ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX. C. XXXX, bytom D. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46876-3/2017-BA zo dňa 14. decembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. decembra 2018, č.k. 14Sa/7/2018-50, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. decembra 2018, č.k. 14Sa/7/2018-50, z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 14Sa/7/2018-50 zo dňa 10. decembra 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 46876-3/2017-BA zo dňa 14. decembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 28688-1/2017-SE zo dňa 23. mája 2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) bolo rozhodnuté o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) dňa 01. júla 2005.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, ako osobitný právny predpis, vymedzoval v § 5, kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia bol výkon určenej činnosti, alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti, pričom tento zákon nevymedzoval žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňala právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak napríklad mala ako v prejednávanom prípade oprávnenie prevádzkovať živnosť (§ 5 písm. b) zák. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010), nadobudla status SZČO.
3. Krajský súd konštatoval, že vo všeobecnosti nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik, resp. zánik tohto povinného poistenia sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zák. č. 595/2003 Z.z. alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zák. č. 461/2003 Z.z. vzniká takejto osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nevzniká, resp. zaniká jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO.
4. V predmetnom konaní rozhodli správne orgány o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu k 01.07.2005, a to na základe informácií o jeho príjme ako samostatne hospodáriaceho roľníka za rok 2004. Uvedená otázka bola riešená rozhodnutím pobočky z dôvodu, že podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bol príjem žalobcu vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. Keďže žalobca podľa dostupných informácií nepodal prihlášku na poistenie a nepredložil relevantné doklady, pristúpila pobočka k výzve na ich predloženie, resp. k podaniu takejto prihlášky. Keďže ani po tejto výzve nebola zo strany žalobcu splnená jeho oznamovacia povinnosť, rozhodla o veci pobočka žalovanej. Na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie následne predmetom rozhodovania žalovanej. Krajský súd zdôraznil, že predmetom rozhodovania správnych orgánov v predmetnej právnej veci bola výlučne otázka vzniku povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia žalobcu. Krajský súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti mohol posudzovať iba uvedenú otázku, pričom predmetom jeho rozhodovania nebola otázka zaplatenia, vyrubenia poistného za obdobie od 01.07.2005, resp. iné súvisiace právne otázky.
5. Pre posúdenie vzniku uvedeného poistenia v predmetnej veci bolo pre pobočku žalovanej podstatné len to, že žalobca mal v rozhodnom období postavenie SZČO, dosahoval v tejto súvislosti zákonom stanovenú výšku príjmu a nepodal prihlášku na toto poistenie, a to ani dodatočne.
6. Z obsahu podanej správnej žaloby krajský súd zistil, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval svoj status SZČO ani výšku príjmu, ktorú ako samostatne hospodáriaci roľník dosiahol v roku 2004. Sám výslovne uviedol, že nenamieta vznik povinného poistenia k 01.07.2005, ktorá otázka bola podstatou rozhodovania správneho orgánu. Jeho výhrady smerovali výlučne k tomu, že si v rozhodnom období riadne plnil svoju oznamovaciu povinnosť, čo preukazoval prihláškou na povinné zdravotné poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 01.07.2006 a výpisom z daňového priznania za rok 2005, ktoré boli opatrené pečiatkou pobočky Sociálnej poisťovne. Uvedené listiny sa však netýkali obdobia, ktoré bolo predmetom posudzovania zo strany správnych orgánov, nakoľko bolo zrejmé, že sa týkali príjmov žalobcu za rok 2005 a následného prihlásenia žalobcu na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2006. Na prejednávanú vec teda priamo nedopadali, lebo sa netýkali priamo posudzovaného obdobia. Na druhej strane krajský súd poukázal na to, že práve z úkonu - podania prihlášky na povinné poistenie k 01.07.2006 je možné dôvodiť, že žalobca nepodal takútoprihlášku na poistenie k 01.07.2005, keďže v takomto prípade by sa nemusel opätovne na poistenie prihlasovať k 01.07.2006, ale by len v prípade zániku poistenia podal na formalizovanom tlačive odhlášku. Rovnako zo skutočnosti, že žalobca nespochybňuje vznik poistenia k 01.07.2005 je možné dôvodiť, že nespochybňuje podstatné skutočnosti pre právne posúdenie veci, a to svoj status SZČO a príjem podľa § 6 zák. o dani z príjmov fyzickej osoby, ktorý presiahol zákonom stanovenú výšku pre vznik poistenia. S poukazom na uvedené bolo zrejmé, že mu vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie 01.07.2005 tak, ako bolo rozhodnuté správnymi orgánmi.
7. Žalobca nespochybňoval skutočnosť, že mu dňa 01.07.2005 vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, pričom práve uvedená otázka bola predmetom rozhodovania pobočky žalovanej a žalovanej. Keďže nebolo preukázané, že zo strany žalobcu bola k tomuto dňu podaná prihláška na poistenie, o veci bolo potrebné rozhodnúť správnymi orgánmi.
8. Krajský súd tiež poukázal na to, že konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkovým konaním, ktoré vzhľadom na § 184 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. možno začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Žalovaná pritom nie je časovo limitovaná, do kedy môže toto konanie začať, a to najmä za situácie, keď došlo k porušeniu oznamovacej povinnosti povinného subjektu. V prejednávanej veci sa dostali žalovanej informácie o príjme žalobcu za rok 2004 až v roku 2017, a to od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Od tejto doby vo veci konala, pričom administratívne konanie bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia žalovanej.
9. Krajský súd nepovažoval žalobcom namietané nedodržanie lehôt v priebehu konania za dôvodné. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica predložila odvolanie žalobcu, doručené dňa 29.06.2017, spolu s výsledkami doplneného dokazovania a so spisovým materiálom žalovanej v lehote stanovenej v § 217 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Zároveň krajský súd zastával názor, že žalovaná nepochybila, keď postupom podľa § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. predĺžila zákonnú 60 dňovú lehotu na rozhodnutie o ďalších 60 dní, čo žalobcovi ako účastníkovi aj oznámila. Ak aj takáto predĺžená lehota na rozhodnutie nebola následne dôsledne dodržaná, uvedené nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia, ktorá by mala a mohla byť dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 191 SSP. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že lehoty určené v § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. sú lehotami procesnými, a preto vydanie rozhodnutia po uplynutí predĺženej lehoty podľa citovaného ustanovenia nemá vplyv na jeho zákonnosť.
10. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko ich priznanie ani nežiadala.
II. Kasačná sťažnosť
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť, nakoľko krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že zo strany žalovanej bol vyzvaný na predloženie dokladu preukazujúceho splnenie jeho povinnosti vo veci podania prihlášky na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s odstupom až 12-tich rokov. Pritom však v zmysle daňovo-právnych predpisov platí, že účtovné doklady, účtovné rozvrhy, účtovné knihy, odpisový plán, zoznamy účtovných kníh, inventúrne súpisy sa musia archivovať po dobu päť rokov. Postupom žalovanej, ako aj krajského súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Súčasťou tohto princípu je aj princíp predvídateľnosti práva. Nemôže byť v súlade s uvedeným princípom, ak žalobca na jednej strane v súlade s právnymi normami už nemusí disponovať určitými listinami, avšak na druhej strane je následne žalobca v podobe napadnutého rozhodnutia sankciovaný za ich nepredloženie. Takýto postup krajského súdu vníma žalobca ako rozporný s čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je potrebné o každej žalobe rozhodovať s prihliadnutím na princíp tzv. všeobecnej spravodlivosti.
12. Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil avec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
13. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Žalovaná vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 26. marca 2018, podrobne objasnila skutkový a právny dôvod, na základe ktorého rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO od 01.07.2005. K vydaniu rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako SZČO, pristúpila pobočka Sociálnej poisťovne z dôvodu, že žalobca za rok 2004 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý mu zakladal povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2005, pričom sa nepodarilo preukázať, že žalobca podal v pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - prihlášku na sociálne poistenie, s dátumom vzniku sociálneho poistenia 01.07.2005. V žiadnom prípade nemožno považovať predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne za sankciu za nepredloženie Registračného listu FO - prihlášky na sociálne poistenie, ako sa žalobca mylne domnieva. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, rozhodnutím vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len deklarovala vznik právnej skutočnosti ustanovenej zák. č. 461/2003 Z.z., t. j. že žalobcovi, ako SZČO vzniklo od 01.07.2005 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, čo v správnej žalobe ani nespochybnil.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
IV. Konanie pred správnym súdom
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.
16. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. augusta 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
17. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
18. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
19. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
2 1. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok, odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým v spojení s prvostupňovýmrozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou v rámci administratívneho konania o vzniku nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 01. júla 2005.
22. Podľa § 5 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z., povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
24. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
25. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
27. Podľa § 228 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane.
28. Podľa § 228 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.
29. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vznik účasti SZČO na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nie je závislý od splnenia povinnosti SZČO prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie. Účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení vzniká podľa § 21 ods. 1 zák. č. 461/20043 Z.z. od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. Rozhodujúcim pre vznik účasti na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení je dosiahnutie príjmu vyššieho ako vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. v jednom kalendárnom roku. Obdobne nižší príjem v kalendárnom roku má bez ďalšieho za následok zánik poistenia od 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku, a to bez ohľadu na to, či SZČO odhlášku podala alebo nie.
30. Nesplnenie povinnosti uvedenej v § 228 ods. 1 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nemá na vznik (zánik) účasti na povinnom dôchodkovom poistení žiadny vplyv; nesplnenie takejto povinnosti môže mať za následok iba postup žalovanej uvedený napr. v § 239 a § 240 zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. pokuta, penále. 31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu k 01.07.2005, pričom žalobca vznik tohto poistenia k dátumu 01.07.2005 ani nenamietal. Žalobca namietal postup žalovanej, ako aj splnenie si svojej oznamovacej povinnosti.
32. Kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutie žalovanej má deklaratórny charakter, keď účasť žalobcu na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení vznikla v zmysle vyššie uvedeného na základe jeho príjmu ako SZČO, o ktorom žalovaná získala vedomosť od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Žalovaná po obdržaní informácií od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyzvala žalobcu na doloženie Registračného listu FO k 01.07.2005. Nakoľko žalobca túto prihlášku žalovanej nedoručil, vydala deklaratórne rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu k 01.07.2005.
33. K námietke žalobcu, že žalovanou bol vyzvaný na predloženie dokladu preukazujúceho splnenie jeho povinnosti vo veci podania prihlášky na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s odstupom až 12-tich rokov - pritom však v zmysle daňovo-právnych predpisov platí, že účtovné doklady, účtovné rozvrhy, účtovné knihy, odpisový plán, zoznamy účtovných kníh, inventúrne súpisy sa musia archivovať po dobu päť rokov - kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že táto disponovala Výpisom z daňového priznania žalobcu za roky 2004-2009, pričom od žalobcu žiadala Registračný list FO prihlášku k 01.07.2005, a teda nie daňové doklady, na ktoré žalobca poukazoval.
34. Kasačný súd prisvedčil argumentácii krajského súdu, že z podania prihlášky na povinné poistenie k 01.07.2006 nie je možné dôvodiť, že žalobca podal takúto prihlášku na poistenie k 01.07.2005.
35. Za stavu, že žalobca vykonával činnosť v zmysle § 5 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. a za súčasného splnenia podmienky uvedenej v § 14 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok v zákone uvedeného vymeriavacieho základu, aj podľa názoru kasačného súdu v rozhodnom období žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
36. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
37. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného správneho orgánu alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, však nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené.
38. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).
39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
41. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.