ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. W. W., nar. XX. W. XXXX, bytom Ľ. N. XXXX/XX, M., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2155-0003 La zo dňa 08. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. septembra 2019, č.k. 20Sa/4/2019-27, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. septembra 2019, č.k. 20Sa/4/2019-27, z a m i e t a.
Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Trnave (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 20Sa/4/2019-27 zo dňa 27. septembra 2019 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na základe žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD 1/SOC/2019/2155-0003 La zo dňa 08. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Odbor sociálnych vecí a rodiny č. SE1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/6750-8, MF01/2018/68/B zo dňa 05. novembra 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 13 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 600/2003 Z.z.“) odňatý prídavok na dieťa S. W., nar. XX. I. XXXX, a to od 0X. M. XXXX v sume 23,68 Eur na základe zistenia, že menovaná je na Vysokej škole regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a. s. v Prahe študentkou prvého ročníka magisterského štúdia formou kombinovaného štúdia a od XX. M. XXXX tak nespĺňa jednu z podmienok nezaopatrenosti dieťaťa podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd v súlade s názorom žalobcu konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. novembra 2018 nespĺňa základné požiadavky kladené naň podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) v záujme zrozumiteľnosti dôvodov prijatia rozhodnutia uvedeného v jeho výrokovej časti pre účastníka konania. Odôvodnenie tohto rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetľuje, aké zistenia správny orgán z predloženého potvrdenia o návšteve školy dcérou žalobcu vykonal a na základe akých úvah dospel k záveru, že podľa jeho obsahu nespĺňa jednu z podmienok nezaopatrenosti dieťaťa a sústavne sa nepripravuje na budúce povolanie štúdiom. Žalovaný sa v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia s odvolacou námietkou nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal, a sám tak, hoci dôvody odňatia prídavku podrobnejšie zdôvodňoval, vlastné rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Správnosť záverov prvostupňového správneho orgánu žalovaný vyvodzoval zo skutočnosti, že predpokladom posudzovania dieťaťa za nezaopatrené v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 600/2003 Z.z. je štúdium dieťaťa na vysokej škole dennou formou, a vychádzal z potvrdenia vysokej školy, podľa ktorého je dcéra žalobcu v akademickom roku 2018/2019 študentkou prvého ročníka kombinovaného štúdia. Súčasne z § 44 zák. č. 111/1998 Sb. o vysokých školách platného v Českej republike žalovaný vyvodzoval, že študijný program na vysokých školách v Českej republike sa môže uskutočňovať v troch formách štúdia - prezenčnou, distančnou alebo ich kombináciou, s tým, že kombinovaná forma štúdia nie je považovaná za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, teda za denné štúdium.
3. Krajský súd mal za to, že je dôvodné predpokladať, že reálne je štúdium na vysokých školách v Českej republike uskutočňované rovnakými formami a metódami ako v Slovenskej republike, a že právna úprava obsiahnutá v slovenskom právnom predpise a v zákone č. 111/1998 Sb. upravujúcom vysokoškolské štúdium v Českej republike je v tejto súvislosti rozdielnou iba v pojmosloví. Podľa českej právnej úpravy, § 44 ods. 4 zák. č. 111/1998 Sb., „forma studia vyjadřuje, zda jde o studium prezenční, distanční nebo o jejich kombinaci“. Podľa slovenskej právnej úpravy, § 60 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 131/2002 Z.z.“), sa študijný program môže uskutočňovať v dennej alebo v externej forme štúdia a samotné vzdelávacie činnosti sa môžu uskutočňovať prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou, pričom prezenčná metóda spočíva vo vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom a distančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Kombinovaná metóda je logicky kombináciou prezenčnej a distančnej metódy, nemá nič spoločné s formou štúdia, resp. vzdelávacia činnosť touto metódou môže byť realizovaná ako pri dennej, tak aj pri externej forme štúdia.
4. Skutočnosť, že dcéra žalobcu je podľa potvrdenia školy študentkou kombinovaného a nie prezenčného štúdia, potom nemôže byť postačujúcou pre záver, že táto forma podľa pojmov zák. č. 111/1998 Sb. svojimi parametrami zodpovedá externej a nie dennej forme štúdia uskutočňovaného distančnou alebo kombinovanou metódou podľa zák. č. 131/2002 Z.z.
5. Krajský súd uviedol, že žalovaný správne konštatoval, že pri posudzovaní sústavnej prípravy na povolanie na účely nároku na prídavok na dieťa je rozhodujúca forma štúdia a že v prípade, ak nezaopatrené dieťa študuje dennou formou, akoukoľvek metódou, je takéto štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie. Opomenul však ozrejmiť, na základe akých úvah uzavrel, že z troch foriem štúdia (prezenčná, dištančná, kombinovaná), ktoré pre štúdium v Českej republike pripúšťa zák. č. 111/1998 Sb., iba forma prezenčná podľa neho zodpovedá dennej forme ako jednej z dvoch foriem štúdia podľa slovenskej úpravy a prečo by teda, logicky, dištančná a kombinovaná forma podľa zák. č. 111/1998 Sb. mali byť považované pre účely posudzovania naplnenia podmienok na prídavok na dieťa zaexterné formy. Výpovednú hodnotu v tomto smere nemá citácia zo študijného a skúšobného poriadku Vysokej školy regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a. s. použitá žalovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia, podľa ktorej je štúdium na tejto škole vykonávané prezenčnou alebo kombinovanou formou, z čoho, v rozpore s právnym názorom žalovaného, možno vyvodzovať aj to, že škola, na ktorej dcéra žalobcu študuje, externú formu štúdia ani nepripúšťa.
6. Rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v jeho odôvodnení zrozumiteľne nevysporiadal s otázkou formy štúdia dieťaťa žalobcu, majúcou pre rozhodnutie o prídavku zásadný význam, je preto nepreskúmateľným.
7. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
II. Kasačná sťažnosť
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodiac, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nezrozumiteľnosť ohľadom vysporiadania sa s otázkou formy štúdia.
9. K napadnutému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že vychádzal z dokladu „Potvrdenie o štúdiu” zo dňa 19. októbra 2018, v ktorom je uvedené, že dieťa je v študijnom programe,,nadväzujúci magisterský“, v akademickom roku 2018/2019, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX študentom prvého ročníka na Vysokej škole Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s. v Prahe, kombinovaného štúdia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 05. novembra 2018 sú presne citované ustanovenia zák. č. 600/2003 Z.z., z ktorých je zrejmé, že kombinovaná forma štúdia nie je považovaná za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie (§ 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 600/2003 Z.z.), a preto žalobca nespĺňa jednu z podmienok nároku na prídavok na dieťa, ktorou je starostlivosť žalobcu o nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (§ 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z.). Zároveň nie je naplnená podstata § 4 ods. 5 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 600/2003 Z.z., ktoré za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie akceptuje výlučne štúdium na vysokej škole v dennej forme, avšak štúdium dieťaťa žalobcu sa uskutočňuje kombinovanou formou. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnená podmienka nároku podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z., teda starostlivosť žalobcu o nezaopatrené dieťa a žalobcovi prídavok na dieťa od XX. M. XXXX nepatrí podľa § 13 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z.
10. Podľa názoru žalovaného odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia vymedzil dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a hodnotil každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný vychádzal z dokladu „Potvrdenie o štúdiu” zo dňa 19. októbra 2018, ktoré porovnal s dokladom „Potvrdenie o štúdiu” zo dňa 21. augusta 2017, v ktorých sa líšila forma štúdia, zatiaľ čo v akademickom roku XXXX/XXXX študovala dcéra žalobcu v prezenčnej forme štúdia, v akademickom roku XXXX/XXXX študovala v prvom ročníku kombinovaného štúdia a nie prezenčného. Následne správny orgán poukázal na čl. 2 bod 5 Študijného a skúšobného poriadku Vysokej školy Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s., v ktorom je jednoznačne uvedené, že štúdium na predmetnej škole je organizované v rámci akreditovaných študijných programov/oborov a plánov formou prezenčnou alebo kombinovanou. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol príslušné ustanovenia zák. č. 600/2003 Z.z., ako aj zák. č. 131/2002 Z.z. a zák. č. 111/1998 Sb., na základe ktorých rozhodoval, ako aj správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
11. Žalovaný uviedol, že za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky sústavne pripravuje na povolanie výlučne dennou formou štúdia na strednej alebovysokej škole, pričom v tomto smere sa akceptuje aj obdobná forma štúdia v cudzine. Nezaopatrené dieťa, t.j. dcéra žalobcu, v akademickom roku XXXX/XXXX študovala na Vysokej škole Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s., pričom jej štúdium sa v danom prípade uskutočňuje podľa zák. č. 111/1998 Sb.
12. Z ustanovenia § 44 ods. 1, 2, 3 zák. č. 111/1998 Sb. vyplýva, že študijný program na vysokých školách v Českej republike sa môže uskutočňovať v troch formách štúdia, a to prezenčnou, dištančnou alebo ich kombináciou. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež potvrdenie o návšteve Vysokej školy Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s., v ktorom sa ako možnosť štúdia uvádza prezenčné alebo kombinované štúdium. Taktiež z čl. 2 bod. 5 Študijného a skúšobného poriadku Vysokej školy Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s. vyplýva, že „štúdium na vysokej škole je organizované v rámci akreditovaných študijných programov/oborov a plánov formou prezenčnou nebo kombinovanou”. Predmetný študijný a skúšobný poriadok bol registrovaný v zmysle zák. č. 111/1998 Sb.
13. Formy štúdia v Slovenskej republike sú explicitne deklarované v § 60 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. Preto študijný program študenta študujúceho podľa zák. č. 131/2002 Z.z. sa môže uskutočňovať výlučne v dennej alebo v externej forme, ktoré sú charakterizované v § 60 ods. 2 a 3 zák. č. 131/2002 Z.z. Obidve uvedené formy štúdia (denná aj externá) sa môžu uskutočňovať prezenčnou metódou, dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou.
14. Pri posudzovaní sústavnej prípravy na povolanie na účely nároku na prídavok na dieťa nie je rozhodujúca metóda štúdia, ale rozhodujúca je forma štúdia, a to konkrétne denná forma, čo potvrdzuje aj odkaz č. 8 v zák. č. 600/2003 Z.z. (§ 60 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z.), v ktorom právny predpis jednoznačne deklaruje dennú formu štúdia. V prípade, ak nezaopatrené dieťa študuje dennou formou, akoukoľvek metódou, je takéto štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie.
15. V Českej republike dennej forme štúdia zodpovedá prezenčná forma štúdia, externej forme štúdia zodpovedá dištančná forma štúdia. Pri kombinovanej forme štúdium prebieha formou, v ktorej sa uplatňujú princípy prezenčného i dištančného štúdia. Organizácia štúdia v kombinovanej forme sa na jednotlivých fakultách líši, v súlade s dikciou zák. č. 111/1998 Sb. možno konštatovať, že kombinovaná forma štúdia je kombináciou prezenčnej a dištančnej formy štúdia na vysokej škole tak, ako to aj zákon o vysokých školách v Českej republike č. 111/1998 Sb. umožňuje. Uvedené skutočnosti žalovaný vymedzil v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
16. V zmysle uvedeného nie je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu vymedzenom v odseku 18 odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého je dôvodné predpokladať, že reálne je štúdium na vysokých školách v Českej republike uskutočňované rovnakými formami a metódami ako v Slovenskej republike, a že právna úprava obsiahnutá v slovenskom právnom predpise a v zák. č. 111/1998 Sb. upravujúcom vysokoškolské štúdium v Českej republike je v tejto súvislosti rozdielnou iba v pojmosloví.
17.
Na internetovej stránke Vysokej školy Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s. je uvedené, že pri prezenčnej forme štúdia, výučba prebieha podobne ako na strednej škole, približne 3-4 dni v týždni. Je garantovaný jeden deň voľna v týždni. Časová náročnosť pri tomto štúdiu je 20-25 hodín týždenne. Výučba v rámci ostatných oborov v kombinovanej forme prebieha len cez víkend (sobota a nedeľa). Každý semester má 12 - 13 výučbových týždňov, z ktorých škola garantuje minimálne 3 voľné víkendy.
18. Z predloženého potvrdenia o návšteve Vysokej školy Regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a.s. zo dňa 19. októbra 2018 vyplýva, že dieťa žalobcu bolo v akademickom roku XXXX/XXXX študentom prvého ročníka kombinovaného štúdia a nie prezenčného, ktoré škola uvádza ako možnosť študijného programu. Uvedené kombinované štúdium nezaopatreného dieťaťa nie jedenným štúdiom, teda prezenčným, a nie je ani denným štúdiom uskutočňovaným kombinovanou metódou, a preto nemožno túto formu štúdia, ktorou nezaopatrené dieťa v akademickom roku XXXX/XXXX študovalo, považovať za sústavnú prípravu nezaopatreného dieťaťa na povolanie.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností kombinované štúdium predstavuje konjunkciu prezenčnej a dištančnej formy. Nemožno preto pre účely nároku na prídavok na dieťa posúdiť absolvovanú formu štúdia (kombinovanú) za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, ktoré explicitne akceptuje výhradne dennú formu štúdia.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby žalobcovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.
III. Právne posúdenie kasačným súdom
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.
22. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. decembra 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
23. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
25. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre odňatie prídavku na dieťa žalobcovi v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z.
26. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
27. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa a) organizuje na strednej škole dennou formou alebo b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. 28. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa považuje za splnenú, b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 7 ods. 5 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
30. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z., ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku naprídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.
31. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
32. Podľa § 60 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
33. Podľa § 60 ods. 3 zák. č. 131/2002 Z.z. externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
34. Podľa § 60 ods. 4 zák. č. 131/2002 Z.z. vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať a) prezenčnou metódou, b) dištančnou metódou alebo c) kombinovanou metódou.
35. Podľa § 60 ods. 5 zák. č. 131/2002 Z.z. prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
36. Podľa § 60 ods. 6 zák. č. 131/2002 Z.z. dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
37. Podľa § 60 ods. 7 zák. č. 131/2002 Z.z. pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.
38. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 111/1998 Sb. vysokoškolské vzdelanie sa získava štúdiom v rámci akreditovaného študijného programu podľa študijného plánu stanovenou formou štúdia. Za akreditovaný študijný program sa pre účely tohoto zákona považuje i študijný program uskutočňovaný vysokou školou v rámci oblasti alebo oblastí vzdelávania, pre ktoré má vysoká škola inštitucionálnu akreditáciu.
39. Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 111/1998 Sb. študijný plán stanoví časovú a obsahovú postupnosť študijných predmetov, formu ich štúdia a spôsob overenia študijných výsledkov.
40. Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 111/1998 Sb. forma štúdia vyjadruje, či ide o štúdium prezenčné, distančné alebo o ich kombináciu.
41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
42. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť správneho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený prihodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku.
43. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Odbor sociálnych vecí a rodiny č. SE1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/6750-8, MF01/2018/68/B zo dňa 05. novembra 2018, ktorým bol žalobcovi odňatý prídavok na dieťa na základe zistenia, že dcéra žalobcu je na Vysokej škole regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a. s. študentkou prvého ročníka magisterského štúdia formou kombinovaného štúdia, a teda od XX. M. XXXX nespĺňa jednu z podmienok nezaopatrenosti dieťaťa.
44. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis žalovaného, mal preukázané, že dcéra žalobcu bola od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX študentkou prvého ročníka magisterského štúdia na Vysokej škole regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS a.s. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či sa dcéra žalobcu svojím štúdiom uskutočňovaným na vysokej škole kombinovanou formou, sústavne pripravovala na povolanie v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z.
45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že z podkladu v spisovej dokumentácii je zrejmé, že štúdium dcéry žalobcu sa neuskutočňuje dennou formou. Podľa jeho názoru nemožno kombinovanú formu štúdia považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie. Správnosť týchto záverov žalovaný vyvodzoval zo skutočnosti, že študijný program na vysokých školách v Českej republike sa môže uskutočňovať v troch formách štúdia, a to prezenčnou, distančnou alebo ich kombináciou. Študijný program študenta študujúceho podľa zák. č. 131/2002 Z.z. sa môže uskutočňovať v dennej alebo externej forme, pričom obidve tieto formy sa môžu uskutočňovať prezenčnou, distančnou a kombinovanou metódou.
46. Podľa názoru kasačného súdu sa žalovaný so spornou skutočnosťou, či možno formu štúdia dcéry žalobcu považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, uskutočňovanú na vysokej škole, v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal, ale len stroho poukázal na ustanovenia zákona a Študijný a skúšobný poriadok Vysokej školy regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS a.s.
47. Z ustanovenia § 60 zák. č. 131/2002 Z.z. vyplýva, že štúdium dennej formy štúdia je organizované tak, že podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či sa zaoberal rozsahom štúdia dcéry žalobcu, a to aj s poukazom na to, že sám uvádzal, že v Českej republike sa študijný program môže uskutočňovať v troch formách, a to prezenčnej, dištančnej a kombinovanej, pričom organizácia štúdia v kombinovanej forme sa na jednotlivých školách líši.
48. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Kasačný súd má za to, že uvedené v odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov absentovalo, pričom nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalovaný sa taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, keď namietal jeho nepreskúmateľnosť pre rozpor jeho odôvodnenia s § 47 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.
49. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uviedol, že vychádzal z Potvrdenia o štúdiu zo dňa 19. októbra 2018 a tiež poukazoval na príslušné ustanovenia právnych predpisov, avšak nie je zrejmé, na základe akých skutočností nemožno kombinovanú formu štúdia dcéry žalobcu považovať za sústavnú prípravu na povolanie, keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný zaoberal rozsahom a charakterom štúdia dcéry žalobcu. Len na základe tak zistených skutočností možno dospieť k záveru, či uvedené štúdium pre účely priznania prídavku na nezaopatrené dieťa možno považovať za sústavnú prípravu na povolanie.
50. Vzhľadom na uvedené dôvody kasačný súd považoval rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v rámci kasačného konania žiadne trovy nevznikli.
52. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.