ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: S. I., narodený XX. M. XXXX, bytom v G., X.. N. Č.. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 28, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 31. mája 2018, Číslo: 25676-5/2018-BA, o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2019, č. k. 8Sa/39/2018-62, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2019, č. k. 8Sa/39/2018-62 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 28. februára 2019, č. k. 8Sa/39/2018-62, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 31. mája 2018, Číslo: 25676-5/2018-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 30. augusta 2017, Číslo: 2752-46/2017-KEM, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 28. augusta 2015.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 2 ods. 2,3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1,2, § 7 ods. 1,6, § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
3. Krajský súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca predložil žalovanej lekársky posudok z 11. marca 2017 o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom boli hodnotené psychické a sexuologické následky pracovného úrazu z 28. augusta 2015 v súlade s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z., spolu s lekárskym nálezom S.. O. U., psychiatra a sexuológa, u ktorej sa podrobil psychiatrickému a sexuologickému vyšetreniu, ktorá konštatuje, že u žalobcu sú v popredí psychické následky súvisiace s úrazom, nalomenie životnej línie, odkázanosť. Ťažké somatické postihnutie ovplyvnilo psychické funkcie žalobcu negatívne, najmä náladu, emočné prežívanie, objavil sa pesimizmus, pocity osamelosti, ale tiež úzkosť a obavy z budúcnosti. Uvedená lekárka u žalobcu ako diagnostický záver konštatovala adaptačné poruchy s prevládajúcou poruchou iných emócií, prítomnosť klinicky relevantných symptómov depresie, úzkosti, chronickej bolesti a bolestivých zášklbov a poruchy spánku. Práve túto diagnózu následne hodnotila ako položku 254 Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy. Tiež zistil, že žalovaná v nadväznosti na ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., požiadala posudkového lekára pobočky Bardejov, o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v posudku z 11. marca 2017. Kontrola predmetného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola vykonaná dňa 23. augusta 2017, v ktorej posudkový lekár pobočky zamietol bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené posudzujúcou lekárkou a v bode s názvom „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia“ uviedol, že položku 254 nie je možné akceptovať, nakoľko nie je podložená objektívnymi nálezmi, ktoré by dokumentovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, priebeh, dynamiku ochorenia a pravidelnosť liečby, uviedol, že objektívny nález je uvedený iba v lekárskom náleze z 11. marca 2016 z prvého psychiatrického vyšetrenia. Položka 321a už bola ohodnotená v posudku z 15. decembra 2016. Dňa 15. apríla 2018 vypracovala znalecká organizácia FORENZA, s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria znalecký posudok č. 19/2018, v ktorom konštatovala, že stav žalobcu nemožno hodnotiť ako vážnu duševnú poruchu, tak, ako to vyžaduje položka 254, žalobca má príznaky depresie, v čase vyšetrenia epizódu stredne ťažkej depresie, depresívne znaky u žalobcu majú vlnovitý charakter, teda sa striedajú obdobia ľahkej, stredne ťažkej depresie a obdobia bez depresie. Znalecká organizácia u žalobcu nezistila príznaky ťažkej depresie, ani ťažkej depresie so psychotickými príznakmi, nezistila psychotické ochorenie (nikdy nemal halucinácie, ani bludy, ani kvalitatívnu poruchu vedomia, ani príznaky schizofrénie). Znalecká organizácia FORENZA, s.r.o. uzavrela, že žalobca nemá, a ani nikdy nemal kognitívnu poruchu, teda poruchu poznávacích funkcií. Následne posudková lekárka ústredia vyhotovila Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z 09. mája 2018, v ktorej sa stotožnila so záverom posudkového lekára pobočky čo do bodového hodnotenia a položiek, ako aj s názorom znaleckej organizácie, že stav žalobcu nemožno hodnotiť ako vážnu duševnú poruchu a zdôvodnila, že depresívne stavy, na ktoré trpí žalobca v súvislosti s následkami pracovného úrazu, nespĺňajú kritériá na vážnu duševnú poruchu, a teda žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 254, ktorá prítomnosť vážnej duševnej poruchy vyžaduje, zdôraznila, že položka 321a už bola ohodnotená v posudku z 15. decembra 2016.
4. Krajský súd dospel k záveru, že vo veci boli vypracované diametrálne odlišné lekárske posudky a znalecký posudok (jeden predložený žalobcom ako dôkaz o ním uplatňovanom nároku - lekársky posudok z 11. marca 2017 vypracovaný S.. O. U., a ďalšie obstarané žalovanou - Kontrola bodového hodnotenia z 23. augusta 2017, znalecký posudok z 15. apríla 2018, č. 19/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou FORENZA, s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Kontrola bodového hodnotenia z 09. mája 2018).
5. V tomto smere krajský súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalovaná si dala vypracovať znalecký posudok znaleckou organizáciou, a teda žalobca mal mať možnosť sa k nemu vyjadriť, namietať ho, konfrontovať, a najmä mať možnosť zadať vyhotovenie znaleckého posudku ako protidôkaz. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nemal možnosť sa s predmetným znaleckým posudkom podrobne oboznámiť, preskúmať jeho obsah, relevantne vyjadriť svoje námietky k znaleckému posudku, konfrontovať jeho závery, prípadne samotného znalca, ktorý predmetný znalecký posudok vyhotovil a nemal možnosť predložiť protidôkaz k tomuto znaleckému posudku. V konaní bol oboznámený len s časťou znaleckého posudku. Takýto postup žalovanej považoval krajský súd za nedostatočný, predovšetkým s prihliadnutím na absolútnu odlišnosť záverov, vo vzťahu k úplnému zisteniu skutkového stavu, teda za účelom objektivizácie posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Mal nesporne preukázané, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná sa s vyjadrením posudzujúceho lekára S.. O. U. z 11. marca 2017 a jej zdôvodnením bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadali, rovnako ako ani posudkoví lekári sociálneho poistenia vykonávajúci kontrolu bodového ohodnotenia, a ani neodstránili pretrvávajúci rozpor medzi lekárskym posúdením zdravotného stavu poškodeného žalobcu v dôsledku pracovného úrazu a s tým súvisiacim bodovým ohodnotením jeho sťaženia spoločenského uplatnenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia a S.. O. U. z 11. marca 2017. Vzhľadom na pretrvávajúci rozpor v stanovení výšky bodového ohodnotenia žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a S.. O. U. z 11. marca 2017 možno konštatovať, že žalovaná a ani prvostupňový orgán si nezadovážili dostatok podkladov pre zistenie skutočného stavu veci (§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Žalovaná bez akéhokoľvek zdôvodnenia, za správny považovala záver znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať, a ku ktorému žalobca nemal možnosť zaujať relevantné a kvalifikované stanovisko, pričom znalecký posudok taktiež u žalobcu konštatoval existenciu určitej psychickej poruchy, ktorú však znalec na rozdiel od záveru S.. O. U. nepovažoval za vážnu, pretože u žalobcu nezistil psychotické príznaky. Ide tu o zjavný rozpor dvoch odborných záverov. Žalovaná náležitým spôsobom nezdôvodnila svoj postup, ako aj dôvod, prečo za relevantný považovala práve znalecký posudok, ktorý si dala sama vypracovať. Uviedol, že vzhľadom na spornú skutočnosť, či v prípade psychickej poruchy, ktorou žalobca nepochybne trpí, ide o vážnu duševnú poruchu, ktorú je možné hodnotiť položkou 254, je potrebné, aby sa žalovaná vysporiadala s návrhom žalobcu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, s poukazom na psychické následky žalobcu, ako aj diagnostický záver S.. O. U., ktorá konštatovala adaptačné poruchy s prevládajúcou poruchou iných emócií, prítomnosť klinicky relevantných symptómov depresie, úzkosti, chronickej bolesti a bolestivých zášklbov a poruchy spánku. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby odborné posudky, ktoré sú pokladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po celej stránke náležite vyčerpávajúce a reflektovali na všetky právne významné lekárske posudky a boli tak relevantným pokladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Iba mechanické zopakovanie argumentov uvedených v lekárskom posudku bez akceptovania zásady zákonnosti, materiálnej pravdy a povinnej súčinnosti, ako aj povinnosti odôvodniť svoje právne závery vyplývajúce z medicínskych zistení, ktoré ani správny orgán bližšie po právnej stránke neobjasnil, nevyhovuje požiadavke zákonodarcu na premietnutie cieľa zákona č. 461/2003 Z.z. do rozhodovacej činnosti podľa uvedeného zákona. Dodal, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva nadradenosť posudkových záverov posudkových orgánov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.
II.
8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
10. S názorom krajského súdu vyjadrila nesúhlas, nakoľko práve diskrepancia medzi názorom posudzujúcej lekárky uvedeným v posudku z 11. marca 2017 a názorom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov bola dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania v súlade s judikátom č. 75/2012, nakoľko kontrolným znaleckým posúdením obsiahnutým v § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. možno napraviť pochybenia zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. V tejto súvislosti ďalej uvádzala, že žalovanej ani jej organizačnej zložke neprislúcha zasahovať do vypracovaných znaleckých posudkov a pri svojom rozhodovaní bola závermi znaleckej organizácie viazaná. V opačnom prípade by došlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku z 15. apríla 2018 a posudkoví lekári by konali na rámec svojich oprávnení. Poukázala na judikát č. 99/2011, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2018, sp. zn. 5Sa/13/2017.
11. K záveru krajského súdu, že žalovaná neumožnila žalobcovi podať návrh na vypracovanie znaleckého posudku uviedla, že žalobca má možnosť takýto návrh kedykoľvek v priebehu konania predložiť vrátane ďalších dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Žalobca bol so znaleckým posudkom, respektíve jeho časťou oboznámený v rámci kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z 09. mája 2018; žalobca mal možnosť vzniesť námietky a mohol prípadne požiadať o poskytnutie priestoru na predloženie ďalších dôkazov. Dodala, že ak mal právny zástupca dojem, že sa nemal možnosť kvalifikovane vyjadriť, v prvom rade sa mal dostaviť na posúdenie zdravotného stavu žalobcu po vypracovaní znaleckého posudku, na ktoré bol tiež predvolaný, respektíve svoju neúčasť ospravedlniť a navrhnúť iný termín.
12. Rovnako vyjadrila nesúhlas so záverom, že žalovaná mala odstrániť vzniknutý rozpor medzi dvoma odbornými posudkami (lekársky posudok z 11. marca 2017 a znalecký posudok z 15. apríla 2018) zadovážením ďalších dôkazov, keďže (aj s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 05. februára 2018, sp. zn. 14Sa/17/2017) práve § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje kontrolné znalecké dokazovanie spôsobilé odstrániť rozpor posudzujúceho lekára a posudkového lekára. Preto práve znalecký posudok možno považovať za dôkaz odstraňujúci rozpory medzi lekárskym posudkom z 11. marca 2017 a názormi posudkových lekárov. Uzavrela, že za rovnocenné treba považovať posudok posudzujúceho lekára a posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pri kolízii ktorých zákon upravuje možnosť jej odstránenia nariadením znaleckého dokazovania a vyhotovením znaleckého posudku s tým, že už zo samotného § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva nadriadenosť znaleckého posudku.
13. Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 31. mája 2019.
15. Uviedol, že právo na náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia preukázal lekárskym posudkom z 11. marca 2017. Žalovaná dala vypracovať znalecký posudok, aby preukázala dôvodné pochybnosti, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v posudku z 11. marca 2017 je nesprávne, respektíve pochybné. Tvrdenie žalovanej o potrebe vydania znaleckého posudku, podľa ktorého položku 254 nie je možné akceptovať, lebo nie je podložené objektívnymi nálezmi, ktoré by dokumentovali nepriaznivý zdravotný stav, priebeh, dynamiku ochorenia a pravidelnosť liečby, nemá opodstatnenie v § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., nepreukazuje dôvodnú pochybnosť žalovanej o správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Dodal, že žalobcovi psychické zdravotné ťažkosti vznikli len a len v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (?), preto tvrdenia žalovanej, na ktorých založila potrebu znaleckého dokazovania považoval za plne irelevantné. Uviedol, že žalobca je v dôsledku úrazu paralyzovaný, ostal na invalidnom vozíku a ako mladý človek jehendikepovaný vo všetkých sférach života, prognóza zdravotného stavu je nepriaznivá, ocitá sa v strachu, panikári, čo má za následok rozbitie jeho nálady vyúsťujúcej do výrazných patologických zmien správania, prežívania, emócii. Preto hodnotenie žalovanej, že psychický stav žalobcu nemožno hodnotiť ako vážnu duševnú poruchu podľa položky 254 považuje za neprijateľné.
16. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaná požiadala o vydanie znaleckého posudku bez toho, aby bolo žalobcovi známe, v čom má žalovaná dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Podľa žalobcu, znalecký posudok bol vypracovaný na základe jedného vyšetrenia žalobcu, ktoré trvalo cca 15-20 minút a vyšetrenie sa konalo v motorovom vozidle. Znalecký posudok konštatoval u žalobcu existenciu určitej psychickej poruchy, ktorú však znalec na rozdiel od záveru S.. U. nepovažoval za vážnu, pretože u žalobcu nezistil psychické príznaky. Znalec neuviedol, v čom je hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ktorý vydala posudzujúca lekárka, nesprávne. Zotrvanie na správnosti znaleckého dokazovania zo strany žalovanej neobsahuje žiaden relevantný a presvedčivý dôvod. Nie je známe stanovisko žalovanej, prečo nevychádzala z odborného záveru v lekárskom posudku, ktorý je zákonom určenou listinou na preukázanie náhrady z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalecký posudok nie je objektívny už len vzhľadom na čas výkonu vyšetrenia, ako aj toho, že bol vypracovaný na základe jedného vyšetrenia. Rovnako namietal, že znalec sa v znaleckom posudku vyjadril aj k právnej stránke veci, teda k otázke dôvodnosti samotného nároku za sťaženia spoločenského uplatnenia. Záverom tiež uviedol, že znalecký posudok mu nebol daný na preštudovanie, nemal možnosť preskúmať jeho obsah, relevantne vyjadriť svoje námietky k znaleckému posudku, konfrontovať jeho závery, prípadne samotného znalca. Žalovaná mu nedoručila znalecký posudok, bol iba stroho oboznámený so záverom znalca, že mu tento hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nepriznal.
IV.
17. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 03. júna 2019 na vedomie.
V.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 31. mája 2018, Číslo: 25676-5/2018-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 30. augusta 2017, Číslo: 2752-46/2017-KEM, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 28. augusta 2015.
25. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
26. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§1).
27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
30. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
32. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
33. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) [odkaz na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“; pozn.].
34. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
35. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch sú upravené v prílohe č. 1 časť II k zákonu č. 437/2004 Z.z.
36. Podľa položky 254 prílohy č. 1 časti II Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy - 130 - 780 bodov
37. Podľa položky 321a prílohy č. 1 časti II Strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov - 800 bodov
38. Podľa § 153 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia.
39. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
40. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
41. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
42. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
43. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
44. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
45. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
46. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
47. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s náhradou za bolesť sú jednorazové peňažné dávky poskytované zo systému úrazového poistenia (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Podstatou poskytovania úrazovej dávky v podobe náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je odškodnenie dlhodobého alebo trvalého poškodenia na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony a na uplatnenie sa poškodeného v živote a v spoločnosti, a to najmä ako nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh poškodeného.
48. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej zistil, že
- žalobca pôvodne podaním spísaným dňa 15. decembra 2016 a doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 12. januára 2017 si uplatnil nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia,
- predmetnej žiadosti bolo vyhovené a rozhodnutím z 20. februára 2017, č. 2752-39/2017-KEM bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 28. augusta 2015 v sume 116.027,00 eur (zohľadnené položky 305, 314, 318, 321a, 427 a 432c podľa časti II prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. v celkovým počtom bodov 6.570),
- žalobca následne žiadosťou spísanou na predpísanom tlačive z 11. júla 2017 si opakovane uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 28. augusta 2015, prílohu ktorej tvoril Lekársky posudok z 11. marca 2017 vyhotovený S.. U. [zohľadnená položka 254 - Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranení hlavy so stanoveným počtom bodov 780 so 100 %-ným navýšením (v úhrne 1.560 bodov) a položka 321a - Strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov so stanoveným počtom bodov 800 so 100 %-ným navýšením (v úhrne 1.600 bodov), celkovo 3.160 bodov],
- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov na základe kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z 23. augusta 2017 aj za účasti žalobcu vyjadril nesúhlas s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia z 11. marca 2017 [položku 254 neakceptoval z dôvodu, že nebola podložená objektívnymi nálezmi dokumentujúcimi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, priebeh, dynamiku ochorenia a pravidelnosť liečby a položku 321a neakceptoval z dôvodu, že táto už bola ohodnotená v predchádzajúcom lekárskom posudku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo veci podanej žiadosti z 15. decembra 2016],
- prvostupňový správny orgán na podklade príslušnej kontroly bodového hodnotenia z 23. augusta 2017 vydal dňa 30. augusta 2017 pod číslom 2752-46/2017-KEM rozhodnutie, ktorým rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
- na odvolanie žalobcu po tom, čo posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu nevyhovel, bola vec dňa 26. októbra 2017 predložená žalovanej ako odvolaciemu správnemu orgánu,
- posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dňa 26. októbra 2017 odročil posúdenie zdravotného stavu žalobcu, spisovú dokumentáciu zaslal prvostupňovému správnemu orgánu za účelom zabezpečenia súdnoznaleckého posudku O.. S.. F. O., K.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
- nadväzne na to žalovaná rozhodnutím z 08. novembra 2017, Číslo: 57642-3/2017-BA prerušila konanie, keďže v zákonom stanovenej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci,
- žalobca sa k zabezpečeniu znaleckého posudku O.. S.. F. O., K.. vyjadril podaním z 10. novembra 2017 namietajúc kompetenciu posudkového lekára na ustanovenie znalca, keďže to prináleží výlučne správnemu orgánu a tiež namietajúc osobu znalca, ktorého závery podľa žalobcu sú v zásade rovnaké - maximálne zníženie alebo nepriznanie bodového hodnotenia, ako to dokumentuje doterajšia prax a poznatky o činnosti znalca, z ktorého dôvodu žiadal, aby vo veci bol ustanovený iný znalec,
- dňa 15. apríla 2018 bol zo strany znaleckej organizácie (FORENZA-znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., za ktorú konal O.. S.. F. O., K..) vyhotovený znalecký posudok pod číslom 19/2018 so záverom, že stav žalobcu nemožno hodnotiť ako vážnu duševnú poruchu, ako predpokladá položka 254, teda žalobca nedosiahol stupeň vážnej duševnej poruchy,
- dňa 09. mája 2018 vyhotovil posudkový lekár žalovanej kontrolu bodového hodnotenia a opierajúc sa o závery plynúce zo znaleckého posudku s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia z 11. marca 2017 vyjadril nesúhlas; zdravotný stav žalobcu nebolo možné hodnotiť položkami 254 a 321a,
- žalovaná na podklade vyššie uvedených skutočností rozhodnutím z 31. mája 2018, Číslo: 25676- 5/2018-BA postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 30. augusta 2017, Číslo: 2752-46/2017-KEM.
49. Po preskúmaní rozsudku krajského súdu v kontexte na skutočnosti, ktoré najvyšší súd zistil primárne z obsahu administratívneho spisu žalovanej, najvyšší súd dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu.
50. Krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli vypracované diametrálne odlišné lekárske posudky a znalecký posudok; jeden predložený žalobcom ako dôkaz o ním uplatňovanom nároku - lekársky posudok z 11. marca 2017 a ďalšie obstarané žalovanou - kontrola bodového hodnotenia z 23. augusta 2017, znalecký posudok z 15. apríla 2018, č. 19/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou a kontrola bodového hodnotenia z 09. mája 2018. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. realizuje na základe lekárskeho posudku, v rámci ktorého prichádza k bodovému lekárskemu posúdeniu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. O vyhotovenie lekárskeho posudku žiada spravidla poškodený, prípadne fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá, respektíve poskytovateľ náhrady, ak im dá na to poškodený súhlas (§ 7 ods. 3,4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Uvedené poškodenia na zdraví sú ohodnotené určitou sumou bodov s ohľadom na zákonom definované a ohraničené zásady hodnotenia aj celkové rozpätie možných priznaných bodov pre konkrétny pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Najvyšší súd ďalej uvádza, že lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia s tým, že lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch (§ 153 ods. 1 v spojení s § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V predmetnej veci posudkový lekár sociálneho poistenia pri kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vystaveného posudzujúcim lekárom S.. U. z 11. marca 2017 sa nestotožnil s bodovým hodnotením. Vzhľadom na to, že posudkový lekár v rámci kontroly bodového hodnotenia nemá možnosť zasahovať do bodového hodnotenia posudzujúceho lekára (meniť ho / krátiť; pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 12. mája 2011, sp. zn. 7Sžso/13/2010), má posudkový lekár dve možnosti, buď vráti lekársky posudok posudzujúcemu lekárovi na opravu (napríklad z dôvodu uvedenia nejestvujúcej položky, prípadne bodového hodnotenia presahujúceho zákonný rámec, teda pôjde skôr o vady / chyby formálneho charakteru), alebo využije možnosť plynúcu z vyššie citovaného § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. (bod 33) a požiada o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. (ak napríklad posudkový lekár sociálneho poistenia vyjadrí nesúhlas s bodovým hodnotením z hľadiska materiálneho, teda napadne samotnú opodstatnenosť nároku na náhradu za bolesť, respektíve náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia). Pokiaľ teda posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne za účelom odstránenia rozporov medzi záverom plynúcim z lekárskeho posudku posudzujúceho lekára a kontrolným bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho poistenia zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku, takémuto postupu nemožno nič vyčítať. Pretrvávajúci rozpor v stanovení výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a S.. O. U. z 11. marca 2017 (tak ako konštatoval krajský súd) bol odstránený práve vo veci zabezpečeným znaleckým posudkom.
51. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s uvedeným znaleckým posudkom, najvyšší súd aj s odkazom na § 190 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uvádza, že účastníci konania aj ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie. V tejto súvislosti poukazuje na to, že závery znaleckého posudku boli obsahom zápisnice vo veci kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu z 09. mája 2018, pri vyhotovovaní ktorej bol žalobca prítomný, so závermi plynúcimi zo znaleckého posudku bol žalobca oboznámený, pričom námietky voči nemu nepodal. Príslušnú zápisnicu žalobca vlastnoručne podpísal; právny zástupca žalobcu sa ústneho konania pred posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. Rovnako v kontexte na vyjadrenie žalobcu z 10. novembra 2017 urobené v priebehu administratívneho konania ako reakcia na ustanovenie znaleckej organizácie (v zastúpení O.. S.. F. O., K..) na vyhotovenie znaleckého posudku, v ktorom namietal zaujatosť menovaného znalca, najvyšší súd uvádza, že znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti (§ 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.). V tomto smere námietky žalobca neuplatňoval, namietal postup znalca pri iných konaniach, čo nemožnoaj s použitím analógie (napríklad § 49 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., prípadne § 87 ods. 3 SSP) považovať za relevantnú námietku, s ktorou by sa mal zadávateľ zákonom predpísaným spôsobom vysporiadať. V znaleckom posudku sa tiež nachádza vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Rovnako žalobcovi nič nebránilo, aby si sám v priebehu administratívneho konania zabezpečil znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom museli príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne vysporiadať (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z) a prípadne, ktorým by vniesol určité pochybnosti do už vypracovaného znaleckého posudku a v ňom prijatých záverov.
52. Vo vzťahu k znaleckému posudku najvyšší súd uvádza, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz. Hodnotia iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom (sp. zn. 7Sžso/13/2010). Ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2012, sp. zn. 6Sžp/6/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2013 pod poradovým číslom 16).
53. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké dokazovanie je významným druhom dôkazného prostriedku, prostredníctvom ktorého sa hľadajú odpovede na odborné otázky relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu veci, na zodpovedanie ktorých nie je správny orgán oprávnený, respektíve presahuje rámec jeho kompetencie. V tomto smere potom znalecký posudok (ako výsledok znaleckého dokazovania) má čo do riadneho zistenia skutkového stavu pomerne zásadné postavenie v porovnaní s ďalšími dôkazným prostriedkami využívanými v priebehu správneho konania správnym orgánom (výsluch účastníkov, listina, obhliadka a pod.). Táto skutočnosť však neznamená, že správny orgán bez ďalšieho prihliadne na znalecký posudok a závery z neho plynúce, pokiaľ v konaní boli vykonané i ďalšie dôkazy a do značnej miery relativizujúce závery znalca. Je síce pravdou, že vo vzťahu k hodnoteniu záverov plynúcich zo znaleckého posudku je do istej miery obmedzená zásada voľného hodnotenia dôkazov, túto však nemožno vylúčiť, a teda aj v procese dokazovania je potrebné rešpektovať zásadu kritického hodnotenia dôkazov vrátane znaleckého posudku. Preto zo strany správneho orgánu (ako zadávateľa vypracovania znaleckého posudku) je nutné hodnotiť celý proces utvárania znaleckého posudku (treba skúmať aj osobu znalca, najmä čo do splnenia podmienky jeho odbornosti vo vzťahu ku skúmanej veci, prípadne podmienku plynúcu z § 9 ods. 1,2 zákona č. 382/2004 Z.z.), vrátane prípravy znaleckého skúmania, zabezpečovania podkladov, priebehu znaleckého skúmania, ako aj záverov, avšak v tom smere, či tieto vychádzajú z podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii a či sa znalec vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre riadne objasnenie skutkového stavu veci a či nenechal pri svojom postupe otvorenú žiadnu otázku, prípadne, či zodpovedal stanovené otázky tak, že to nevyvoláva akékoľvek pochybnosti o ich správnosti. Slovami najvyššieho súdu uvádzanými v rozsudku z 12. mája 2011, sp. zn. 7Sžso/13/2010, posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne cit.: „ (...) Hodnotia iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom.“
54. Po preskúmaní veci a predovšetkým do správneho konania doloženého znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou FORENZA-znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., za ktorú konal O.. S.. F. O., K.., zadávateľom ktorého bola žalovaná, najvyšší súd dospel k záveru, že znalecký posudok príslušnej znaleckej organizácie kritéria uvedené v predchádzajúcom bode spĺňa. Znalecká organizácia v príslušnom znaleckom posudku z 15. apríla 2018 vydaným pod číslom 19/2018 čo do posudzovania odborných otázok zaoberajúcich sa opodstatnenosťou položky č. 254 - Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, riadne a presvedčivo (aj na základe vlastného vyšetrenia) odôvodňuje svoj záver o tom, že u žalobcu sa nejedná o vážnu duševnú poruchu. V tomto zmysle uvádzala, že žalobca má príznaky depresie, v čase vyšetrenia epizódu stredneťažkej depresie, depresívne znaky u žalobcu majú vlnovitý charakter, teda sa striedajú obdobia ľahkej, stredne ťažkej depresie a obdobia bez depresie. Znalecká organizácia v závere znaleckého posudku bližšie vysvetlila, aké ochorenie, respektíve aké príznaky dosahujú intenzitu vážnej duševnej poruchy. V tomto smere konštatovala, že vážne duševné poruchy sú tie, ktoré hrubým spôsobom narúšajú psychickú činnosť postihnutého. Po prvé ide o psychotické ochorenia, kam možno zaradiť psychotické poruchy vnímania (halucinácie), psychotické poruchy myslenia (bludy), poruchy vedomia - kvalitatívne (dezorientácia miestom, časom, osobou) a príznaky (symptómy) schizofrénie, a po druhé ide o vážne kognitívne poruchy, kam možno zaradiť stredne ťažkú až ťažkú demenciu s postihnutím tak novopamäte, ako aj staropamäte). Vo vzťahu k žalobcovi znalecká organizácia uviedla, že depresívne stavy, na ktoré žalobca trpí v súvislosti s následkami pracovného úrazu nespĺňajú kritériá pre vážnu duševnú poruchu. U žalobcu neboli zistené príznaky ťažkej depresie, ani ťažkej depresie so psychotickými príznakmi, psychotické ochorenie (nikdy nemal halucinácie, ani bludy, ani kvalitatívnu poruchu vedomia, ani príznaky schizofrénie). Žalobca nemá, a ani nikdy nemal kognitívnu poruchu, teda poruchu poznávacích funkcií.
55. Vo vzťahu k položke 321a - Strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov sa najvyšší súd stotožňuje so záverom žalovanej, že sa jedná o duplicitné posudzovanie toho istého stavu. Žalobca v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z 12. januára 2017 mal uplatnenú aj položku 321a, ktorá v rámci kontroly bodového hodnotenia bola zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia v plnom rozsahu uznaná na hornej hranici (800 bodov) aj s navýšením o 100 % podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
56. Za takto zistených skutočností v kontexte aj na podklady, z ktorých znalecká organizácia vychádzala, nie je daný relevantný dôvod vo vzťahu k zadaniu, logickému odôvodneniu záveru a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi na spochybnenie príslušného znaleckého posudku. Zároveň súd opakuje, že pokiaľ chcel žalobca vniesť akúkoľvek pochybnosť do záverov prijatých príslušnou znaleckou organizáciou, nič mu nebránilo do správneho konania doložiť vlastný znalecký posudok.
57. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
58. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
59. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.