UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX. J. XXXX, bytom D. XXX/XX, P., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/53/2019-30 zo dňa 10. septembra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/53/2019-30 zo dňa 10. septembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným uznesením č. k. 23Sa/53/2019-30 zo dňa 10. septembra 2019 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu odmietol z dôvodu, že v lehote určenej krajským súdom svoje podanie riadne nedoplnil a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať.
2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že podaním doručeným dňa 21. júna 2019 sa žalobca domáhal ochrany svojho základného ľudského práva, a to práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené (nepriznaním starobného dôchodku) rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 25. marca 2019, č. GR ZVJS-d-11817/14-2019. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, diskriminačné, zmätočné a nepreskúmateľné. Preto navrhol, aby krajský súd rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 25. marca 2019 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd uznesením č. k. 23Sa/53/2019-16 zo dňa 26. júna 2019 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia predložil správnemu súdu jedno vyhotovenie rozhodnutia správneho orgánu II. stupňa (teda rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR, ktorým sa rozhodlo o odvolaní protirozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa). Predmetné uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 02. júla 2019.
4. Správny súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že žalobca v určenej lehote vady žaloby neodstránil, keď požadované rozhodnutie správneho orgánu II. Stupňa - ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa - správnemu súdu nepredložil. Lehota na doplnenie podania uplynula žalobcovi 17. júla 2019.
II. Kasačná sťažnosť
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. Uviedol, že nesprávnym procesným postupom bez verejného konania mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva, t. j. právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaním dôkazom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Nezákonný procesný postup krajského súdu podľa názoru žalobcu spočíval v tom, že žalobu zo dňa 19. júna 2019, ktorou si uplatňoval právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva v zmysle § 61 písm. a) SSP - a to práva na starobný dôchodok garantovaný Dohovorom č. 128, Ústavou SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, zák. č. 365/2004 Z.z. ako aj zák. č. 100/1988 Zb., a na ktorý vznikol žalobcovi zákonný nárok dňom XX. J. XXXX - krajský súd bez verejného konania a bez jeho účasti odmietol napadnutým uznesením.
7. Tým, že krajský súd rozhodol bez nariadenia verejného konania došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Odmietnutím žaloby došlo aj k porušeniu čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Tým, že v danej veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo aj k porušeniu článku 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým bola do právneho systému aplikovaná listina Základných ľudských práv a slobôd.
8. Napadnuté uznesenie bolo vydané aj v rozpore s § 6 ods. 5 prvá veta SSP, keď toto právo, aby bola vec prejednaná verejne, patrí medzi základné a neodňateľné ľudské práva účastníka konania.
9. V prípade verejného prejednania veci by bolo z výpovede žalobcu zrejmé, že v podanej správnej žalobe správne označil ako napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 25. mája 2019. Tak isto správne a v zmysle § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, teda v danom prípade minister spravodlivosti SR. Avšak v zmysle § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, keď však minister spravodlivosti a ani ministerstvo spravodlivosti nemá zákonnú právomoc rozhodovať o dávkach sociálneho zabezpečenia. Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán môže rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Zákonnosť a právomoc rozhodovať o dávkach sociálneho zabezpečenia má jedine útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a tým je GR ZVJS.
10. Žalobca uviedol, že ustanovenie § 98 SSP taxatívne stanovuje, kedy je možné uznesením odmietnuť žalobu, pričom odmietnutie žaloby z titulu toho, že žalobca nepredložil súdu rozhodnutie odvolacieho orgánu toto ustanovenie neobsahuje.
11. V zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom konaní preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť orgánov verejnej správy, t. j. v danom prípade zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 25.marca 2019, teda nie zákonnosť odvolacieho orgánu. V zmysle § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach, pričom žalobca správnou žalobou žiadal o súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 25. marca 2019, teda nie rozhodnutia ministra spravodlivosti zo dňa 03. júna 2019 ako odvolacieho orgánu.
12. Podľa § 59 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať. Tak ako § 57 ako aj § 182 SSP neukladá žalobcovi povinnosť predložiť ako súčasť správnej žaloby rozhodnutie odvolacieho orgánu, t. j. v danom prípade rozhodnutie ministra spravodlivosti zo dňa 03. júna 2019.
13. V zmysle § 59 ods. 3 SSP sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Keďže súčasťou správnej žaloby nie je aj predloženie rozhodnutia odvolacieho orgánu, v danej veci tak nepredložením tohto odvolacieho rozhodnutia mal krajský súd pokračovať v konaní, nakoľko starobný dôchodok je nároková dávka a podmienky na priznanie tejto nárokovej dávky žalobca splnil už XX. J. XXXX. To, že sa žaloba, ktorou sa žalobca domáha nárokovej dávky nedá odmietnuť, dokazuje aj čl. 46 ods. 3 posledná veta Ústavy SR.
14. V zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 písm. a) SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. V danom prípade napadnutím uznesením krajský súd rozhodol vo veci samej, teda odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdnej ochrany základného práva, a to práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, Ústavou SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, zákonom č. 365/2004 Z.z. ako aj zákonom č. 100/1988 Zb.
15. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s § 455 SSP bez pojednávania, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
17. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, podľa § 58 ods. 2.
18. Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
19. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 182 ods. 2 písm. c) SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.
22. Krajský súd napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu z dôvodu, že v lehote určenej krajským súdom neodstránil vady žaloby tak, že nepripojil rozhodnutie správneho orgánu II. stupňa, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa.
23. Kasačný súd mal zo súdneho spisu preukázané, že potom ako bolo žalobcovi dňa 02. júla 2019 doručené uznesenie, ktorým ho krajský súd vyzval na predloženie jedného vyhotovenia rozhodnutia správneho orgánu II. stupňa - t. j. rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia - žalobca dňa 12. júla 2019 doručil krajskému súdu podanie, ktorého prílohou bolo predmetné rozhodnutie správneho orgánu II. stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-11817/14-2019 zo dňa 25. marca 2019. Žalobca doručil uvedené podanie v 15 dňovej lehote na odstránenie vád.
24. Za stavu, že správnym súdom požadované druhostupňové rozhodnutie je súčasťou súdneho spisu, v ktorom je riadne zažurnalizované (na č. l. 23 až 27) argumentácia správneho súdu uvedená v odôvodnení napadnutého uznesenia nemôže obstáť.
25. Kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SPP pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu zachovať zákonný postup (v zmysle § 199 a nasl. SSP - „Správna žaloba v sociálnych veciach“) vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. Kasačný súd s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu, sa užs ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti nezaoberal.
26. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SPP).
27. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.