7Sžso/14/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátuJUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. Z., narodený XX. X. XXXX, bytom O.I., Ul. X. W.. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Karolom Nagyom, advokátom Advokátskej kancelárie Nagy a Partners, s.r.o., so sídlom v Galante, Športová ul. č. 470/11, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 27, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. septembra 2011 číslo A/2011/00001-Ma, o zastavení výplaty peňažného príspevku na osobnú asistenciu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2012, č.k. 23S/96/2011-81, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2012, č.k. 23S/96/2011-81 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného z 23. septembra 2011 číslo A/2011/00001- Ma zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške, uvedenej v písomnom vyhotovení rozsudku.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. januára 2012, č.k. 23S/96/2011-81, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 23. septembra 2011 číslo A/2011/00001-Ma, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie svojej pobočky v Bratislave z 10. januára 2008 číslo A/234-2008/00998-3 tak, že podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch") žalobcovi zastavil výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od 1. októbra 2007 do 30. apríla 2008

V odôvodnení uviedol že rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonu. Stanovisko žalovaného, podľa ktorého doklady o úkonoch za osobnú asistenciu, ktoré predkladal žalobca, museli umožňovať spätnú kontrolu opodstatnenosti vyplácania peňažného príspevku, teda museli dostatočne dokumentovať, či išlo o také úkony osobných asistentov (druh a rozsah), pre ktoré bol priznaný príspevok, či úkony poskytujúrodinní príslušníci, lebo len vymedzený okruh občanov mohol vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu určenom zákonom a len pri taxatívne určených činnostiach. Žalovaný podľa názoru súdu správne posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok pre trvanie výplaty peňažného príspevku podľa zákona č. 195/1998 Z.z., o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci"), pričom správne postupoval podľa zákona o peňažných príspevkoch, ktorý bol účinný v čase rozhodovania, lebo pre daný prípad zákon v prechodných a záverečných ustanovenia neupravoval iný postup.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré vzniesol v konaní. Tvrdil, že zastaveniu výplaty jeho peňažného príspevku došlo neoprávnene lebo zákon, upravujúci predkladanie dokladov potrebných na priznanie finančného príspevku na osobnú asistenciu platný v rozhodnom období neupravoval formu ani spôsob a ani obsah podkladov na vyúčtovanie. Tiež namietal, že žalovaný zastavil výplatu príspevku už od októbra 2007, pričom prvostupňový správny orgán rozhodol až 10. januára 2008. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že žalobca výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie nevyplňoval vecne správne tak, aby obsahovali potrebné náležitosti o rozsahu poskytovania osobnej asistencie. Uviedol, že žalobcu listom z 13. júna 2007 vyzval na doplnenie výkazu za mesiac máj 2007 a výzvou prevzatou žalobcom 27.augusta 2007 na doplnenie výkazu za mesiac júl 2007. Podaním z 3. augusta 2007 bolo žalobcovi zaslané stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 27. júla 2007 číslo AA/2007/12826-OPPK s priloženým vzorom, kde bolo uvedené, čo má obsahovať výkaz.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4, 5 až 7, 9, 11 až 13 zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka 34) fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu. 1a)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať aj vtedy, ak činnosti uvedené v prílohe č. 4 v bodoch 1. až 6., v bode 9., v bode 13.4., v bode 13.5., v bode 13.6., v bode 13.7. a v bode 15. vykonávajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím fyzické osoby uvedené v odseku 4, okrem rodičov dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, fyzickej osoby, ktorá prevzalataké dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu a fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu za podmienok uvedených v odseku 5 len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac 1460 hodín ročne.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok.

Ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, 29) od príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa odpočíta suma štvornásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. 29) Ak tento rozdiel je nižší ako rozsah osobnej asistencie určenej eurách, výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm. Ak rozdiel medzi príjmom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a štvornásobkom sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom 29) je vyšší ako rozsah osobnej asistencie určenej v eurách, peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa neprizná; odseky 7 a 8 platia rovnako.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo na základe písomného súhlasu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím agentúre osobnej asistencie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má s touto agentúrou uzatvorenú zmluvu o pomoci pri vykonávaní administratívnych úkonov, ktorej obsahom je aj vyplatenie odmeny osobnému asistentovi.

Ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení dlhšie ako 30 dní, rozsah hodín osobnej asistencie určený na kalendárny rok sa zníži rozhodnutím o rozsah hodín osobnej asistencie určených pre činnosti uvedené v prílohe č. 4 prvom bode až ôsmom bode, desiatom bode, štrnástom bode a sedemnástom bode, pripadajúci na každý deň pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení, ktorý presahuje 30 dní.

Podľa § 58 ods. 15 zákona o sociálnej pomoci (účinného do 1. januára 2009), peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť podklady za každý mesiac príslušnému orgánu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní od predloženia vyúčtovania.

Podľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci občan je povinný na výzvu príslušného orgánu, obce, samosprávnemu kraju alebo zariadenia sociálnych služieb osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby, na poskytovanie peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, ich výšku alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný orgán neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v určenej lehote, možno poskytovanie sociálnej služby, výplatu peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.

Zo spisov vyplýva, že žalobcovi ako občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím bol podľa § 58 zákona o sociálnej pomoci priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu s účinnosťou od 1. marca 2002. Prvostupňový správny orgán žalovaného rozhodnutím z 10. januára 2008 číslo A/243-2008/00998-3odňal žalovanému príspevok na osobnú asistenciu a zastavil jeho výplatu s účinnosťou od 1. októbra 2007. Rozhodnutie obsahovalo správne právne poučenie, podľa ktorého odvolanie nemá odkladný účinok.

Na základe včas podaného odvolania žalobcu žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie svojej pobočky v Bratislave z 10. januára 2008 číslo A/234-2008/00998-3 tak, že podľa § 45 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch žalobcovi zastavil výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od 1. októbra 2007 do 30. apríla 2008 na tom skutkovom základe, že napriek výzve, obsahujúcej poučenie o povinnosti žalobcu oznamovať žalovanému údaje, potrebné pre posúdenie trvania nároku na dávku a jej výšku, ako aj nároku na jej výplatu, žalobca odmietol vyplňovať vo výkaze o poskytnutých sociálnych službách konkrétne údaje o jednotlivých úkonoch sociálnej asistencie. Podľa názoru žalovaného bez poznania uvedených údajov nebolo možné zistiť, či osobná asistencia bola skutočne poskytnutá, hoci táto okolnosť má vplyv na výšku poskytnutého príspevku.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný prestal žalovanému vyplácať peňažný príspevok na osobnú asistenciu od mesiaca október 2007.

Odvolací súd tiež zistil, že žalobca prevzal list žalovaného z 28. novembra 2006, obsahujúci usmernenie o vypĺňaní výkazov o odpracovaných hodinách osobného asistenta, s inštrukciou aby vo výkazoch za mesiace november 2006 až za apríl 2007 uvádzal nielen hodiny odpracované osobným asistentom, ale aj popis vykonávaných činností. Vo výkaze za mesiac máj 2007 žalobca však vyznačil len počet hodín za jednotlivé dní odpracované osobným asistentom.

Žalovaný listom z 13. júna 2007, ktorý prevzal žalobca 20. júna 2007, odporučil žalobcovi postup vo vyplňovaní výkazov o odpracovaných hodinách (vysvetlivky k vyplňovaniu výkazov).

Žalobca vo výkazoch za jún 2007 a júl 2007 uvádzal vo výkazoch opäť len hodiny odpracované osobným asistentom.

Ďalší list žalovaného zo 16. augusta 2007, doručený žalobcovi 24. augusta 2007, obsahoval stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 27. júla 2007 číslo AA/ /12826-OPPK o vypĺňaní výkazov s tým, že bude postupovať v zmysle uvedeného stanoviska.

Žalovaný opäť listom z 21. augusta 2007, prevzatým žalobcom 27. augusta 2007, vyzval žalobcu uvádzať v mesačných výkazoch o odpracovaných hodinách osobného asistenta, aké činnosti osobnej asistencie vykonal osobný asistent, počet odpracovaných hodín osobnej asistencie za obdobie kalendárneho mesiaca, v akom konkrétnom čase počas dňa osobný asistent vykonával osobnú asistenciu s tým, že ak v lehote do 5. septembra 2007 a následne pri predkladaní podkladov na vyúčtovanie podľa § 58 ods. 15 zákona o sociálnej pomoci nevyhoviete tejto výzve, bude s poukazom na § 103 ods. 2 cit. zákona výplata peňažného príspevku na osobnú asistenciu zastavená.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol vyzvaný, aký obsah má byť uvedený vo výkazoch o odpracovaných hodinách osobného asistenta a súčasne bol upozornený aj na následky nesplnenia tejto výzvy, na zastavenie výplaty peňažného príspevku.

Pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu musel však odvolací súd vyriešiť otázku, či zo znenia § 58 ods. 15 zákona o sociálnej pomoci alebo z iného zákonného ustanovenia zákona vyplýva občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím povinnosť predložiť príslušnému poskytovateľovi peňažného príspevku podklady o poskytovaní osobnej asistencie v príslušnom mesiaci tak, ako ich žalovaný požadoval, v lehote do piatich dní nasledujúceho mesiaca a či tieto údaje boli skutočne rozhodujúce pre trvanie nároku na dávku a jej výplatu.

Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovízákon. V dôsledku tejto skutočnosti síce mohlo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny vydať všeobecne záväznú smernicu, upravujúcu náležitosti výkazov o poskytnutí úkonov osobnej asistencie, táto smernica však nemohla obsahovať taký záväzný pokyn pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je poberateľom peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý nemá podklad v zákone. Oznamovanie požadovaných skutočností prekračuje rámec zákona a nevyplýva z neho. V zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky však nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Z § 103 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci vyplýva povinnosť občana, ktorému bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu (na osobnú asistenciu) v lehote do ôsmich dní od doručenia výzvy osvedčiť skutočnosti, rozhodujúce na poskytovanie tohto príspevku, ich výšku alebo výplatu. Údaje, ktoré žalovaný na základe smernice svojho ústredného orgánu od žalobcu požadoval, však neboli pre nárok na dávku a trvanie nároku na jej výplatu rozhodujúce.

Predpokladom poskytovania príspevku bola odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré skúmal žalovaný na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu a po posúdení jeho sociálnych pomerov.

Len vtedy, ak sa zmenili okolnosti, rozhodujúce pre trvanie nároku na peňažný príspevok, mohol žalovaný príspevok odňať a jeho výplatu zastaviť. Skutočnosť, že žalobca vo výkazoch o poskytovaní osobnej asistencie nepostupoval podľa smernice ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny však za okolnosti, ktoré bol žalobca povinný osvedčiť, považovať nemožno.

Pre posúdenie rozsahu poskytnutej asistencie postačovalo posúdenie obsahu zmluvy o poskytovaní osobnej asistencie, uzavretej medzi žalobcom a jeho osobným asistentom, ktorá sa v administratívnom spise nachádza a ktorá obsahuje aj vymedzenie konkrétnych činností osobnej asistencie. Rovnako sa v spise nachádza aj výkaz o rozsahu poskytnutej osobnej asistencie za každý mesiac sporného obdobia, ktorý podpísal asistent aj žalobca. Tento výkaz je dostatočne konkrétny a v prípade, ak by služby osobnej asistencie asistent neposkytoval, nebolo by v záujme žalobcu, aby ho podpísal a žalovanému predložil. Uvedené údaje sú podľa názoru odvolacieho súdu dostačujúce pre posúdenie, či osobnú asistenciu asistent poskytuje a v akom rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že požadované údaje o konkretizácii poskytnutých úkonov osobnej asistencie slúžia na kontrolu, či asistenčné služby sú skutočne poskytované, preto nie je pre posúdenie nároku na dávku a jej výplatu rozhodujúce. Aj bez poznania týchto skutočností totiž žalovaný na základe zmluvy o osobnej asistencii a predloženého výkazu, obsahujúceho údaj o časovom období vykonávania asistencie môže posúdiť, či osobná asistencia bola poskytnutá a v akom rozsahu. Navyše pravdivosť vyplnenia požadovaných údajov nemal žalovaný možnosť kontrolovať, preto jeho tvrdenie, že mu majú slúžiť na kontrolu poskytnutých služieb nemôže zodpovedať skutočnosti.

Ustanovenia zákona o sociálnej pomoci oprávňovali žalovaného zastaviť vyplácanie peňažného príspevku len vtedy, ak občan so zdravotným postihnutím po doručení výzvy napriek poučeniu o následkoch jej nedržania neosvedčil skutočnosti, rozhodujúce na poskytovanie tohto príspevku, jeho výšku alebo výplatu. Takúto osvedčovaciu povinnosť mal však príjemca dávky len vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré podmieňovali existenciu nároku na dávku, jej výšku alebo jej výplatu. Smernica ministerstva vznik takejto povinnosti nemohla založiť, lebo je interným normatívnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý nemožno pokladať za právnu normu, z ktorej by žalovaná mohla odvodzovať nejaké svoje subjektívne právo ukladať žalobcovi povinnosť nad rámec zákona. Obsah smernice nebol publikovaný v Zbierke zákonov, a preto nezakladá žalobcovi práva ani povinnosti a jej nedodržanie od neho nemožno vynucovať a vyvodzovať z jeho konania protiprávnosť. Možno len pripomenúť, že obdobnú právnu situáciu riešilo už rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu zo 7. decembra 1935 číslo (Rc)199924/35.

K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že zákon o sociálnej pomoci síce podrobne neustanovuje aké podklady majú byť uvádzané vo výkazoch za účelom vyúčtovania peňažného príspevku, ale v danom prípade žalovaný svoje požiadavky na vypĺňanie výkazov vočižalobcovi vzniesol vo výzve a súčasne mu predložil svoje stanovisko a dôvody takéhoto postupu.

Hoci žalobca vo výkazoch o odpracovaných hodinách osobného asistenta za mesiace august 2007 až december 2007, január 2008 až apríl 2008 uvádzal len počet hodín, ktoré osobný asistent odpracoval za každý deň v mesiaci a konkrétny čas, počas ktorého osobný asistent túto činnosť vykonával, vo vyššie uvedených výkazoch neopomenul svoju zákonnú povinnosť osvedčiť skutočnosti, rozhodujúce pre vznik, zmenu alebo zánik nároku na dávku a jej výplatu. Podmienky pre odňatie príspevku na osobnú asistenciu preto neuvedením rozpisu jednotlivých činností asistenta v mesačných výkazoch neboli splnené. Rovnako nebol dôvod na zastavenie výplaty dávky, lebo nárok na ňu trval.

Navyše odvolací súd pripomína, že len po zániku nároku na dávku mohol žalovaný rozhodnúť o odňatí dávky a až následne mohol zastaviť jej výplatu. Žalovaný výplatu dávky zastavil bez toho, aby dávka bola odňatá, preto faktické zastavenie jej výplaty neodôvodňovalo jej spätné odňatie v súlade s právom.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že požiadavka žalovaného uvádzať konkrétne činnosti, ktoré odpracoval osobný asistent vychádza z úlohy správneho orgánu uloženej v § 58 o sociálnej pomoci, resp. § 20 a nasl. zákona o peňažných príspevkoch, sledovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre priznanie tohto peňažného príspevku na kompenzáciu.

Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre zastavenie výplaty peňažného príspevku na osobnú asistenciu období za október 2007 až za apríl 2008 podľa § 103 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci.

Vzhľadom na to, že zákon o sociálnej pomoci dňom 31. decembra 2008 stratil účinnosť a dňom 1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon o peňažných príspevkoch, podľa § 66 (prechodných a záverečných ustanovení) vzťahuje sa tento zákon aj na peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytnutý zákonom o sociálnej pomoci. Zákon o peňažných príspevkoch v § 45 ods. 7 obdobne ako zákon o sociálnej pomoci upravuje zákonné podmienky zastavenia výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu. Žalovaný zastavil vyplácanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podľa zákona o peňažných príspevkoch, ale bez splnenia podmienok pre takýto postup, preto nerozhodol v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení výplaty peňažného príspevku na osobnú asistenciu za október 2007 až za apríl 2008 a zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 220 OSP.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom, vysloveným v tomto rozsudku.

V prejednávanej veci žalobca mal úspech, ale trovy konania včas nevyčíslil, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.