ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne: L.. U.M. T., bytom W. XXX/Xb, Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23935-3/2018-BA zo dňa 29.01.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/6/2018-57 zo dňa 30. novembra 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/6/2018-57, zo dňa 30. novembra 2018, z a m i e t a. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. 1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/6/2018-57 zo dňa 30. novembra 2018 zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 23935-3/2018-BA zo dňa 29.1.2018 a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná v súlade s § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len: „zákon č. 461/2003 Z.z.“) uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007 a máj 2007, vznesenú L.. U. T., rodné číslo: XXXXXX/XXX, W. XXX/Xb, XXX XX Y.. Sociálna poisťovňa, ústredie zároveň podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 700-0611349017-GC04/17 zo dňa 30. júna 2017 tak, že poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistnédo rezervného fondu solidarity predpísala za obdobie jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume 1 357,49 eur. Sociálna poisťovňa, ústredie, súčasne upravila v zmysle § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo 700-0611349017-GC 04/17 zo dňa 30. júna 2017 tak, že v nej ponecháva iba poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za mesiace jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008. Sociálna poisťovňa, ústredie taktiež zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta tak, že vypustila text:.... § 152a zákona v znení neskorších predpisov....“ V ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, potvrdila.
3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodovacia prax súdov vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zák. č. 578/2004 Z.z. bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná. Uvádzaná spornosť zániku sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodovanie o zániku poistenia tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 05.01.2017 a 16.06.2017 (v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 19.04.2017), ktorými bolo určené, že povinné poistenie žalobkyne nezaniklo dňa 31.10.2005, ale dňa 30.06.2008. K tejto skutočnosti - vydaniu rozhodnutia vo veci určenia zániku poistenia žalobkyňa v konaní stanovisko nezaujala napriek tomu, že naň žalovaný poukazoval vo svojom vyjadrení k žalobe.
4. Za podstatné považoval krajský súd zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym orgánom nebolo predmetom konania, krajský súd naň v zmysle § 132 SSP prihliadal a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalobkyne v celom rozsahu odôvodňujúcej záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého (po jej úprave preskúmavaným rozhodnutím žalovanej) žalobkyňou spochybnená nebola.
5. Krajský súd v súlade s právnou argumentáciou žalovaného správneho orgánu súčasne konštatoval, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 185 ods. 4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou bolo ustálené, že za takýto prvý úkon je v prípade rozhodnutia o predpísané poistné možné považovať doručenie rozhodnutia, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia. Súd preto ako nedôvodnú posudzoval námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 SSP, pričom zjavne nedôvodnou bola jej námietka nenaplnenia podmienok nariadenia obnovy konania, nakoľko zo strany organizačných zložiek Sociálnej poisťovne k nariadeniu obnovy vo veci predpísania poistného nedošlo a spochybneným podľa obsahu spisového materiálu nemôže byť, že poistného za obdobie november 2005 až jún 2008 sa týka jediné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta v spojení s preskúmavaným rozhodnutím žalovanej ako odvolacieho orgánu.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
7. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.
II.
8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
10. Konkrétne namietala bod 14 rozsudku krajského súdu, kde sa uvádza: „ Rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym orgánom nie je predmetom tohto konania, súd naň v zmysle § 132 SSP prihliadal a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalobkyne (nesprávne uvádzané žalovanej) v celom rozsahu odôvodňujúcej záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého (po jej úprave preskúmavaným rozhodnutím žalovaného) žalobkyňou spochybnená nebola“.
11. Ďalej namietala, že vyhodnotenie veci krajským súdom je nezákonné a citovala ustanovenie § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V súvislosti s uvedeným uviedla, že súčasťou preskúmavania zákonnosti a postupu rozhodovania žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity nemôže byť len preskúmavanie správnosti výpočtu predpísaného poistného. Súčasťou musí byť aj preskúmavanie zákonnosti obdobia, za ktoré je poistné predpísané, t.j. preskúmavaniu musí podliehať aj dátum zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a napriek tomu, že o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, nakoľko v zmysle § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je žalovaná viazaná právoplatným rozhodnutím o predbežnej otázke len vtedy, ak o otázke rozhodol iný príslušný orgán. To znamená, že žalovaná nie je viazaná vlastnými právoplatnými rozhodnutiami o predbežnej otázke, a je povinná v ktoromkoľvek konaní preskúmavať všetky otázky a skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie vo veci samej (a to aj opakovane).
III.
12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 21.02.2019.
13. Uviedla, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti neuviedla relevantné námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodnili zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovanej z 29.01.2018.
14. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
IV.
15. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 23.03.2019.
V.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
17. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 29.01.2018, Číslo: 23935-3/2018- BA. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušenéalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
23. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi.
24. Podľa § 134 ods. 2 písm. d/ SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c/, ak je žalobcom fyzická osoba.
25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ správne súdy rozhodujú v konania o správnych žalobách v sociálnych veciach.
26. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše (3,32 eur, § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z. účinného od 1. januára 2010).
30. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
31. Najvyšší súd z obsahu spisov zistil, že rozhodnutím Číslo: 23935-3/2018-BA zo dňa 29.1.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len: „zákon č. 461/2003 Z.z.“) uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistnéna nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007 a máj 2007, vznesenú L.. U. T., rodné číslo: XXXXXX/XXX, W. XXX/Xb, XXX XX Y.. Zároveň podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 700- 0611349017-GC04/17 zo dňa 30. júna 2017 tak, že poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity predpísala za obdobie jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume 1 357,49 eur. V ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, potvrdila. Sociálna poisťovňa, ústredie, súčasne upravila v zmysle § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo 700-0611349017-GC 04/17 zo dňa 30. júna 2017 tak, že v nej ponecháva iba poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za mesiace jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 a taktiež zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta tak, že vypustila text:.... § 152a zákona v znení neskorších predpisov....“
32. Prihlásením sa na dobrovoľné poistenie v zmysle § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniká fyzickej osobe ako dobrovoľne poistenej osobe povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume z určeného vymeriavacieho základu, v príslušnej percentuálnej sadzbe v zmysle zákona o sociálnom poistení. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je prejavom vôle fyzickej osoby dobrovoľne zúčastnený. Táto odvodová povinnosť fyzickej osobe zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia.
33. Zákonodarca samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje povinnosti v právnej norme ustanovenej v § 228 zákona o sociálnom poistení. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 228 ods. 1, 2 tohto zákona samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3. Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok.
34. Žalobkyňa sa žalobou doručenou krajskému súdu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Číslo: 23935-3/2018-BA zo dňa 29.1.2018. V správnej žalobe žalobkyňa argumentovala s námietkou, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - L1A - oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa preto mala za to, že k 31.10.2005 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným správnym orgánom preto považovala za nespravodlivý.
35. Podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inejsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.
38. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis (v poznámke pod čiarou zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).
39. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
40. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
41. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach.
42. Najvyšší súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobkyňa bola od 17. mája 2005 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A (držiteľkou licencie bola aj po dátume 31. október 2005). Pri tejto licencii jej ako lekárke vznikla povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vydaní licencie, keďže bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe aj po dátume 31. október 2005 a na základe údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, resp. od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo SR bolo zistené, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 bol vo výške 1 842 106,00 Sk (61.146,72 eur), teda bol vyšší ako zákonom stanovená hranica 78 000,- Sk (2 589,12 eur). Sociálna poisťovňa mala za to, že žalobkyni dňa 31. októbra 2005 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie napriek tomu, že od 1. novembra 2005 bola zamestnankyňou zamestnávateľa UROSANA s.r.o. IČO: 36276243. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu bolo odvolacím správnym orgánom zamietnuté v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nadobudlo dňa 27. apríla 2017 právoplatnosť.
43. Otázka zániku povinného poistenia, bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyne po dátume 31. október 2005. Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch č.k. 9Sžso/1/2015 a 9Sžso/23/2013 uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatnevyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne.
44. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, súdny prieskum rozhodnutia žalovanej vykonal v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení a vec správne právne posúdil. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov, založených rozhodovacou činnosťou. Z tohto dôvodu nemôže byť status samostatne zárobkovo činnej osoby opätovne posudzovaný v následnom konaní, ktorým je v danom prípade konanie vo veci predpísania poistného podľa zákona o sociálnom poistení.
45. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, námietky žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti boli vyhodnotené ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich náhradu nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jej strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.