ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: X. J., nar. XX. P., bytom S. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/12739/BA z 9. decembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2017, č.k. 27Sa/2/2017-61, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/2/2017-61 zo 14. novembra 2017 z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 27Sa/2/2017-61 zo dňa 14. novembra 2017 postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/12739/BA zo dňa 9. decembra 2016 a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. BR1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/18067 zo dňa 26. septembra 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku bolo zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca opakovane požiadal o vydanie parkovacieho preukazu potom, ako mu bola jeho predchádzajúca žiadosť o poskytnutie parkovacieho preukazu zamietnutá právoplatným rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z 31. augusta 2015, s odôvodnením, že podľa lekárskeho posudku je síce fyzickou osobou s ŤZP (miera funkčnej poruchy 60% pre stredne ťažkú paraparézu), avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
4. V konaní o novej žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy 12. augusta 2016 bola opätovne vykonaná lekárska posudková činnosť, pričom podľa lekárskeho posudku z 12. septembra 2016 bola opätovne miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 60% pre stredne ťažkú paraparézu, v dôsledku čoho sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ŤZP, avšak podľa lekárskeho posudku je žalobca spôsobilý cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Posudková lekárka v lekárskom posudku konštatovala, že zdravotný stav žalobcu sa oproti predošlému prehodnoteniu nezmenil, a preto nebola doporučená kompenzácia vo forme vydania parkovacieho preukazu.
5. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým s poukazom na § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku konanie zastavil s poukazom na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie zo dňa 31. augusta 2015 v tej istej veci a poukazom na vyjadrenie posudkovej lekárky z 12. septembra 2016, ktorým bolo zhodnotené, že skutkový stav sa od uvedeného rozhodnutia podstatne nezmenil, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na podanú žiadosť žalobcu z 5. augusta 2015, na závery lekárskeho posudku vydaného v predchádzajúcom konaní, výsledkom ktorého bolo zamietnutie žiadosti rozhodnutím z 31. augusta 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2015. Ďalej poukázal na opakovanú žiadosť žalobcu z 12. augusta 2016, na závery lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom 12. septembra 2016, v dôsledku ktorého prvostupňový orgán verejnej správy zastavil konanie rozhodnutím z 26. septembra 2016. Následne v odôvodnení uviedol závery lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom žalovaného dňa 1. decembra 2016, podľa ktorého je žalobca fyzickou osobou s ŤZP s mierou funkčnej poruchy 60%, avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a v ktorom sa konštatuje, že od posúdenia zdravotného stavu k 31. augustu 2015 je stav bez podstatnej zmeny.
7. Žalovaný konštatoval, že pri preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené na základe podaného odvolania, nie je oprávnený skúmať, či účastník konania spĺňa hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva, ale len to, či existuje dôvod pre zastavenie konania. Následne (úplne zhodne ako prvostupňový orgán verejnej správy) uviedol, že existuje dôvod na zastavenie konania, a to právoplatné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31. augusta 2015 v tej istej veci a vyjadrenie posudkového lekára žalovaného z 1. decembra 2016, ktorým bolo zhodnotené, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, t.j. od právoplatného rozhodnutia v uvedenej veci nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.
8. Krajský súd skonštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie o zastavení konania, odôvodnili svoje rozhodnutia úplne zhodne tým, že existuje právny dôvod na zastavenie konania, a to právoplatné rozhodnutie zo dňa 31. augusta 2015 v tej istej veci a vyjadrenie posudkového lekára. Ďalej krajský súdpoukázal na to, že nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy také odôvodnenie, v ktorom orgán verejnej správy len odkáže na závery prijaté posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. žalovaného a na ich základe vysloví záver, že bolo dôvodné konanie zastaviť, resp. že bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť bez toho, aby bola v odôvodnení uvedená úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy dospel k záveru, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, resp. bez toho, aby boli v odôvodnení uvedené konkrétne skutočnosti, na základe ktorých orgán verejnej správy dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.
9. Predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania pre existenciu právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, je zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo zrejmé, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Nepostačuje ani, ak orgány verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili len tým, že posudkový lekár v lekárskom posudku nenavrhol kompenzáciu, resp. že uviedol, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Práve orgán verejnej správy je tým subjektom, ktorý je povinný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotiť zistené skutočnosti, a to z hľadiska splnenia podmienok stanovených v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z hľadiska presvedčivosti a preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je ďalej podstatné porovnanie skutkových okolností existujúcich v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy so skutkovými okolnosťami zistenými v preskúmavanom konaní. Pre rozhodnutie v predmetnej veci nie je podstatné, že u žalobcu došlo k zmene jeho zdravotného stavu v roku 2014 (po amputácii), ako sa mylne domnieva žalobca. K námietke žalobcu, že nebol predvolaný na osobný pohovor s posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy a posudková lekárka vyhotovila lekársky posudok bez jeho vyšetrenia, krajský súd uviedol, že pri výkone posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov, pričom z ust. § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru alebo ak o to fyzická osoba písomne požiada. Žalobca tak urobil až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Z lekárskeho posudku vyhotoveného v odvolacom konaní posudkovým lekárom žalovaného vyplýva, že miera funkčnej poruchy u žalobcu je 60 %, pričom rozhodujúcim ochorením je stav po polytraume v roku 2002 s pretrvávajúcou paraparézou dolnej končatiny, stav po amputácii ľavej dolnej končatiny v predkolení po komplikovanom hojení zlomeniny členku. Podľa záveru lekárskeho posudku žalobca nespĺňa § 14 ods. 6 a), b), c) nie je odkázaný na prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu. Krajský súd skonštatoval, že existuje rozpor medzi lekárskym nálezom neurologičky, ktorá konštatuje v závere paraparézu dolnej končatiny po úraze v roku 2002 a zároveň u žalobcu konštatuje výrazné obmedzenie mobility, chôdzu len za opory, na kratšie úseky a medzi závermi posudkových lekárov prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy. Na tieto existujúce rozpory žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nereagoval. Žalovaný napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol odvolacie námietky žalobcu, na tieto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval a nevysporiadal sa s nimi.
10. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej uviedol, že podkladom predmetných rozhodnutí boli lekárske posudky vyhotovené na základe žalobcom predložených lekárskych nálezov posudkovými lekármi príslušných orgánov. Skutkovými okolnosťami, ktorých prípadnú zmenu pri predchádzajúcom rozhodovaní bol žalovaný v prípade žalobcu povinný skúmať, bola miera funkčnej poruchy, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a postihnutie zraku dosahujúce úroveň praktickej alebo úplnej slepoty oboch očí, pričom žalovaný sa od tejto svojej povinnosti neodchýlil a na základe žalobcom predložených dôkazov nezávisle posúdil všetky uvedené podstatné skutkové okolnosti a konštatoval, že k zmene skutkových okolností, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia odposledného rozhodnutia v tej istej veci nedošlo. Ak žalovaný v odvolacom konaní nezistil pochybenie v konaní prvostupňového orgánu verejnej správy a stotožnil sa s jeho záverom, potom nie je namieste mu vytýkať zhodnú argumentáciu. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí neodchýlil od povinnosti riadne a logicky zdôvodniť svoje rozhodnutie, a keďže išlo o rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, tak žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal len to, či existuje dôvod pre zastavenie konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodkazoval na závery prijaté posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, ale vykonal samostatné posúdenie nezávisle na záveroch orgánu prvého stupňa, pričom vychádzal z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, ktoré boli predložené samotným žalobcom, pričom nebolo možné prijať iný záver ako ten, že k podstatnej zmene skutkového stavu od posledného právoplatného rozhodnutia vo veci nedošlo. Tvrdenia žalobcu o neschopnosti prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy neboli podložené relevantnými odbornými vyšetreniami. Zhoršenie mobility žalobca nepreukázal, hoci ako účastník správneho konania bol povinný tak urobiť.
12. Žalovaný trval na tom, že krajským súdom zrušené rozhodnutia boli vydané na základe riadne zisteného stavu veci v čase ich vydania, pričom žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali z dôkazov, ktoré posúdili každý zvlášť, ale aj vo vzájomných súvislostiach, so zohľadnením všetkých žalobcom predložených aktuálnych nálezov, vrátane pre účely konania zadováženého lekárskeho posudku, ktorý bol žalobcovi doručený. V odôvodnení rozhodnutí sa vysporiadali so všetkými podstatnými okolnosťami a vec správne právne posúdili. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/2/2017-61 zo 14. novembra 2017 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a náhradu trov konania mu neprizná.
13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s záverom napadnutého rozsudku krajského súdu.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) napadnutý rozsudok krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného bola podaná nedôvodne, a preto je ju potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
17. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotnéhopostihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
22. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
23. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
24. Podľa § 5 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti mobility a orientácie.
25. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
26. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
27. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
28. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. 29. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
31. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
32. Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
33. Podľa § 11 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
34. Podľa § 11 ods. 11 zák. č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
35. Podľa § 11 ods. 13 zák. č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.
36. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.
37. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
38. Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. 39. Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
40. Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15. 41. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
42. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 53 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
44. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni.
45. Podľa § 55 ods. 7 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.
46. Podľa § 55 ods. 13 zák. č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
47. Podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
48. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
49. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 50. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebopriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
52. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
54. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
55. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
56. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
57. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi Najvyšší súd SR stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
58. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo. Žalovaný uviedol, že nakoľko sa oproti predchádzajúcemu posúdeniu skutkový stav podstatne nezmenil a vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, považoval za dôvodné postupovať podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo konanie vo veci žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu zastavené, potvrdil. Krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil dôvodiac, že predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania pre existenciu právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, je zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo zrejmé, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, pričom nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy také odôvodnenie, v ktorom orgán verejnej správy len odkáže na závery prijaté posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. žalovaného a na ich základe vysloví záver, že bolo dôvodné konanie zastaviť, resp. že bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť bez toho, aby bola v odôvodnení uvedená úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy dospel k záveru, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, resp. bez toho, aby boli v odôvodnení uvedené konkrétne skutočnosti, na základe ktorých orgán verejnej správy dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.
59. S takýmto právnym záverom sa kasačný súd stotožnil vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, a preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti uvádza nasledovné:
60. Z ustanovenia § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenosti premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a do prostriedkov železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy osôb, ktoré sú v § 14 ods. 6 písm. c/ zákonodarcom uvedené.
61. Z gramatického výkladu § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že zákonodarca predpokladá, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napĺňa status odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je osoba, ktorá sa síce premiestni k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpi do takéhoto vozidla, zvládne situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, resp. prostriedkoch železničnej dopravy, avšak musí byť splnená podmienka, že je schopná tieto úkony vykonať na rovnakom základe s ostatnými fyzickými, teda zdravými, osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Skutočnosť, že posudzovaná osoba dokáže nastúpiť, vystúpiť a zotrvať v prostriedkoch hromadnej dopravy, sama o sebe, bez ďalšieho, neznamená, že nespĺňa požiadavky ustanovené v § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., nakoľko je potrebné, aby takáto fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, bola schopná premiestniť sa k vozidlu, nastupovať do vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, resp. železničnej dopravy a bola schopná túto činnosť vykonávať na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti.
62. Postup orgánov verejnej správy musí byť v súlade so zásadami dobrej verejnej správy, musí vychádzať z princípu spravodlivosti a legitímneho očakávania. Účastníci správneho konania majú právo na riadne zdôvodnenie správneho rozhodnutia. Princíp legality štátnej moci vyjadrený v Ústave Slovenskej republiky predstavuje viazanosť štátnych orgánov konať v súlade s ústavou a právnymi predpismi a iba spôsobom, ktorý stanovil zákon. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z. postupuje okrem v zákone stanovených výnimiek podľa ustanovení správneho poriadku, a preto je povinnosťou správnych orgánov a teda aj žalovaného rozhodnutie presvedčivo a náležite zdôvodniť, v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 zák. č. 447/2008 Z.z., avšak podľa názoru kasačného súdu, napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 zák. č. 447/2008 Z.z., keď nie je riadne zdôvodnené a pre účastníka správneho konania predvídateľné.
63. Jedným z dôvodov na zastavenie konania v zmysle správneho poriadku je prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Ak sa vo veci, ktorá sa vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania, už právoplatne rozhodlo, vyvolanie ďalšieho správneho konania by viedlo k jeho následnému zastaveniu. Treba pritom starostlivo skúmať, či predchádzajúce rozhodnutie malo hmotnoprávne účinky na pozíciu adresáta a vychádzalo z hmotnoprávneho predpisu, pretože rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nemá vplyv na hmotnoprávnu pozíciu účastníka, nezakladá prekážku už rozhodnutej veci. Správny orgán je okrem toho povinný skúmať, či sa skutkový stav, ktorý bol podkladom na vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, podstatne nezmenil, teda či sa nevyskytli nové okolnosti prípadu.
64. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy vo svojich rozhodnutiach odkazovali na lekárske posudky posudkových lekárov, ktorí však hodnotili iba zmenu zdravotného stavu žalobcu, a nie však všetky skutkové okolnosti prípadu.
65. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu aj podľa názoru kasačného súdu zhodne s názorom krajského súdu je podstatné porovnanie skutkových okolností existujúcich v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy so skutkovými okolnosťami zistenými v preskúmavanom konaní, čo však rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy neobsahovalo. 66. Na záver kasačný súd uvádza, že zhodne s názorom krajského súdu má za to, že nepostačuje, ak orgány verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili len tým, že posudkoví lekári v lekárskom posudku nenavrhli kompenzáciu, resp. že uviedli, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keďže práve orgán verejnej správy je tým subjektom, ktorý je povinný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotiť zistené skutočnosti, a to z hľadiska splnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.
67. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, a preto rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
68. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalovaný v tomto konaní nebol úspešný a žalobcovi v konaní pred správnym súdom žiadne trovy nevznikli.
69. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.