, aby
sa pred vydaním rozhodnutia žalobkyňa vyjadrila k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia,
prípadne navrhla jeho doplnenie. Súd mal za to, že nedošlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. V danej veci bola žalobkyňa, ako žiadateľka o pomoc
v hmotnej núdzi, poučená o oznamovacej povinnosti podľa § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z.
v samotnej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, čo potvrdila svojim podpisom a aj v rozhodnutí
č. 2009/034519 zo dňa 19. marca 2009 o zvýšení dávky a pomoci v hmotnej núdzi, ktoré
rozhodnutie nepochybne prevzala, nakoľko toto rozhodnutie sa stalo právoplatné. K ostatným
námietkam žalobkyne vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to jednotlivých
dohôd o vykonaní brigádnickej činnosti vo vzťahu k jej synovi O. je potrebné poukázať na to,
že tieto rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobkyňa namietala, že nedala súhlas
s dohodou o brigádnickej činnosti ako zákonná zástupkyňa mal. syna O., a že súčasťou
dohody o brigádnickej činnosti mal byť štatút študenta. Pracovnoprávna spôsobilosť
(spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako
zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti) podľa ust. § 11 ods. 2 Zákonníka práce vzniká dovŕšením 15-teho roku, čo
v danom prípade syn O. nepochybne v čase uzatvorenia brigádnických dohôd spĺňal. Pokiaľ
nebol pripojený k dohode o brigádnickej činnosti, na čo poukazovala žalobkyňa, štatút
študenta, tak z ustanovení § 228 ods. 2 Zákonníka práce nevyplýva neplatnosť takejto dohody
z dôvodu absencie takéhoto štatútu, resp. potvrdenia, nakoľko to výslovne Zákonník práce
neustanovuje (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce), ani to neustanovuje osobitný právny predpis.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline vyhodnotil žalobné námietky
žalobkyne ako nedôvodné.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala
prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Ako v priebehu celého správneho
konania aj pred krajským súdom dôvodila tým, že nemala vedomosť o výkone práce jej syna
a jeho príjme s tým, aby bola podrobená testu na polygrafe, ktorý by potvrdil jej tvrdenie, že
o práci syna nevedela. Namietala právne posúdenie veci aj pokiaľ ide o platnosť dohody jej
syna o vykonaní práce ako aj to, že od firmy pomenovanej v odvolaní syn neobdržal peniaze.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP potom, ako verejné vyhlásenie
rozhodnutia oznámil spôsobom podľa § 156 ods. 3 OSP.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podľa Potvrdenia o ročnom príjme pre
potreby ÚPSVaR v Žiline z 31. marca 2010 od firmy A. v mesiacoch 1/2009 až 1/2010 bol
hrubý mesačný príjem syna žalobkyne O. S. nulový. Firma „O“ na rovnakom tlačive z 23.
marca 2010 za mesiace 3/2009 až 9/2009 a 11/2009 nevykázala u syna žalobkyne žiadny
príjem, za mesiac 10/2009 vykázala hrubý príjem 104,66 €, netto 84,78 € a za mesiace
7/2008-9/2008 nevykázala žiadny príjem. Je skutočnosťou, že syn žalobkyne mal s oboma
firmami uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov.
Podľa skoršieho rozhodnutia žalovaného z 12. februára 2010 sa zrušilo prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu z 20. novembra 2009, ktorým boli príspevky zastavené
od 1. septembra 2009 na 6 mesiacov a odňaté dávky a príspevky v sume 169,17 €
od 1. septembra 2009, a to pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci. Podľa uvedeného rozhodnutia s poukazom na § 24 ods. 1 a 5 zákona, ak úrad zistí, že poberateľ mal príjem
z dohody o vykonaní práce, ktorý úradu neohlásil, úrad rozhodne o odňatí príspevkov na
6 mesiacov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s administratívnym spisom
žalovaného zistil, že rozhodnutím ÚPSVaR č. 2010/06219/KK VI zo 7. mája 2010 boli
„podľa § 29 ods. 1, ods. 5, § 26 ods. 2 a podľa § 10 ods. 3 písm. b) zák. č. 599/2003 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov“ žalobkyni zastavené príspevky v trvaní 6 mesiacov od 1. septembra 2009 a bolo
rozhodnuté o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi v sume 70,81 € mesačne od 1. septembra
2009. Podľa dôvodov rozhodnutia úrad zistil, že syn poberateľky pomoci v hmotnej núdzi bol
zamestnaný na dohodu o vykonaní práce vo firme „O“ od 16. júla 2008 do 31. augusta 2008
a od 4. marca 2009 do 31. októbra 2009 a vo firme „A“ od 30. januára 2009
do 31. decembra 2009 a za tieto obdobia mu bol vyplácaný príjem od zamestnávateľov.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa neoznámila úradu túto skutočnosť pre nárok a príspevky
v hmotnej núdzi, došlo k porušeniu § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. so zastavením výplaty
podľa § 29 ods. 5 zák. Odvolací správny orgán žalovaným preskúmavaným rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil zastavenie výplaty príspevkov od 1. septembra 2009
nie je založené na skutkových zisteniach vyplývajúcich z obsahu spisu, je založené na
nedostatočnom zistení skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
viažúcich sa nielen k začiatku lehoty zatavenia výplaty príspevkov, ale aj k právnemu dôvodu tohto rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie podľa § 29 ods. l,5 zákona, má
povahu administratívnej sankcie a ako také musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku
uvedené v skutkových znakov porušenia povinností žalobkyňou, nepostačuje všeobecné
konštatovanie o nesplnení si ohlasovacej povinnosti. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či si
nesplnila povinnosť ohlásiť príjmy svojho syna alebo skutočnosť, že syn uzavrel dohodu
o vykonaní práce. Rovnako vymedzenie pojmu „zastavenie príspevkov“ je neurčité
a nevykonateľné, pretože neobsahuje konkrétne označenie príspevkov, na ktoré sa zastavenie
vzťahuje. Žalovaný sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že už prvotné rozhodnutie
z 20. novembra 2009, obsahovalo spätné zastavenie výplaty príspevkov od 1. septembra 2009,
bez akejkoľvek súvislosti s eventuálnym príjmom syna žalobkyne v mesiaci októbri 2009. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojitosti s § 250j ods. 2
písm. b),c) a d) OSP zrušil prvostupňový rozsudok a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobkyni trovy konania nevznikli preto ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová



