7Sžsk/80/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Q. O., bytom X., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 301/00590/2017/R zo dňa 09.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sa/10/2018-72 zo dňa 27. marca 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sa/10/2018-72 zo dňa 27. marca 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Konanie na krajskom súde

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 26Sa/10/2018-72 zo dňa 27. marca 2019 podľa ust. § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku ďalej len (S.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 301/00590/2017/R zo dňa 09.03.2018, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PV 301/00590/2017 - platobný výmer zo dňa 13.11.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil tak, že celkovú dlžnú sumu 169,27 Eur, pozostávajúcu z nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2012 a trov konania nahradil sumou 546,85 Eur titulom nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania (ďalej len RZP) za rok 2012 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 580/2004 Z. z.) a trovy konania v sume 5,- Eur zdravotnej poisťovni nepriznal, súčasne konštatujúc, že uvedené rozhodnutie v celom rozsahu nahradzuje rozhodnutie č.: PV 301/00590/2017 zo dňa 13.11.2017. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p., tak, žežalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému podľa ust. § 168 S.s.p., pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti.

2. Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z., citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 10b ods. 1, § 11 ods. 1, 3 v znení účinnom do 31.12.2012, § 11 ods. 2, 4, 7, § 12 ods. 1 písm. c), e), § 13 ods. 2, 3, ods. 9 písm. a), b), § 13 ods. 10, § 14, § 17a ods. 6, § 19 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 20 ods. 5, § 21 ods. 1 uvedeného zákona v spojení s § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vyhlášky Ministerstva Zdravotníctva SR č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, účinného do 31.3.2013, postupom podľa ustanovení prvej a tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku.

3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v žalobe namietal, že do Sociálnej poisťovne bol prihlásený na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec v spoločnosti Martech spol. s r. o. až do 14.12.2012 a nie ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) tak, ako uvádzal žalovaný. Táto námietka bola uplatnená aj v odvolacom konaní, a preto žalovaný vo vzťahu k tejto námietke doplnil dokazovanie dožiadaním na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin o uvedenie, či poistenec Q. O. zamestnanec spoločnosti Martech spol. s r. o. za obdobie rokov od 01.08.2005 do 31.12.2012 mal príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov fyzických osôb, teda aj zo závislej činnosti a o uvedenie výšky týchto príjmov podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov, ako i uvedenie výšky čiastkového základu dane za jednotlivé príjmy. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin listom zo dňa 07.07.2016 oznámil žalovanému, že daňový subjekt Q. O. za zdaňovacie obdobie rok 2006 až 2012 podával nulové daňové priznanie na daň z príjmov fyzickej osoby.

4. Krajský súd považoval za preukázané, že žalobca ako zamestnanec neplatil poistné na zdravotné poistenie. Krajský súd uviedol, že z uvedeného dôvodu zdravotná poisťovňa upravila evidenciu kategórie zamestnanca v registri poistencov u zamestnávateľa do 31.12.2010. Žalobca platiteľ poistného bol v roku 2012 evidovaný v zdravotnej poisťovni ako SZČO od 01.01.2012 do 13.12.2012 na základe živnostenského oprávnenia pod IČO: 30 498 066. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ani ako SZČO nie je povinný platiť poistenie na zdravotné poistenie z dôvodu, že na základe živnostenského oprávnenia nepodnikal a nemal žiadne príjmy, krajský súd prijal názor, že postup zdravotnej poisťovne je zákonný a v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 518/2004 Z. z. ( zrejme zákon č. 580/2004 Z. z.), z ktorého vyplýva, že na účely tohto zákona je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Krajský súd konštatoval, že z dôvodu, že žalobca ako SZČO nevykazoval žiadne príjmy, zdravotná poisťovňa postupom podľa § 5 vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. určila úhrny vymeriavacích základov, vypočítala výšku poistenia na zdravotné poistenie a zhotovila ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2012 a oznámila platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov č. 1326215018 zo dňa 29.09.2017 nedoplatok vo výške 546,85 Eur. 5. Vo vzťahu k namietanému premlčaniu nedoplatku poisteného za rok 2012 krajský súd konštatoval, že táto námietka je nedôvodná s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na poistné z RZP za rok 2012 sa vzťahuje päť ročná premlčacia lehota. Výsledok RZP, ktorým je nedoplatok na poistnom za daný rok, premlčacia lehota neplynie mesačne.

6. Záverom krajský súd konštatoval, že neexistuje dôvodnosť námietok žalobcu, a preto žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol ako nedôvodnú.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu

7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.Namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) Navrhoval, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v plnom rozsahu ako nezákonné a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.

8. Žalobca poukazom na doterajší priebeh konania namietal, že správny súd sa nezaoberal jeho námietkami, doloženými relevantnými listinnými dôkazmi, v ktorých uvádzal retroaktivitu jeho preradenia zo zamestnanca na SZČO bez preukázateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (ďalej len VšZP) o tejto zmene, ktoré mu nebolo doručené. Vytýkal krajskému súdu, že neskúmal skutočnosť, že Sociálnou poisťovňou Martin bol evidovaný do 14.12.2012 ako zamestnanec spoločnosti Martech spol. s r.o., ktorá za neho platila pravidelné predpísané mesačné odvody. Považoval za nezákonné a absurdné, aby v právnom štáte bol v tej istej veci posudzovaný v danom prípade tendenčne podľa potreby VšZP a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca tvrdil, že pre sociálnu poisťovňu aj zdravotnú poisťovňu bol pre účely poistenia zamestnancom až do 14.12.2012. Zdravotná poisťovňa nezákonným spôsobom začala od neho vymáhať predmetnú pohľadávku až v roku 2017, keď zistila, že Martech spol. s r.o. bola vymazaná z obchodného registra. Žalobca tiež poukázal na to, že o skutočnosti, že vlastní živnostenský list poisťovňa vedela od roku 1993 a akceptovala stav, že živnosť nemohol zrušiť z dôvodu vymáhania pohľadávok. Namietal, že s uvedeným sa správny súd taktiež nevysporiadal.

9. Žalobca ďalej namietal, že vo veci premlčania poukázal správnemu súdu na skutočnosť, že inštitút premlčania uplatnil voči doručenému výkazu nedoplatkov a nie proti ročnému zúčtovaniu preddavkov na zdravotnom poistení. Mal za to, že predmetnú námietku správne zohľadnila Všeobecná zdravotná poisťovňa v Martine, ako aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín vo svojom Platobnom výmere č. k. PV 301/00590/2017 zo dňa 13.11.2017. Tvrdil, že inštitút premlčania jednoznačne v danom prípade vyplýva z ust. § 21 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z., ako aj usmernenia vo Vestníku č. 6/2008 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca vyslovil názor, že krajský súd si osvojil nesprávnu a tendenčnú aplikáciu inštitútu premlčania žalovaného a vo veci rozhodol nezákonne.

10. Vo veci vymáhania poistného za deň 14.12.2012 žalobca tiež poukázal na to, že bolo listinnými dôkazmi preukázané, že jeho odhlášku z verejného zdravotného poistenia ku dňu 14.12.2012 zabezpečoval jeho zamestnávateľ spoločnosť Martech spol. s r.o., ktorá bola doručená v zákonnej lehote. Žalobca dôvodil, že vzhľadom k uvedenému pokiaľ vznikli nedoplatky na zdravotné poistenie za deň 14.12.2012 mala si ich VšZP uplatniť u jeho zamestnávateľa počas doby likvidácie uvedenej spoločnosti.

11. Záverom žalobca namietal, že rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálne právneho štátu.

III.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

12. Žalovaný sa napriek výzve krajského súdu k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť.

14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sa/10/2018-72 zo dňa 27. marca 2019, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol.

15. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. k.: PV 301/00590/2017/R zo dňa 09.03.2018, ktorým žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PV 301/00590/2017 - platobný výmer zo dňa 13.11.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku mení tak, že celkovú dlžnú sumu 169,27 Eur pozostávajúcu z nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2012 a trov konania mení na sumu 546,85 Eur ako nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania (ďalej len RZP) za rok 2012 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a trovy konania v sume 5,- Eur zdravotnej poisťovni nepriznal. Súčasne konštatoval, že uvedené rozhodnutie v celom rozsahu nahradzuje rozhodnutie č.: PV 301/00590/2017 zo dňa 13.11.2017.

16. Prvostupňovým správnym rozhodnutím Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. k. PV 301/00590/2017 zo dňa 13.11.2017 vydal platobný výmer, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume 164,27 Eur v zmysle ust. § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle ust § 31 ods. 2 správneho poriadku v sume 5,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru.

17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).

18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nieje viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v Správnom súdnom poriadku teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

19. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd postupoval pri posúdení zákonnosti a správnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného v oboch stupňoch v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Správnom súdnom poriadku. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku.

V.

Právne posúdenie kasačným súdom

20. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 32 ods. 3 písm. a) S.s.p. ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.

22. Podľa ust. § 33 S.s.p., ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.

23. Skutkové okolnosti daného prípadu vyplývajúce zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovaného preukazujú, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Martin v zmysle ust. § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z. z. podala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru titulom pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín ako príslušný prvostupňový správny orgán vydal platobný výmer č. k. PV 301/00590/2017 zo dňa 13.11.2017, ktorým zaviazal žalobcu k zaplateniu nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 ako i k náhrade trov konania. Na základe odvolania žalovaný vydal rozhodnutie č. k.: PV 301/00590/2017/R zo dňa 09.03.2018, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PV 301/00590/2017 - platobný výmer zo dňa 13.11.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil tak, že celkovú dlžnú sumu 169,27 Eur pozostávajúcu z nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2012 a trov konania zmenil tak, že nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania (ďalej len RZP) za rok 2012 a trov konania zmenil v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. na sumu 546,85 Eur a trovy konania v sume 5,- Eur zdravotnej poisťovni nepriznal. Súčasne uviedol, že toto rozhodnutie v celom rozsahu nahradí rozhodnutie č.: PV 301/00590/2017 zo dňa 13.11.2017. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že účastníkmi uvedeného správneho konania boli navrhovateľ - Všeobecná zdravotná poisťovňa a platiteľ poistného - žalobca Q. O..

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného účastníkom súdneho preskúmavacieho konania mal byť okremžalobcu a žalovaného správneho orgánu aj ďalší účastník správneho konania a to Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Postavenie všeobecnej zdravotnej poisťovne ako účastníka konania možno vyvodiť z ust. § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v spojení s ust. § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 14 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok).

25. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného nepostupoval v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, keď v preskúmavacom súdnom konaní nekonal s ďalším účastníkom administratívneho konania - s navrhovateľom správneho konania - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. Povinnosťou správneho súdu bolo uvedeného účastníka správneho konania uznesením podľa ust. § 33 S.s.p. pribrať do konania súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, keďže práva a právom chránené záujmy tohto ďalšieho účastníka správneho konania by mohli byť rozhodnutím súdu priamo dotknuté. Uvedeným konaním správny súd zaťažil preskúmavacie súdne konanie vadou, ktorá mala za následok porušenia práva na spravodlivý proces.

26. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, navrhovateľa správneho konania - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., uznesením podľa ust. § 33 S.s.p. pribrať do konania súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.