UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. C. C., bytom D. XXXX, E. L. P., právne zastúpeného JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so sídlom Kamenná Poruba 15, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 26. januára 2017, č. 24075-2/2017-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, z 8. júna 2016, č. 11124- 12/2016-VT, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. októbra 2017, č.k. 5Sa/8/2017-98, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom z 18. októbra 2017, č.k. 5Sa/8/2017-98, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 26. januára 2017, č. 24075-2/2017-BA, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou z 8. júna 2016, č. 11124-12/2016-VT, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2014.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 3 písm. b), § 5, § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Krajský súd poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 4844/2013/OZ-CIZ z 11. októbra 2013 bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore oftalmológia. Dňa 22. novembra 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku žalobcu sdátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO 30. novembra 2013. Dňa 24. augusta 2005 bola žalobcovi Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/PO/0424/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore oftalmológia, ktorá bola zrušená až k 14. decembru 2015. Z údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe daňového priznania žalobcu vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2013 boli 54.204,60 Eur a teda vyššie, ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., žalobca preto nepochybne splnil definíciu SZČO v zmysle § 5 zák. č. 461/2003 Z.z. a naplnil aj zákonné dôvody pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Vo vzťahu k námietke, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 30. novembru 2013 žalobca nemal žiadne iné oprávnenie, na základe ktorého by sa mal považovať za SZČO na účely sociálneho poistenia, krajský súd uviedol, že žalobca disponoval licenciou na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0424/05, teda mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.
4. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že kasačný súd rozhodnutie žalovanej z 26. januára 2017 č. 24075-2/2017-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou z 8. júna 2016 č. 11124-12/2016-VT zruší a vec vráti Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; rovnako tak vec nesprávne právne posúdil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp.zn. 1Vs/1/2019. V uvedenom uznesení Veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „ (...) Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“
6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Veľkého senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých Veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho 24. septembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp.zn. 9Sžsk/94/2018, postúpil túto právnu vec na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 466 ods. 3 SSP.
7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
8. Nakoľko právna vec vedená pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená Veľkému senátu správneho kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je vec žalobcu (vedená pod sp.zn. 7Sžsk/68/2018) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP konanie v predmetnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu.
9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).
10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.