Najvyšší súd Slovenskej republiky

7Sžso/19/2011

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobkyne H., bytom B., zastúpená advokátkou M., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. júla 2009 číslo A., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S/149/2009-39 z 9. decembra 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S/149/2009-39 zo dňa 9. decembra 2010   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie žalovaného číslo A. zo dňa 1. júla 2010   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania, tak ako budú vyčíslené v samostatnom uznesení.

O d ô v o d n e n i e :

  Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým jej nebol priznaný príspevok na kúpu pomôcky – program na ozvučenie mobilu.

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že prvostupňový aj druhostupňový správny orgán – ich posudkové orgány vychádzali z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa dopĺňala tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. Podľa názoru súdu bol komplexný posudok zo dňa 23. júna 2009, na základe ktorého bolo vydané druhostupňové rozhodnutie, vyhotovené na základe riadneho zistenia posudkového lekára. Priznanie peňažného príspevku na zaobstarnie pomôcky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok a síce, že fyzická osoba je ťažko zdravotne postihnutá (čo žalobkyňa spĺňa), avšak zároveň musí byť podľa posudkov odkázaná na požadovanú pomôcku. Túto podmienku však žalobkyňa nesplnila. Prvostupňový správny orgán jej preto správne príspevok na kúpu pomôcky nepriznal. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu nemožno vidieť nezákonnosť.

Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní žiadala prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s dôvodmi žaloby sa dostatočne nevysporiadal. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil postup žalovaného pri rozhodovaní o tom, či poskytne príspevok a kúpu pomôcky v kontexte ustanovení § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, teda či dostatočným spôsobom skúmal, či v prípade   žalobkyne došlo k naplneniu ustanovenia § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch, v zmysle ktorého fyzická osoba s ťažským zdravotným postihnutím (medzi ktoré patrí aj žalobkyňa), je odkázaná na pomôcku, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou.

Súd prvého stupňa podľa žalobkyne nesprávne rozhodol, ak konštatoval, že žalovaný si zaobstaral dostatočné podklady pre komplexný posudok, ktorý je podkladom pre posúdenie možnosti poskytnutia kompenzácie. Podľa jej názoru, podkladom komplexného posudku je odborný lekársky nález vypracovasný na účel kompenzácie podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a 5 zákona o peňažných príspevkoch, ktorý však žalovný nezabezpečil a vychádzal len z nálezov absolvovaných z   očných vyšetrení, t.j. z nálezov, ktoré neboli vypracované za účelom kompenzácie podľa prílohy č. 1 zákona o peňažných príspevkoch.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.

Podľa § 14 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzická osoba s ťažkým zdravotným potihnutím je odkázaná na pomôcku, ak sociáne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou. Skutočnosť, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím je nesporná, žalovaný sa však nevysporiadal s touto časťou odvolania   žalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, v ktorom namietala stanovenú mieru funkčnej poruchy 60 % s tvrdením, že miera postihnutia očí je 80 a 95 %, čo je praktická slepota   jedného oka.

Žalobkyňa žiadala o konkrétnu pomôcku – program na ozvučenie mobilu. Žalobkyňa pritom v odvolaní namietala, že ak sa posudkový lekár opieral o dotazník o vykonávaní aktivít bežného života, ktorý bola povinná vyplniť, tento neobsahuje primerané možnosti na zhodnotené miery postihnutia a nemožno sa ním riadiť. Ani s uvedeným tvrdením žalobkyne sa žalovaný v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal.

Odvolací súd konštatuje, že súdu nebol predložený kompletný administratívny spis, iba kópie selektívne vybranných písomností. Dokumentácia napr. neobsahuje žalobkyňou uvádzaný dotazník, ale ani záznam rozhovoru so žiadateľkou, z ktorého odbor posudkových činností zistil, že „ je schopná samostatnej   komunikácie“ (str. 4 ods. 1 druhostupňového rozhodnutia). Z predloženej dokumentácie však vyplýva, že „Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáiu“ (tlačivo ŠEVT 851 071), samé osebe nedáva návod na uvedenie dôvodov, pre ktoré žiadateľ uplatňuje práve požadovaný druh pomôcky, aký má táto pomôcka funčné využitie pri danom ťažkom zdravotnom postihnutí a či teda vôbec prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia jej použitím prichádza v úvahu. Žiadateľka nebola v tomto smere ani v konaní vypočutá. Nie je vôbec zrejmé ako sa žalovaný zaoberal žiadosťou žalobkyne o konkrétnu pomôcku, ak ani posudky neobsahujú žiadnu zmienku o funkčnom   využití konkrétnej pomôcky v danom konkrétnom prípade. Podľa názoru oba „komplexné posudky“, vzhľadom na svoj obsah nevyjadrujú, či konkrétne   sociálne dôsledky ťažkého zdravotného   postihnutia je možné alebo nie je možné prekonať alebo zmierniť konkrétnou pomôckou. Odvolací súd poznamenáva, že v správnom konaní nie je vylúčené ani vykonanie takého úkonu, ktorého obsahom by bolo predvedenie pomôcky a jej naskúšanie samotnou žiadateľkou.

Odvolací súd z predloženého spisu vyvodil, že žalobkyňa 2. marca 2009 požiadala o viaceré príspevky na kúpu komunikačnej techniky. Zo spisu nie je zistiteľné, či žalovaný aj v iných prípadoch vychádzal z obdobných posudkov, ako v prejednávanej veci, účastníci pritom uviedli aj rozdielne rozhodnutia krajského súdu. Podľa poznatkov odvolacieho senátu, t.č. sú na odvolacom súde ďalšie dve veci obdobnej povahy. Odvolací súd vníma, že uvedené žiadosti môžu mať spoločný základ, a ako také je potrebné ich podľa možností posúdiť súčasne.

Z týchto dôvodov   dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd mal žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť rozhodnutí (§ 250ja ods. 2 písm. c) a d) OSP a preto podľa § 250ja ods. 3 OSP prvostupňový rozsudok zmenil a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyni podľa § 250k ods. 1 OP súd priznal právo na náhradu trov konania, ktorej výšku stanoví samostatným uznesením.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová