7Sžsk/20/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J.. J.Á. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Q.. X, XXX XX U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/73/2020-14 zo dňa 15. februára 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/73/2020-14 zo dňa 15. februára 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 8Sa/73/2020-14 zo dňa 15. februára 2021 podľa § 98 ods. 1, písm. h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 55551-2/2020- BA zo dňa 11.06.2020, tvrdiac, že uvedeným rozhodnutím bola dotknutá na svojich právach. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že dňa 19.08.2020 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako „Žaloba o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu Sociálnej poisťovne,“ (ďalej aj „Podanie“), ktoré by mohlo byť správnou žalobou. V jeho odôvodnení žalobkyňa uviedla, že ide o žalobu podanú proti rozhodnutiu č. 55551-2/2020-BA zo dňa 11.06.2020, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Ďalej uviedla: „Prvotne som podala odvolanie voči Rozhodnutiu číslo: 200-061201-CA02/2020 zo dňa 31.03.2020, lebo vo výroku toho rozhodnutia bolo uvedené, že poistenkyňa má nárok na nemocenské podľa ods. a) vo výške a to v jednej uvedenej sume. Je potrebné uviesť, že som poistenkyňou zo zákona z dvoch pracovných úväzkov, čiže s dvoma rôznymivymeriavacími základmi, resp. sumami za/na deň, a to aj vzhľadom na dve potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti s typovými označeniami T813122 a T813123. Bola som toho názoru, že prvostupňový orgán nedostatočne uviedol potrebné na základe doloženého. Každé poistenie si zaslúži rátať, vypočítať i vyznačiť jednotlivo. Tu žalované vyhotovenie pochopiteľne obšírnejšie popisuje uvedenú problematiku. Na strane -2- hore sa uvádza, že boli predložené kladenské lístky, dve potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T813122 a č. T813123 (Žiadosť o nemocenské na výplatu nemocenskej dávky (ND)), čo prvostupňový orgán nespomenul. Nikde sa však pri znázornených tabuľkách, čiže podkladoch na výpočet ND, neuvádza aj konkrétne číselné označenie. Naopak, na strane

-4- opäť zhrnuli vymeriavací základ do súčtu vymeriavacích základov na určenie výšky ND. Dokonca to bolo označené ako súbeh, či výška materského navrhovateľky je tak suma atď. Možno to považovať za preklep, ale ja pri trvaní DPN mesačne musím kvôli výplate doručiť od lekára jednotlivo podpísané lístky. Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, kde musí byť jednotlivo vpísané číslo potvrdenia o DPN, čiže sa musí takto odovzdať potrebný počet podpísaných preukazov. Tu sa na súbeh zrejme neprihliada. Svoju žalobu podávam z dôvodu, že sa cítim dotknutá na svojich právach, ktoré v čase káuz rôzneho druhu môžu spochybňovať aj celkovo konanie najväčšej inštitúcie v štáte.“

3. Podľa názoru krajského súdu, ak žalobkyňa mienila podať niektorú správnu žalobu vymedzenú v ust. § 6 ods. 2 SSP, jej podanie pre takýto prípad je neúplné, zmätočné a obsahuje viaceré odstrániteľné vady, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu. Krajský súd preto žalobkyňu uznesením č. k. 8Sa/73/2020 - 11 zo dňa 23.11.2020 vyzval na opravu a doplnenie podania, v lehote 20 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia a súčasne ju podľa ust. § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 poučil, že v prípade neuposlúchnutia výzvy, súd jej podanie odmietne. Uznesenie bolo podľa poštovej doručenky, založenej v súdnom spise, doručené žalobkyni do vlastných rúk dňa 17.12.2020.

4. Krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 1 písm. a/ SSP, § 6 ods. 1, 2 SSP, § 55 ods. 2, 3 SSP, § 59 ods. 1, 2, 3 SSP, § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, § 202 ods. 1 SSP, uviedol, že nakoľko podanie žalobkyne, doručené tunajšiemu súdu dňa 19.08.2020, označené ako: „Žaloba o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, Sociálnej poisťovne“ neobsahovalo náležitosti vyžadované ust. § 202 ods. 1 SSP, a z obsahu podania nebolo zrejmé, preskúmania čoho konkrétne sa žalobkyňa domáha, bolo nevyhnuté ustáliť predmet sporu. V podaní žalobkyne úplne absentoval žalobný návrh, formulácia ktorého nie je úlohou súdu. Správny súd poukázal na to, že návrh výroku rozhodnutia je obligatórnou náležitosťou podania, danou v správnom konaní ustanovením § 182 ods. 1 písm. h/ SSP, v spojení s ust. § 202 ods. 1 SSP v konaní o sociálnych veciach. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/97).

5. Podľa názoru krajského súdu neuvedenie riadneho návrhu výroku rozhodnutia spôsobuje nejasnosť v definovaní práv alebo právom chránených záujmov žalobkyne, ktorým má správny súd poskytnúť ochranu. Uvedené nedostatky robia žalobu nezrozumiteľnou, najmä ak žalobkyňa ani v jej dôvodoch zrozumiteľným spôsobom neopísala, čo rozhodnutiu v nadväznosti na jeho výrokovú časť vytýka, v čom ho považuje za nesprávne a čoho sa vlastne domáha. Nedostatky podania žalobkyňa neodstránila, resp. zostala nečinná aj po tom, čo ju správny súd na odstránenie vád vyzval uznesením sp.zn. 8Sa/73/2020-11 zo dňa 23.11.2020, v ktorom presne špecifikoval zákonné náležitosti, ktoré v žalobe absentovali a ktoré bolo potrebné z jej strany opraviť a doplniť, pričom súd ju súčasne poučil o následku neodstránenia nedostatkov, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ktorým je odmietnutie podania vo veci samej.

6. Záverom správny súd poukazom na ust. § 2 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnejsprávy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže domáhať ochrany na správnom súde, avšak za podmienok ustanovených týmto zákonom, nakoľko však žalobkyňa v konaní nepostupovala podľa procesných podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom, konkrétne neodstránila negatívnu procesnú podmienku predstavujúcu vady žaloby, správny súd žalobu za aplikácie ust. § 59 ods. 3, časť vety pred bodkočiarkou, v spojení s ust. § 98 ods. 1 písm. h/ SSP, odmietol.

7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko podanie žalobkyne, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť správnou žalobou, bolo odmietnuté.

II.

Kasačná sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu

8. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa poukazom na pandémické opatrenia dôvodila, že pri týchto pandémických opatreniach stanovené lehoty neplynú, pokiaľ vyhláška hlavného hygienika neustanovuje inak. Namietala, že postupom krajského súdu jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces.

III.

Konanie pred kasačným súdom

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie správneho súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

10. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/73/2020-14 zo dňa 15. februára 2021, ktorým rozhodnutím krajský súd podľa § 98 ods. 1, písm. h/ SSP žalobu žalobkyne odmietol.

11. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

12. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 55551- 2/2020-BA zo dňa 11.06.2020, ktorým rozhodnutím žalovaná odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-061201- CA02/2020 z 31. marca 2020.

13. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôslednáochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

14. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

15. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď k súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, pristupoval príliš formalisticky, ktorým postupom odňal žalobkyni právo na spravodlivý proces v rozpore s právami zaručenými v čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o nutnosti odmietnutia žaloby za predčasný.

16. Podľa ust. § 57 ods. 1 SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

17. Podľa ust. § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

18. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa ust. § 181 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podaniapodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

21. Podľa ust. § 202 ods. 1, 2 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh. Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

22. Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Kasačný súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a obsahu spisu krajského súdu dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd odmietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že jej podanie neobsahovalo návrh na rozhodnutie a že na výzvu súdu neodstránila vady žaloby, pre ktorý nedostatok súd nemohol konať, postupoval v konaní súdneho prieskumu formalisticky, a teda postupom nesúladným so zákonom.

24. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 178 ods. 1 SSP upravuje žalobnú legitimáciu. Za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok možno žalobcu považovať za žalobne legitimovaného na podanie správnej žaloby. Žalobnú legitimáciu má v zásade účastník administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia je osoba, ktorá správnu žalobu podáva, preukázať svojím tvrdením v žalobe. Pravdivosť tohto tvrdenia sa následne preukáže v konaní samom. Vychádzajúc z uvedeného zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 57 v spojení s § 181 a s § 202 ods. 1 SSP stanoví náležitosti správnej žaloby v sociálnych veciach. Zákonodarca súčasne v právnej úprave ustanovenej v §§ 202 a nasl. SSP stanoví, že v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, správnu žalobu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd pri správnej žalobe v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou krajského súdu, že vzhľadom na to, že žalobkyňa opomenula v žalobe uviesť návrh výroku rozhodnutia a tento nedostatok v súdom stanovenej lehote neopravila a nedoplnila svoje podanie, označené ako žalobu proti rozhodnutiu č. 55551-2/2020-BA zo dňa 11.06.2020, o chýbajúce náležitosti v zmysle § 182 v spojitosti s § 57 SSP, a to aj napriek tomu, že bola súdom na to vyzvaná uznesením č. k. 8Sa/73/2020 - 11 zo dňa 23.11.2020, pričom bola poučená o právnych následkoch nesplnenia uvedených povinností, a preto odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP, nakoľko v konaní pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, ak správny súd mal za to, že žalobkyňa v žalobe neuvádza dôvody nezákonnosti rozhodnutia a jej podanie nespĺňa náležitosti stanované v právnej úprave ustanovenej v § 57 v spojení s § 181 SSP a žalobkyňa neodstránila vady svojho podania ani na výzvu súdu (ust. § 59 ods. 1 SSP), bolo povinnosťou správneho súdu zvoliť neformálny postup voči žalobkyni, a to buď ju predvolať na informatívny výsluch za účelom doplnenia žaloby a poučiť ju o možnosti zvolenia si advokáta požiadaním Centra právnej pomoci o jeho ustanovenie, alebo žalobkyňu písomne poučiť, aby navštívila príslušné Centrum právnej pomoci a požiadala o ustanovenie advokáta na spísanie žaloby a zastupovanie v konaní, k čomu by jej poskytol primerane dlhú lehotu. Zo žaloby, ako i z kasačnej sťažnosti žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa je fyzickou osobou právne neznalou, a preto aj postup súdu voči žalobkyni nemôže byť prísne formalistický, ktorý neformálny postup zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §§ 202 a nasl. SSP súdu dovoľuje.

26. Vzhľadom na uvedené dôvody kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

27. Povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní bude postupom naznačeným vyššie v intenciách názoru kasačného súdu sa pokúsiť opätovne o odstránenie vád žaloby a následne vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej a vo veci samej rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o trovách kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.