7Sžso/27/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu: L., proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 2/ Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, Hollého č. 1219, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej 1/ a 2/, o poistnom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2013, č. k. 24S/23/2010- 115, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2013, č. k. 24S/23/2010-115, p o t v r d z u j e.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31. januára 2013, č. k. 24S/23/2010-115, zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia z 23. februára 2010 číslo 4658/2010-BA, ktorým žalovaná 1/ zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie žalovanej 2/ z 8. decembra 2009 číslo 700 0740000609- GC04/09, ktorým ako prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie august 2003 až december 2003 v sume 697,07 €, na jej účet v Štátnej pokladnici, do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odôvodnení poukázal na § 244 ods. 1-3, § 247 ods. 1 OSP, § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), § 14 ods. 2 písm. f) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni) § 252 ods. 2, § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a konštatoval, že na dôchodkovom zabezpečení môžu byť zúčastnené osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti nadôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračujú v účasti na dôchodkovom zabezpečení. Účasť na takomto dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie, a to najskôr od tohto dňa a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia. Krajský súd považoval za preukázané, že žalobca prihlášku na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie vyplnil a podal dňa 5. februára 2001, ktorý dátum je potrebné považovať za vznik poistného vzťahu medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou. Žalobcovi tak z jeho dobrovoľnej účasti na dôchodkovom zabezpečení vyplýva povinnosť platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie, pričom dobrovoľnosť vstupu do systému dôchodkového zabezpečenia je zohľadňovaná v možnosti určovania vymeriavacieho základu pre výpočet poistného, ktorá je ustanovená v § 16 ods. 7 tohto zákona, pričom žalobca bol za uvedené obdobie povinný platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie mesačne vo výške 28 % z určeného vymeriavacieho základu 15 000 Sk, t. j. 4 200 Sk mesačne. Dlžná suma poistného na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. augusta 2003 do decembra 2003 predstavovala 697,07 € (21 000 Sk). Uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu zanikla účasť na dôchodkovom zabezpečení tým, že podal odhlášku z dobrovoľne pokračujúcej účasti na dôchodkovom zabezpečení, čoho následkom je povinnosť platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie až do podania odhlášky. Krajský súd preto žalobu proti žalovanej 1/ ako nedôvodnú zamietol a konanie proti žalovanej 2/ zastavil s poukazom na § 250 ods. 4 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec prikázať na konanie inému, vecne príslušnému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračujú v účasti na dôchodkovom zabezpečení.

Podľa § 252 ods. 2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti.

Podľa § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

Zo spisov vyplýva, že žalobou z 18. marca 2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a jeho zrušenia žalovanej 1/ z 23. februára 2010 číslo 4658/2010-BA, ktorým žalovaná 1/ zamietla odvolanie podané žalobcom a potvrdila rozhodnutie žalovanej 2/ z 8. decembra 2009 (nesprávne vo výroku rozhodnutia na č. l. 8 súdneho spisu uvedené z „28“. decembra 2009) číslo 700- 0740000609-GC04/09 a tiež sa domáhal určenia, že medzi ním a žalovanou, (neuviedol ktorou) vyhlási Krajský súd v Trnave neplatnosť poistného vzťahu z 5. februára 2001, realizovaného formou Prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie, ako osoby dobrovoľne dôchodkovo poistenej.

V priebehu konania 18. júna 2010 bola do tohto konania doručená ďalšia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej 1/ z 11. augusta 2009 číslo 322-6131-GC- 04/2009, ktorou žalovaná 1/ zamietla žalobcovo odvolanie a potvrdila rozhodnutie žalovanej 2/ z 27. apríla 2009 číslo 700-0710259909-GC04/09, vylúčil Krajský súd v Trnave uznesením z 25. januára2011, č. k. 24S/23/2010-56, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. februára 2011, návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovanej 1/ z 11. augusta 2009 číslo 322-6131-GC-04/2009, na samostatné konanie.

Návrh (žalobu z 18. marca 2010) na určenie neplatnosti poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej 1/ z 23. februára 2010 číslo 4658/2010-BA, ktorým žalovaná 1/ zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie žalovanej 2/ z 8. decembra 2009 číslo 700-0740000609-GC04/09 Krajský súd v Trnave uznesením z 25. januára 2011 č. k. 24 S /23/2010-58, ktoré sa tiež stalo právoplatným dňa 14. februára 2011, vylúčil na samostatné konanie. Zároveň vyslovil, že vec bude po právoplatnosti tohto uznesenia postúpená Okresnému súdu v Senici. Podľa prehľadu na č. l. 61 súdneho spisu konanie bolo naďalej vedené pod č. k. 20S/6/2011 a podľa poznámky bol spis vylúčený zaslaný Okresnému súdu v Senici 18. marca 2011 na ďalšie konanie.

Odvolací súd dospel k záveru, že povinnosťou Krajského súdu v Trnave bolo v konaní prejudiciálne vyriešiť otázku, či poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou 2/ z 5. februára 2001, ktorý vznikol na základe Prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie, ako osoby dobrovoľne dôchodkovo poistenej, čo žalobou z 18. marca 2010 žiadal žalobca určiť, je platným alebo neplatným právnym úkonom. Zvolil si nesprávny postup, keď uznesením z 25. januára 2011, č. k. 24S/23/2011-58, určenie neplatnosti uvedeného poistného vzťahu vylúčil na samostatné konanie s tým, že o ňom rozhodne Okresný súd v Senici, kde už bola vec poslaná na konanie a vedená pod sp. zn. 11C/32/2011.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29. marca 2011, č. k. 24 S/23/2010-68, o prerušení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej 1/ z 23. februára 2010 číslo 4658/2010-BA a rozhodnutia žalovanej 2/ z 8. decembra 2009 číslo 700-0740000609-GC04/09, odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. januára 2012, č. k. 7Sžso/53/2011-86 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 23. februára 2010 číslo 4658/2010-BA, ktorým žalovaná 1/ v odvolacom konaní zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej 2/ z 8. decembra 2009 číslo 700-0740000609-GC04/09 a napadnuté rozhodnutie o poistnom žalobcu, ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení za obdobie august 2003 až december 2003 na dôchodkové zabezpečenie v sume 697,07 € potvrdila, ktorým zostala predpísaná povinnosť.

Osobe zárobkovo činnej v cudzine a osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia (§ 6a ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

V spisovom materiáli sa nachádza prihláška na dôchodkové zabezpečenie vypísaná žalobcom a prijatá dňa 5. februára 2001 žalovanou 2/. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v odôvodnení svojho rozsudku v tom, že skutočnosť, že na prihláške je uvedený spätný dátum (1. januára 2001) vzniku účasti na dôchodkovom zabezpečení žalobcu, nezakladá neplatnosť vzniku poistného vzťahu medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou. Účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká najskôr odo dňa podania prihlášky, žalobcovi účasť na dôchodkovom zabezpečení vznikla 5. februára 2001, kedy žalovaná 2/ prihlášku prijatá. V danom konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi zanikla účasť na uvedenom dôchodkovom zabezpečení, keďže nepodal odhlášku z dobrovoľne pokračujúcej účasti na dôchodkovom zabezpečení. Žalobca musí žalovanej 1/ preukázať, že odhlášku podal (predložil).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti správne rozhodol krajský súd, keď žalobu proti žalovanej 1/ ako nedôvodnú zamietol a konanie proti žalovanej 2/ zastavil s poukazom na § 250 ods. 4 a § 250d ods. 3 OSP.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 250k OSP, pretože v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok