Najvyšší súd

7Sžso/32/2011

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu K. P. nar. X., bytom R., H. ul. č. X. zastúpeného JUDr. M., advokátom Advokátskej kancelárie v R., B., R. č. X, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom Žilina, ul. J. M. Hurbana č. 16, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného   z 19. februára 2010 číslo A.,   o vrátenie dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. decembra 2010, č.k. 21S/22/2010-55, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline 8. decembra 2010, č.k. 21S/22/2010-55,   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 8. decembra 2010, č.k. 21S/22/2010-55,   podľa   § 250j ods. 1   OSP zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia z   19. februára 2010 číslo   A., ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R., odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia pomoci   v hmotnej núdzi z 12. novembra 2009 číslo 88368/2009-OPH o uložení povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky   a príspevkov zvýšených o 10 %, v celkovej sume 265,82 €.  

Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že skutkový stav veci bol správne zistený a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalobca zamlčal rozhodnú skutočnosť pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi, ktorou bol jeho príjem, získaný   na základe dohody   o vykonaní práce. S poukazom na nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 29 ods. 1 zákona   č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) preto   žalovaný uložil žalobcovi povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplácané neprávom, zvýšené o 10%. Časť dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ktorú má žalobca vrátiť predstavuje rozdiel medzi dávkou hmotnej núdzi vyplácanou žalobcovi na základe neúplných informácií o jeho príjmových pomerov, navýšenú o 10 % sankciu z preplatku o 24,17 €.

Súd prvého stupňa   úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania   s odôvodnením, že ich náhradu nežiadal.  

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd neprihliadol na okolnosti spísania žiadosti o pomoci v hmotnej núdzi a celú zodpovednosť za nesprávne vyplnenie žiadosti preniesol na neho. Uviedol, že zamestnanci žalovaného mu sami navrhli vzhľadom na výšku poberaného starobného dôchodku   na možnosť požiadať   o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Žiadosť aj   vypĺňali, pričom sa spoliehal na ich odbornosť a kompetenciu. Mal za to, že bolo ich povinnosťou sa spýtať, či okrem starobného dôchodku náhodou ešte nepracuje a či má aj iný príjem.   Z uvedeného dôvodu nevedel, nemohol vedieť a ani nemusel vedieť, že dávku a príspevky poberal neoprávnene, lebo   k žiadnym zmenám od spísania žiadosti a priznania dávky u neho nedošlo. Podotkol, že požadovanú sumu žalovanému zaplatil. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalobca bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v období   od 1. marca 2006 do 31. decembra 2008 v obchodnej spoločnosti svojho brata, ktorý ho v predmetnom konaní zastupuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení   s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP   preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu   nie je možné vyhovieť.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi na základe jeho žiadosti   z 22. augusta 2006   bola v období od 1. augusta 2006   do 31. decembra 2008 poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávok a príspevkov na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R., odboru sociálnych vecí a rodiny - oddelenie pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len Úrad) z 29. septembra 2006 číslo SD 24499/2006-OPHN. Opodstatnenosť a výška dávky vychádzala z príjmu uvedeného v žiadosti.  

V žiadosti z 22. augusta 2006 v časti "D. Príjmové pomery žiadateľa a ďalších spoločne posudzovaných osôb" je uvedené, že žalobca má príjem z dávky dôchodkového poistenia   v sume 7 357 Sk.   Pravdivosť tohto   príjmu   v žiadosti potvrdil žalobca svojim podpisom. Rovnako tiež potvrdil, že je si vedomý právnych následkov v prípade uvedenia nepravdivých údajov.   Žiadosť neobsahuje žiadnu poznámku o tom, žeby žalobca bol indisponovaný natoľko, žeby nemohol rozpoznať svoje konanie a skontrolovať správnosť   a úplnosť vypísaných údajov v žiadosti.

V rozhodnutí o priznaní pomoci v hmotnej núdzi z 29. septembra 2006 číslo   SD 24499/2006-OPHN je uvedené, že táto pomoc bola žalobcovi priznaná na základe toho, že   žiadateľ je starobný dôchodca a jeho príjem pozostáva len zo starobného dôchodku.   V rozhodnutí   bol žalobca tiež upozornený na povinnosť a na zodpovednosť ako občana   v hmotnej núdzi   uvedenú v § 29 zákona o hmotnej núdzi   písomne ohlásiť do ôsmich dní všetky skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu a tiež na povinnosť vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili.

Z uvedeného vyplýva, že   žalobca minimálne od podpísania žiadosti   o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, musel mať vedomosť o tom, že   údaj o jedinom   jeho príjme   zo starobného dôchodku uvedenom v predmetnej žiadosti z 22. augusta 2006 nie je pravdivý, pretože vedel, že v tom čase poberal aj iný príjem z   dohody o vykonaní práce uzavretej   s obchodnými spoločnosťami a to vo V., a.s. R. od 1.marca 2006 do 31.decembra 2007 a v S. R., a.s. R. od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 v čistej mzde 1 620 Sk mesačne a túto skutočnosť v žiadosti zamlčal, hoci pravdivosť požadovaných údajov potvrdil svojím podpisom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol uveriť žalobcovi jeho tvrdenia uvedené v žalobe, ktorú sú takmer totožné s dôvodmi odvolania, lebo nepredložil a ani nenavrhol vykonanie   dôkazu o pravdivosti jeho tvrdenia, podľa ktorého ho pracovníci žalovaného uviedli do omylu.

Dostatočne bolo preukázané, že žalobca teda zákonom uloženú povinnosť nedodržal, pričom podľa názoru odvolacieho súdu bol v dostatočnom rozsahu poučený aj o následkoch neoznámenia iného príjmu než príjmu zo starobného dôchodku.

Po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného z 19. februára 2010 číslo A. odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že zodpovedá zákonu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky   preto odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová