Najvyšší súd

7Sžso/33/2011

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V MENE   SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

žalobkyne O. bytom D., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava, pracovisko Žilina, J.M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu č. AZ/2010/01472-02 zo dňa 24. júla 2010, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/84/2010-30 z 26. januára 2011,

takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2011,

č.k. 21S/84/2011-30   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. júla 2010,  

č. AZ/2010/01472-02 z r u š u j e   a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví a ktorým žalovaný

potvrdil prvostupňové rozhodnutie ÚPSVaR v Žiline zo 7. mája 2010, ktorým bola žalobkyni

zastavená výplata príspevkov v trvaní 6 mesiacov a upravená dávka v hmotnej núdzi  

na 70,81 € od 1. septembra 2009. Krajský súd dôvodil tým,   že podľa § 29 ods. 1 zák.  

č. 599/2003 Z.z. je uložená povinnosť občanovi v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka

a príspevky ohlasovacia povinnosť v prípade zmien vo všetkých skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce na trvanie nároku na dávky a príspevky a na ich výplatu. V prípade, ak tieto

skutočnosti si občan nesplní, tak je vyvodená sankcia v zmysle ust. § 29 ods. 5 zák.  

č. 599/2003 Z.z., podľa ktorého ustanovenia prvostupňový správny orgán rozhodol

o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov.   Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal

súd za preukázané, že žalobkyňa ako žiadateľka o pomoc v hmotnej núdzi pri žiadosti

o pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 31. marca 2008 bola poučená podľa ust. § 29 ods. 1, 2,3 a 4

zák. č. 599/2003 Z.z. Zároveň tiež vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Žilina zo dňa 19. marca 2009 č. 2009/034519, ktoré bolo právoplatné dňa 23. marca

2009, ktorým rozhodnutím bolo O. zvýšená dávka a príspevky na sumu 169,17 € od 1. januára

2009, že takisto v tomto rozhodnutí v jeho odôvodnení bola poučená podľa   ust. § 29 ods. 1

zák. č. 599/2003 Z.z. Námietku žalobkyne, že nevedela o príjme svojho maloletého syna O.

súd vyhodnotil ako   účelovú a právne irelevantnú s poukazom najmä na to, že ide v danom

prípade o vzťah matky ako zákonného zástupcu a maloletého dieťaťa syna O.. Vo vzťahu

k ďalším námietkam žalobkyne, a to namietané porušenie ust. § 3 ods. 2, § 32 ods. 2 a § 33

ods. 1 a 3 Správneho poriadku Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že tieto neboli

predmetom odvolania žalobkyne vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, preto nemôžu

byť ani predmetom preskúmania v tejto veci. Na margo veci však súd poukázal na to, že

v zmysle ust. § 25 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. sa na konanie o posúdení hmotnej núdze

nevzťahuje ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t.zn. v danom prípade nebolo potrebné, aby

sa pred vydaním rozhodnutia žalobkyňa vyjadrila k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia,

prípadne navrhla jeho doplnenie. Súd mal za to, že nedošlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. V danej veci bola žalobkyňa, ako žiadateľka o pomoc

v hmotnej núdzi, poučená o oznamovacej povinnosti podľa § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z.

v samotnej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, čo potvrdila svojim podpisom a aj v rozhodnutí

č. 2009/034519 zo dňa 19. marca 2009 o zvýšení dávky a pomoci v hmotnej núdzi, ktoré

rozhodnutie nepochybne prevzala, nakoľko toto rozhodnutie sa stalo právoplatné. K ostatným

námietkam žalobkyne vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to jednotlivých

dohôd o vykonaní brigádnickej činnosti vo vzťahu k jej synovi O. je potrebné poukázať na to,

že tieto rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobkyňa namietala, že nedala súhlas

s dohodou o brigádnickej činnosti ako zákonná zástupkyňa mal. syna O., a že súčasťou

dohody o brigádnickej činnosti mal byť štatút študenta. Pracovnoprávna spôsobilosť

(spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch   práva a povinnosti ako

zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti) podľa ust. § 11 ods. 2 Zákonníka práce vzniká dovŕšením 15-teho roku, čo

v danom prípade syn O. nepochybne v čase uzatvorenia brigádnických dohôd spĺňal. Pokiaľ

nebol pripojený k dohode o brigádnickej činnosti, na čo poukazovala žalobkyňa, štatút

študenta, tak z ustanovení § 228 ods. 2 Zákonníka práce nevyplýva neplatnosť takejto dohody

z dôvodu absencie takéhoto štatútu, resp. potvrdenia, nakoľko to výslovne Zákonník práce

neustanovuje (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce), ani to neustanovuje osobitný právny predpis.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline vyhodnotil žalobné námietky

žalobkyne ako nedôvodné.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala  

prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Ako v priebehu celého správneho

konania aj pred krajským súdom dôvodila tým, že nemala vedomosť o výkone práce jej syna

a jeho príjme s tým, aby bola podrobená testu na polygrafe, ktorý by potvrdil jej tvrdenie, že

o práci syna nevedela. Namietala právne posúdenie veci aj pokiaľ ide o platnosť dohody jej

syna o vykonaní práce ako aj to, že od firmy pomenovanej v odvolaní syn neobdržal peniaze.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP potom, ako verejné vyhlásenie

rozhodnutia oznámil spôsobom podľa § 156 ods. 3 OSP.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podľa Potvrdenia o ročnom príjme pre

potreby ÚPSVaR v Žiline z 31. marca 2010 od firmy A. v mesiacoch 1/2009 až 1/2010 bol

hrubý mesačný príjem syna žalobkyne O. S. nulový. Firma „O“ na rovnakom tlačive z 23.

marca 2010 za mesiace 3/2009 až 9/2009 a 11/2009 nevykázala u syna žalobkyne žiadny

príjem,   za mesiac 10/2009 vykázala hrubý príjem 104,66 €,   netto 84,78 € a za mesiace

7/2008-9/2008 nevykázala žiadny príjem. Je skutočnosťou, že syn žalobkyne mal s oboma

firmami uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov.

Podľa skoršieho rozhodnutia žalovaného z 12. februára 2010 sa zrušilo prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu z 20. novembra 2009, ktorým boli príspevky zastavené  

od 1. septembra 2009 na 6 mesiacov a odňaté dávky a príspevky v sume 169,17 €  

od 1. septembra 2009, a to pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci. Podľa uvedeného rozhodnutia s poukazom na § 24 ods. 1 a 5 zákona, ak úrad zistí, že poberateľ mal príjem

z dohody o vykonaní práce, ktorý úradu neohlásil, úrad rozhodne o odňatí príspevkov na  

6 mesiacov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s administratívnym spisom

žalovaného zistil, že rozhodnutím   ÚPSVaR   č. 2010/06219/KK VI zo 7. mája 2010 boli

„podľa § 29 ods. 1, ods. 5, § 26 ods. 2 a podľa § 10 ods. 3 písm. b) zák. č. 599/2003 Z.z.

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov“ žalobkyni zastavené príspevky v trvaní 6 mesiacov od 1. septembra 2009 a bolo

rozhodnuté o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi v sume 70,81 € mesačne od 1. septembra

2009. Podľa dôvodov rozhodnutia úrad zistil, že syn poberateľky pomoci v hmotnej núdzi bol

zamestnaný na dohodu o vykonaní práce vo firme „O“ od 16. júla 2008 do 31. augusta 2008

a od 4. marca 2009 do 31. októbra 2009   a vo firme „A“ od 30. januára 2009  

do 31. decembra 2009 a za tieto obdobia mu bol vyplácaný príjem od zamestnávateľov.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa neoznámila úradu túto skutočnosť pre nárok a príspevky

v hmotnej núdzi, došlo k porušeniu § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. so zastavením výplaty

podľa § 29 ods. 5 zák. Odvolací správny orgán   žalovaným preskúmavaným rozhodnutím

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil zastavenie výplaty príspevkov od 1. septembra 2009

nie je založené na skutkových zisteniach vyplývajúcich z obsahu spisu, je založené na

nedostatočnom   zistení skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

viažúcich sa nielen k začiatku lehoty zatavenia výplaty príspevkov, ale aj k právnemu dôvodu tohto rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie podľa § 29 ods. l,5 zákona, má

povahu administratívnej sankcie a ako také musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku

uvedené v skutkových znakov porušenia povinností žalobkyňou, nepostačuje všeobecné

konštatovanie o nesplnení si ohlasovacej povinnosti.   Z rozhodnutia nie je zrejmé, či si

nesplnila povinnosť ohlásiť príjmy svojho syna alebo skutočnosť, že syn uzavrel dohodu

o vykonaní práce. Rovnako vymedzenie pojmu „zastavenie príspevkov“ je neurčité

a nevykonateľné, pretože neobsahuje konkrétne označenie príspevkov, na ktoré sa zastavenie

vzťahuje. Žalovaný sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že už prvotné rozhodnutie  

z 20. novembra 2009, obsahovalo spätné zastavenie výplaty príspevkov od 1. septembra 2009,

bez akejkoľvek súvislosti s eventuálnym príjmom syna žalobkyne v mesiaci októbri 2009. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojitosti s § 250j ods. 2

písm. b),c) a d) OSP zrušil prvostupňový rozsudok a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu

vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyni trovy konania nevznikli preto ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová