Najvyšší súd
7Sžso/32/2015
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice
Filovej v právnej veci žalobcu: V., právne zastúpeným: JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2012, číslo: MF/021467/2012-23-21, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. marca 2015, č. k.
1S/2511/2012-40, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 19. marca 2015, č. k. 1S/2511/2012-40 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 24. septembra 2012, číslo:
MF/021467/2012-23-21, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) a bolo potvrdené
napadnuté rozhodnutie FRSR značka 3180/2012-SZ zo dňa 4. júla 2012, ktorým podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Zb.
o štátnom rozpočte na rok 2012 znížilo menovanému výsluhový dôchodok na sumu
893,43 eur mesačne.
Krajský súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 OSP) postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že FR SR rozhodnutím č. 3180/2012-SZ zo dňa 4. júla 2012 podľa § 105
ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona o štátnom
rozpočte od 1. júla 2012 znížilo žalobcovi výsluhový dôchodok na sumu 893,43 eur mesačne.
Prvostupňový správny orgán dôvodil tým, že 30. júna 2012 nadobudol účinnosť článok IV.
zákona č. 185/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 68
zákona č. 328/2002 Z. z. odsekom 13. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. MF/021467/2012-23-21 zo dňa
24. septembra 2012 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu. V odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
na základe ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa
30. júna 2012, teda ešte pred účinkami predchádzajúceho rozhodnutia. Konštatoval,
že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti
rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníženia výsluhového dôchodku. Pre posúdenie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie vykonanej zákonom č. 185/2012 Z. z. (účinným od 30. júna 2012)
bolo možné znížiť už priznané zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z. z (účinného do 29. júna 2012). V tejto súvislosti krajský súd poukázal
na súvisiacu judikatúru napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 16/09-51
z 27. októbra 2010, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžso/28/2013 zo dňa 29. októbra 2013 v obdobnej veci. Pri rozhodovaní vychádzal
z predpokladu, že právo na vyplácanie zvýšeného výsluhového dôchodku deklarovaného
rozhodnutím o zvýšení výsluhovej dávky zo dňa 24. mája 2012 by vzniklo žalobcovi
na základe zákona až dňom 1. júl 2012. Keďže zmenou právnej úpravy ku dňu 30. jún 2012
sa zvýšenie výsluhového dôchodku neviazalo na zvýšenie funkčných platov, žalobcovi dňom 1. júl 2012 nevzniklo právo na určené zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Vzhľadom
na existujúce rozhodnutie zo dňa 24. máj 2012 o zvýšení výsluhového dôchodku odo dňa
1. júl 2012, ktoré bolo v rozpore s neskôr prijatou právnou úpravou, bolo potrebné predmetný
rozpor odstrániť, čo žalovaný urobil vydaním napadnutého rozhodnutia. Krajský súd
konštatoval, že nakoľko rozhodnutím zo dňa 24. máj 2012 bola žalobcovi priznaná vyššia
suma výsluhového dôchodku ako mu patrila v zmysle zákona č. 185/2012 Z. z. účinného
od 30. júna 2012, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď už priznanú dávku
žalobcovi znížil. Vyhodnotením zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu krajský
súd nezistil žiadne vecné ani právne pochybenia.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
OSP. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Neúspešnému žalobcovi právo na ich
náhradu nepriznal, rovnako ako žalovanému, ktorý z povahy veci nemá v konaní
o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia správnym súdom právo na náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa krajský
súd zameral na otázku retroaktivity a do svojho rozsudku premietol výlučne závery NS SR
uvedené v rozsudkoch sp. zn. 4Sžso/28/2013, 4Sžso/29/2013, 4Sžso/30/2013 a tiež ústavného
súdu. V tejto súvislosti poukázal a analyzoval na dva závery dvoch senátoch NS SR, a to senátu 10Sžso a 4Sžso. Senát 4Sžso sa vo svojich rozsudkoch v podstate zaoberal
otázkou retroaktivity, kde dospel k záveru, že ide o retroaktivitu nepriamu a preto prípustnú.
Poukázal na to, že rozhodnutie, ktorým bol znížený výsluhový dôchodok má len deklaratórnu povahu, a že tieto rozhodnutia pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, keď tým to aktom
potvrdené právo vznikli, resp. v tomto prípade zanikli. Senát 10Sžso v skutkovo aj právne
totožných veciach otázku retroaktivity posudzoval rovnako ako senátu 4Sžso. Tento senát
k otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutí zaujal všeobecné stanovisko, že prvostupňový orgán
jednoznačne uviedol, prečo a na základe akého právneho predpisu rozhodol. Tento senát tiež
uviedol, že krajský súd považoval ustanovenie § 68 ods. 12 zákona č. 185/2012 Z. z.
za protiústavné, mal v prerokovanej veci postupovať podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP.
Považoval za potrebné zdôrazniť aj to, že zákon upravuje právne vzťahy pre neurčitý počet
subjektov rovnakého druhu, v danom prípade výsluhových dôchodcov. Individuálny právny
akt je výsledok činnosti štátneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípade sa autoritatívne zisťujú oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určitých subjektov.
Individuálny právny akt sa vždy vzťahuje na konkrétny prípad. V rozhodnutí, ako individuálnom správnom akte, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok
o sumu, ktorá bola určená v súlade s § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov, správny orgán autoritatívnym spôsobom potvrdil vznik nároku na zvýšenie,
potvrdil splnenie zákonných podmienok a priznal žalobcovi konkrétnu sumu zvýšenia a určil
aj začiatok obdobia od 1. júla 2012, v ktorom má byť žalobcovi vyplácaný dôchodok
poberaný do 30. júna 2012 spolu so zvýšením. Podľa názoru žalobcu správny orgán tak konal
v súlade so zákonom, nebol povinný sa zaoberať otázkou, či nedôjde niekedy v budúcnosti
k zmene právneho predpisu. Ústavný súd SR pravú retroaktivitu vymedzil ako stav, v ktorom
nová právna úprava nenachádza oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi
lex priori, alebo stav, keď zákon dodatočne zasahuje do už právne uzavretých skutkových
a právnych vzťahov.
Zo skutkového stavu tak vyplýva, že o valorizačnom príplatku, resp. o zvýšení
výsluhového dôchodku na rok 2012, ktorý mal byť vyplácaný od 1. júla 2012, bolo
právoplatne rozhodnuté ešte pred tým, ako nadobudol účinnosť čl. IV. zákon a č. 185/2012
Z. z., na základe ktorého boli nanovo upravené podmienky pre vznik nároku. Z uvedeného
vyplýva, že neboli akceptované už splnené podmienky za akých sa valorizujú platy na obdobie od 1. júla 2012 do 30. júna 2013 a o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, ale boli
stanovené nové podmienky na to isté obdobie. Z rozhodnutia vyplýva, že sa ním odníma to, o čom už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Tvrdil, že pri znížení výsluhového dôchodku
nebolo možné postupovať podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z., pretože priznaná valorizácia bola v súlade so zákonom ale aj to, že ak sa v rozhodnutiach, v ktoré sú napadnuté
žalobou argumentuje zákonom č. 185/2012 Z. z., tak to svedčí o tom, že v danom prípade
ide o priamu retroaktivitu, pretože rozhodnutím bolo zasiahnuté do už uzavretých právnych
vzťahov. Námietka retroaktivity zakladala dostatočný dôvod na to, aby krajský súd
rozhodnutia zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Navrhol preto zmeniť
rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej sume 501,36 eur.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2
SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP,
§ 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutí žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu o znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2012.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil
od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu
úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej
veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského
súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje
a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe
skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.
Podľa 68 ods. 1 zákon a č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 29. júna 2012
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky,
vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného
kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové
dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej
polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta
medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného
za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z. (v znení
platnom od 30. júna 2012 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské
výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané
a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného
kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien
a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové
dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta
medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok, ak v odseku 13 nie je ustanovené inak.
Podľa § 68 ods. 12 zákona č. 328/2012 v znení zákona č. 185/2012 Z. z. (v znení
platnom od 30. júna 2012) zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového
dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku
a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte a rok 2012 funkčné platy
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže, železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov
sa v roku 2012 zvyšujú o 0% od 1. januára 2012.
Nebolo sporné, že rozhodnutím FR SR, útvaru sociálneho zabezpečenia, značka 180/2012-SZ zo dňa 24. mája 2012 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
zvýšený výsluhový dôchodok od 1. júla 2012 na sumu 920,68 eur mesačne. Výsluhový
dôchodok sa zvýšil o 3,05% mesačnej sumy dávky, t.j. o 27,25 eur mesačne.
Rozhodnutie FR SR bolo vydané v čase, kedy podľa vtedy platného znenia zákona
č. 328/2002 Z. z. nárok poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia na ich zvýšenie
od 1. júla príslušného kalendárneho roka, teda v roku 2012 od 1. júla 2012 bol výsluhový
dôchodok zvýšený rozhodnutím zo dňa 24. mája 2012. V zmysle § 68 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z. z. nárok na zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia vzniká až dňom
1. júla príslušného kalendárneho roka, a to za splnenia podmienok ustanovených zákonom
znení účinnom k tomuto dňu.
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí v danom prípade bolo rozhodujúce znenie
zákona platné k 1. júlu 2012, t.j. ku dňu, od ktorého by sa pri splnení ustanovených
podmienok dávka mala/ mohla zvýšiť. V dôsledku novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z.
zákonom č. 185/2012 Z. z. účinnej od 30. júna 2012 bol nárok na valorizáciu priznanej
a vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia od 1. júla 2012 podmienený zvýšením
funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a funkčných platov
colníkov na základe zákona o štátnom rozpočte o viac ako 0%. V zmysle §5 ods. 3 zákona
č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tieto funkčné platy zvýšia o viac ako 0% od 1. januára 2012.
Podľa §5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia
od 1. júla 2012 vylúčilo.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z posledne zmieňovaného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza
k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol
zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu
a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.
Práve tu je ťažisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia
zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej
regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc
sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na
to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách,
ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky
do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými
predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor ako krajský súd, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. keď dávku výsluhového zabezpečenia
znížil, lebo zistil, že sa táto dávka priznala rozhodnutím z 24. mája 2012 vo vyššej sume
ako patrila od 1. júla 2012.
Ak žalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením,
postupoval zákonným spôsobom a krajský súd nemá inú možnosť ako žalobu zamietnuť.
V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 1. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/2007, v ktorom ústavný súd (okrem iného)
tiež konštatoval, že v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona,
keď uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu
abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy
o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť
k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.
Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú
a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných
ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov
textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu vznesené
v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho
návrhu, a preto pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 219 ods. 1, 2 a § 492 ods. 2 SSP potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c
ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP,
pretože v tomto konaní úspech nemal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 30. novembra 2016
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková