ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, Hurbanova 21, 903 01 Senec, za účasti: 1/ THERMIUS, s. r. o., Námestie osloboditeľov 20, 040 01 Košice, zastúpený: JUDr. Róbert Selvek, Němcovej 30, Košice a 2/ JUDr. T. T., P. XX, XXX XX X., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s. r. o. v konkurze, Bottova 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. V 2291/14 zo dňa 25.09.2014, o kasačnej sťažnosti účastníka konania THERMIUS, s. r. o., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/213/2015-144 zo dňa 16. novembra 2017, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť účastníka konania THERMIUS, s. r. o., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/213/2015-144 zo dňa 16. novembra 2017 z a m i e t a.
Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie krajského súdu
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1S/213/2015-144 zo dňa 16. novembra 2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.09.2014, č. V 2291/14 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal a súčasne nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému ďalším účastníkom konania.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách Ústavy Slovenskej republiky citujúc právnu úpravu ustanovenú v čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods.4a súčasne v intenciách právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z. alebo katastrálny zákon“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v právnych normách § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 3, § 28 ods. 1, § 31 ods. 1, § 31a písm. a/, § 38, § 39 ods. 1, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 2, 3, uvedeného zákona a v spojení s právnou úpravou ustanovenou v § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
3.1. Z administratívneho spisu krajský súd mal preukázané nasledovné skutkové zistenia. Na Okresný úrad Senec, katastrálny odbor bol dňa 11.04.2014 doručený návrh správkyne konkurznej podstaty Mgr. H. G. úpadcu NECHASIM, s. r. o. so sídlom Bottova 7 v Bratislave a spoločnosti THERMIUS, s. r. o. so sídlom Popradská 68, Košice na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014. K návrhu bol priložený súhlas príslušného orgánu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii na odkúpenie podstatnej časti majetku patriaceho k podniku spolu s uznesením o vyhlásení konkurzu a určení konkurznej správkyne. Okresný úrad Senec, katastrálny odbor konanie dňa 24.04.2014 prerušil podľa § 31a písm. c/ zák. č. 162/1995 Z.z. do času, kedy zanikne alebo bude zrušené predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I z 08.04.2014, č. k. 6K 3/2013. Dňa 25.06.2014 bol na orgán katastra doručený návrh spoločnosti KOMMERZ, s. r. o., so sídlom Čečinová 16/A, v Bratislave, ktorá ako menšinový veriteľ úpadcu NECHASIM, s. r. o. v konkurze navrhla zamietnuť predložený návrh na povolenie vkladu s poukazom na neplatnosť predloženej zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014 z dôvodu absencie jej podstatných náležitostí, a tým jej rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka ) a jej neúčinnosť. Po zrušení predbežného opatrenia súdu orgán katastra dňa 02.07.2014 prerušil konanie podľa 31a písm. c/ katastrálneho zákona a uložil účastníkom, aby odstránil nedostatky návrhu predložením dodatku k zmluve. Dňa 09.07.2014 bol Okresnému úradu Senec, katastrálnemu odboru spolu s kópiou podanej žaloby doručený návrh spoločnosti KOMMERZ, s. r. o. na zápis poznámky o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014 medzi odvolanou správkyňou konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s. r. o. Mgr. H. G. a spoločnosťou THERMIUS, s. r. o.. Návrh na začatie konania bol podaný na Okresnom súde Bratislava I dňa 09.07.2014 a je vedený pod sp. zn. 3Cbi 18/2014. Informatívna poznámka pod č. P-458/2014 bola do katastra nehnuteľností zapísaná 10.07.2014 pod položkou výkazu zmien 853/14. Okresný úrad Senec, katastrálny odbor následne rozhodnutím č. V- 2291/14 z 25.09.2014, podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S.: - pozemok registra C KN parc. č. 1578/76, ostatné plochy o výmere 601 m2,- pozemok registra C KN parc. č. 1578/77, ostatné plochy o výmere 615 m2, - pozemok registra C KN parc. č. 1578/82, ostatné plochy o výmere 436 m2, - pozemok registra C KN parc. č. 1578/83, ostatné plochy o výmere 2 578 m2, - pozemok registra C KN parc. č. 1578/589, orná pôda o výmere 32 m2, - pozemok registra C KN parc. č. 1578/751, ostatné plochy o výmere 256 m2, - pozemok registra C KN parc. č. 1578/822, ostatné plochy o výmere 978 m2, - pozemok registra C KN parc. č. 1578/834, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2357 m2, - stavba Centrum MONAR polyfunkčný objekt so súpisným č. 3134 na pozemku registra C KN s parc.č. 1578/834, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 357 m2 v prospech THERMIUS, s.r.o. so sídlom Popradská 68 v Košiciach, IČO: 36275476 v podiele 1/1, na základe zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014 uzavretej medzi účastníkmi Mgr. H. G. ako správkyňou konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s. r. o., so sídlom Bottova 7, Bratislava ako predávajúcou a THERMIUS, s.r.o., Popradská 68, Košice, IČO: 36275476 ako kupujúcim. 3.2. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal Okresnému úradu Senec, katastrálny odbor protest prokurátora zo dňa 14.04.2015 a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť vo veci zákonným spôsobom. V podanom proteste poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože pre rozhodnutie orgánu katastra o povolení navrhovaného vkladu č. V-2291/2014 bolo podstatné posúdenie vplyvu začatého súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I č. k. 3Cbi 18/2014 o určenie neplatnosti zmluvy o prevode časti podniku (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku - OSP), zapísaného do katastra nehnuteľností ako poznámka pod č. P-458/2014 na prebiehajúce vkladové konanie. A keďže nešlo o spor z dôvodu spochybňovania vlastníckeho právaprevodcu, ale o určenie neplatnosti prevodnej zmluvy z dôvodu obmedzenia dispozičného práva prevádzajúceho, v konaní sa vyskytla predbežná otázka, o ktorej si správny orgán nebol oprávnený urobiť úsudok sám. Správny orgán bol preto povinný podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona vkladové konanie prerušiť. O proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Upo 50/15-BPR zo dňa 08.06.2015 tak, že protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.04.2015 nevyhovel s odôvodnením, že vedenie súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu na návrh tretej osoby, ktorá nie je zmluvnou stranou právneho úkonu, nie je dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu, nakoľko nejde o predbežnú otázku v zmysle ustanovenia § 31a písm. a) katastrálneho zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava protest zo dňa 28.08.2015, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím č. LPO - 6896/2015/Pol zo dňa 04.11.2015 tak, že protestu prokurátora zo dňa 28.08.2015 vyhovuje a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Upo 50/15-BPR zo dňa 08.06.2015 ruší a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania THERMIUS, s.r.o. rozklad, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím č. P - 1292/2016/Pol zo dňa 24.02.2016 tak, že rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO - 6896/2015/Pol zo dňa 04.11.2015 zmenil tak, že protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. Kd 643/15/1100-2 zo dňa 28.08.2015 nevyhovuje. 3.3. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Cbi 18/2014 správny súd zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 3Cbi 18/2014 - 434 zo dňa 07.02.2017 žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014 zamietol s poukazom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu spol. KOMMERZ s.r.o. na určenie vlastníctva k predmetu sporu úpadcovi a ani naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode časti podniku z 10.04.2014. Vzhľadom na podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi 18/2014 - 434 zo dňa 07.02.2017, o ktorom doposiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, rozsudok nenadobudol právoplatnosť.
4. Správny súd medzi účastníkmi konania považoval za sporný výklad ust. § 31 ods. 1 v spojení s ust. § 31a písm. a / katastrálneho zákona. Podľa žalovaného zápis poznámky, na základe prebiehajúceho súdneho konania o neplatnosť prevodnej zmluvy vedenej na OS Bratislava I sp. zn. 3Cbi 18/2014, neznamenal dôvod na prerušenie konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože poznámka nie je predbežnou otázkou, pre vyriešenie ktorej je potrebné vkladové konanie prerušiť. Žalobca však s poukazom na žalobné dôvody zastával opačný názor a tvrdil, že žalovaný mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako predbežnú otázku a konanie o návrhu na vklad obligatórne prerušiť, pretože podaním žaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3Cbi 18/2014 bola namietaná absolútna neplatnosť tejto zmluvy.
5. Krajský súd poukázal na to, že okresný úrad bol ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a bolo v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu. Vkladové konanie sa spravuje dispozičnou zásadou. Začína sa na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Konanie o povolenie vkladu predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako orgán verejnej správy na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona ). Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína (§ 30 ods. 4 katastrálneho zákona ), ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť (§ 30 ods. 5 katastrálneho zákona ). Prílohou k návrhu na vklad je aj zmluva.
6. Správny súd uviedol, že okresný úrad preskúma zmluvu aj z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvnávoľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Okresný úrad vzhľadom k tomu, že ide o konanie návrhové (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona ), môže viesť konanie a rozhodnúť len o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý jej bol predložený zo strany účastníka konania, pričom návrh preskúma z hľadiska, či spĺňajú podmienky podľa § 30 ods. 4 a ods. 5, § 31 ods. 1 alebo ods. 2 a § 42 ods. 1, a 3 katastrálneho zákona. Pokiaľ vkladom a záznamom sa do katastra nehnuteľností vyznačuje vznik, zmena alebo zánik vecných práv (u vkladu s právotvornými účinkami; u záznamu zápis len deklaruje vecnoprávny vzťah), poznámka slúži k signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa oprávnení zapísaného v katastri nehnuteľností alebo ktorými je do určitej miery oslabený princíp publicity existujúcich zápisov. Poznámka jednak signalizuje katastrálnemu úradu určité skutočnosti, ktoré „pro futuro“ môžu mať právnu relevanciu na dotknutý zápis v katastri nehnuteľností, resp. na práve prebiehajúce vkladové konanie. Ďalej poskytuje informáciu aj pre verejnosť, pretože každý kto mieni uzavrieť zmluvu týkajúcu sa vecných práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, má možnosť aktuálne z výpisu z katastra nehnuteľností zistiť aké prípadné obmedzenia sa evidujú vo forme poznámky, na tú ktorú nehnuteľnosť. Poznámka má teda len deklaratórny charakter a nezapisuje sa ňou právo k nehnuteľnostiam. Keďže teda pri poznámke nejde o zápis práva, podľa § 43 písm. c/ katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná zápis poznámky dňom, keď boli splnené podmienky na jej zápis (teda hneď, ako jej bolo doručené oznámenie o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti prevodnej zmluvy), uplatnenie zásady priority podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona vo vzťahu medzi zápisom poznámky o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti prevodnej zmluvy a zápisom určitého práva k nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam potom stráca význam. V prípade poznámky o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti prevodnej zmluvy bude táto informácia signalizovať, že po doručení tohto návrhu na začatie konania nesmie vlastník nakladať s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet zmluvy o predaji časti podniku s tým, že právny úkon, ktorým povinný poruší túto povinnosť je zo zákona neplatný.
7. Správny súd konštatoval, že samotná poznámka uvedená na liste vlastníctva nespôsobuje obmedzenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, avšak môže mať vplyv na prípadné vkladové konanie v tom zmysle, že katastrálny úrad s ohľadom na riešenie predbežnej otázky vkladové konanie preruší, ak nie sú dané podmienky pre zamietnutie vkladového návrhu z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to napr., že by oprávnenie vlastníkov nakladať s nehnuteľnosťou bolo obmedzené (bližšie pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 64/2008 ). Zmyslom inštitútu prerušenia konania o návrhu na vklad podľa ustanovenia § 31a písm. a/ katastrálneho zákona je, že ak sa v konaní o návrhu na vklad vyskytla predbežná otázka, je potrebné toto konanie prerušiť do jej právoplatného vyriešenia, pretože od rozhodnutia o tejto predbežnej otázke je závislé aj konanie vo veci samej, teda konečné rozhodnutie o návrhu na vklad, čím sa odstráni pochybnosť správneho orgánu o správnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Správny súd s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona konštatuje, že pri rozhodovaní o vklade orgán verejnej správy nepreskúmava zmluvu len z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, ale preskúmava zmluvu aj z dôvodu, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Tiež zdôraznil, že pri rozhodovaní o vklade prihliada správny orgán aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V danej súvislosti správny súd poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/19/2014, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu.
8. Správny súd konštatoval, že žalovaný bol povinný, najmä s ohľadom, keď mal vedomosť o tejto skutočnosti, t.j. o začatom konaní, prerušiť konanie o návrhu na vklad podľa ust. § 31a písm. a/katastrálneho zákona, stotožniac sa s právnym názorom žalobcu. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je v naznačenom smere predčasné, pretože ak existujú iné zákonné dôvody na prerušenie konania, akou je prejudiciálna otázka vo forme zapísanej poznámky v priebehu konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, javí sa vhodnejšie vkladové konanie prerušiť a vyčkať na právoplatné ukončenie súdneho konania.
9. Správny súd dospejúc k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že zápis poznámky o konaní o určenie neplatnosti zmluvy nie je konaním o predbežnej otázke, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli. O trovách ďalších účastníkov konania rozhodol podľa § 169 SSP a trovy konania im nepriznal, keďže svojim stanoviskom podporovali v konaní neúspešného žalovaného a súd im splnenie žiadnej povinnosti ani neuložil.
II. Kasačná sťažnosť účastníka konania THERMIUS, s. r. o.
11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť účastník konania THERMIUS, s. r. o.. Navrhoval, aby Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/213/2015-144 zo dňa 16. novembra 2017 v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil.
12. V dôvodoch kasačnej sťažnosti účastník konania namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Nesúhlasil s názorom krajského súdu v zmysle, ktorého zápis poznámky do katastra nehnuteľností považoval za predbežnú otázku podmieňujúcu prerušenie katastrálneho vkladového konania.
13.1. Poukazom na skutkové okolnosti danej veci účastník konania dôvodil, že nesprávny je právny názor správneho súdu uvedený v bode 67 rozsudku, v zmysle ktorého v prípade poznámky o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti prevodnej zmluvy bude táto informácia signalizovať, že po doručení tohto návrhu na začatie konania nesmie vlastník nakladať s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet zmluvy o predaji časti podniku, s tým že právny úkon, ktorým povinný poruší túto povinnosť, je zo zákona neplatný. Tvrdil, že uvedený názor správneho súdu je vytrhnutý z kontextu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 64/2008. Uviedol, že vyznačenie poznámky na liste vlastníctva informujúcej o začatí konania o určenie neplatnosti prevodnej zmluvy nemá za následok obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťami prevodcu, ale jeho následky sú prezumované právom hmotným, a to vo forme nedobromyseľnosti tretieho subjektu, pokiaľ sa nehnuteľnosť, ktorá je sekundárnym predmetom súdneho konania, počas konania scudzí. Platí nevyvrátiteľná domnienka vedomostí o skutočnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností (tzv. zásada formálnej publicity katastra nehnuteľností). Zdôraznil, že právnym účinkom poznámky o začatí konania a ani začatie samotného súdneho konania nie je obmedzením nakladania s nehnuteľnosťou vlastníkom nehnuteľnosti. 13.2. Vytýkal krajskému súdu že v bode 67 aj 68 rozsudku cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 64/2008, ktorá citácia je vytrhnutá z kontextu tohto rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré právnu vetu citoval. Dôvodil, že zo znenia právnej vety uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 64/2008 vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 Sžo 64/2008 išlo o predbežnú otázku, o ktorej už správny orgán nebol oprávnený rozhodovať, pretože zápis poznámky v tomto prípade signalizoval, že exekútor začína exekúciou predajom nehnuteľností, pričom po doručení rozhodnutia exekútora už nesmie prevodca nakladať so svojím majetkom, vrátane nehnuteľností, a v prípade, ak sa tak stane, je právny úkon neplatný. Poukázal na to, že v danom prípade skutočnosti popísané v rozsudku Najvyššieho súdu svedčia tomu, že spadali pod písm. f/ § 31a katastrálneho zákona, a to, že právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu, ktorým v tomto prípade bol exekučnýporiadok. Tiež zdôraznil, že v predmetnom prípade neexistuje rozhodnutie, ktoré by správkyňu konkurznej podstaty obmedzovalo v jej práve nakladať s nehnuteľnosťami tvoriacimi konkurznú podstatu, a preto uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu 8 Sžo 64/2008 nie je možné aplikovať na daný prípad. 13.3. Sťažovateľ ďalej dôvodil, že predbežnou otázkou ako dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu nemôže byť otázka, obsah ktorej je v rámci zákonom zverených právomocí oprávnený a povinný posudzovať i správny orgán, nakoľko odporca v rámci svojich právomocí je povinný preskúmavať zmluvu z hľadiska jej platnosti, nemôže ísť o predbežnú otázku v takom zmysle a s takými právnymi následkami ako to vymedzuje § 31a písm. a/ katastrálneho zákona. Samotné vedenie súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu na návrh tretej osoby nie dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu, nakoľko nejde o predbežnú otázku v zmysle § 31 písm. a/ katastrálneho zákona. 13.4. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 40 ods. 1, 2 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona sťažovateľ uviedol, že správny poriadok síce pojem predbežná otázka používa, ale nedefinuje. Poukázal na to, že v zmysle názorov v právnej teórii pod predbežnou otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Zdôraznil, že súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Mal za to, že v správnom konaní platí zásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov, ak to zákon nezakazuje, pričom v posudzovanom prípade posúdenie predbežnej otázky, a to či predložená zmluva je platná alebo nie, spadá do právomoci Okresného úradu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V danej súvislosti poukázal a citoval právnu úpravu Občianskeho zákonníka ustanovenú v § 37 ods. 1, v § 39 a v § 40 ods. 1, dajúc do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 85/2014 zo dňa 03.07.2014. Tu zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú. Upriamil pozornosť na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp 23/2013 z 30. apríla 2014 a uznesenie Ústavného súdu II. ÚS 755/2014 - 26 zo dňa 6. novembra 2014, ktorého právnu vetu citoval. 13.5. Sťažovateľ vyslovil názor, že pokiaľ by zákonodarca považoval konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu za dôvod na prerušenie konania, (a teda za dôvod na obmedzenie práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy), ak chcel by ním nastoliť obdobný právny stav, ako je tomu v prípade aplikácie inštitútu predbežného opatrenia (§ 31a písm. e/ katastrálneho zákona), uvedené by výslovne vymedzil ako osobitný dôvod prerušenia vkladového konania v § 31a katastrálneho zákona, nakoľko ide o zásah do základného práva natoľko významný, že tento nemožno nastoliť iba v dôsledku použitia (nekonformného) rozširujúceho výkladu ustanovenia § 31a písm. a/ katastrálneho zákona. 13.6. Sťažovateľ tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu je nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k skoršiemu rozhodnutiu č. k. 1S 85/2014 z 03.07.2014, ktorým krajský súd na totožnom právnom základe, dospel k odlišnému právnemu posúdeniu. Považoval preto rozhodnutie v tomto prípade v rozpore s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy. Uviedol, že uvedený problém je ešte výraznejší v danom prípade, kedy žalobu podal menšinový veriteľ z dôvodov, že sa mu nepodarilo uspieť v ponukovom konaní a kúpiť nehnuteľnosť prevedenú na účastníka konania, majúc za to, že umožnenie takéhoto konania môže mať za následok vyvíjanie neprimeraného nátlaku na úspešných záujemcov o kúpu majetku v konkurze zo strany menšinových veriteľov sledujúcich uspokojenie svojej pohľadávky mimo konkurzu. 13.7. Záverom sťažovateľ poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k 3Cbi 18/2014-434 zo dňa 07.02.2017 žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014 zamietol s poukazom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu spoločnosti KOMMERZ, s.r.o. na určenie vlastníctva k predmetu sporu úpadcovi a ani naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode časti podniku z 10.04.2014, pričom súd v tejto veci konanie správkyne konkurznej podstaty pri prevode majetku spoločnosti NECHASIM, s.r.o. v konkurze nevyhodnotil ako natoľko závažné porušenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré by mohlo mať za následok neplatnosť zmluvy o prevode časti majetku. Vyslovil názor, že návrh menšinového veriteľa o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014 je šikanóznym uplatňovaním práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti účastníka konania
14. Ku kasačnej sťažnosti účastníka konania sa vyjadril žalobca tak, že navrhoval kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
15.1. V dôvodoch vyjadrenia žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdeniami sťažovateľa uvedených v kasačnej sťažnosti. Uviedol, že skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu prevodnej zmluvy pod sp. zn. 3Cbi 18/2014 dňa 07.02.2007 zamietol, nemôže mať vplyv na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti v tejto veci, nakoľko uvedený rozsudok doposiaľ nie je právoplatný, poukazom na to, že podľa § 454 SSP pre rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 15.2. Žalobca poukazom na skutkové okolnosti ďalej uviedol, že podstatou protestu prokurátora je, že orgán katastra na základe zistených a preukázaných skutočností mal konanie prerušiť až do rozhodnutia súdu o predbežnej otázke podľa § 40 správneho poriadku. Nestotožnil sa s tvrdením sťažovateľa, že v tomto prípade nebol/nie je daný dôvod na prerušenie konania o povolení vkladu, pretože samotné vedenie súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu na návrh tretej osoby nezakladá predbežnú otázku podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona. Poukázal na to, že povahu predbežnej otázky má také súdne konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v ktorom je neplatnosť namietaná z iného titulu, než z dôvodu absencie vlastníckeho práva u prevodcu, v ktorom prípade má predbežná otázka podobu občianskoprávneho alebo v tejto veci obchodnoprávneho sporu, rozhodnutie ktorého prináleží výlučne súdu.
15.3. Ďalej poukázal na skutkové okolnosti daného prípadu, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ - menšinový veriteľ v konkurznom konaní úpadcu NECHASIM, s.r.o. návrhom na súd spochybnil platnosť prevodnej zmluvy z 10.04.2014 s tvrdením o jej absolútnej neplatnosti z dôvodu obmedzenia dispozičného práva správkyne konkurznej podstaty, ako aj z nedostatkov v náležitostiach daného zmluvného typu, keď z obsahu žaloby, ktorá bola predložená správnemu orgánu, ako aj z jej petitu vyplýva, že navrhovateľ namieta absolútnu neplatnosť prevodnej zmluvy z 10.04.2014 a žiadnym spôsobom nespochybnil vlastníctvo prevodcu zapísané v katastri nehnuteľnosti s tým, že zmluvné strany sú účastníkmi konania o povolení vkladu a tiež účastníkmi na strane odporcu v uvedenom súdnom konaní, teda výsledok súdneho konania ich bude zaväzovať podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto konanie o určenie platnosti povoľovanej prevodnej zmluvy z 10.04.2014 na Okresnom súde Bratislava I č. k. 3Cbi 18/2014, zapísané do katastra nehnuteľnosti ako poznámka pod č. P-458/2014 preto tvorí predbežnú otázku podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona v konaní o povolení vkladu č. V-2291/2014, o výsledku ktorej si orgán katastra nemôže urobiť úsudok sám. 15.4. Žalobca konštatoval, že prokuratúra v priebehu konania nikdy netvrdila, že by samotná poznámka č. P - 458/2014 z 10.07.2014 po začatí súdneho konania zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom územní S. mala obmedzujúci charakter, ako sa to pokúša podsunúť sťažovateľ. Záverom žalobca poukázal tiež na to, že pre rozhodovanie v danom prípade rozsudok Krajského súdu 1S 85/2014 z 03.07.2014 nie je záväzný, ako aj že samotný správny súd v uvedenom rozhodnutí poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč 1/2017, podľa ktorého súd musí splnenie podmienok § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku.
IV. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti účastníka konania
16. Ku kasačnej sťažnosti účastníka konania sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/213/2015-144 zo dňa 16. novembra 2017 v celomrozsahu a toto konanie zastavil.
17.1. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný vyjadril súhlas s obsahom kasačnej sťažnosti sťažovateľa. Vyslovil názor, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že v inom rozhodnutí sp. zn. 1S/85/2014 z 03.07.2014 pri posúdení rovnakej právnej otázky rozhodol diametrálne inak, pričom pri rozhodovaní o návrhu na vklad č. V-2291/014 vychádzal z právneho názoru vyjadreného práve v tomto rozhodnutí súdu. Mal za to, že rozsudok v danom prípade bol vydaný v rozpore s princípom právnej istoty. 17.2. Považoval za neakceptovateľné, ak v prípade poznámky o vedení konania o určení neplatnosti právneho úkonu na návrh tretej osoby v jednom konaní súd kategoricky vylúči možnosť prerušiť konanie podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona a v inom konaní výslovne prikáže prerušiť podľa rovnakého ustanovenia katastrálneho zákona. Vyslovil tiež názor, že postupoval správne a v konaní č. V- 2291/14 nebol oprávnený rozhodnúť o prerušení konania podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona, ale bol povinný posúdiť platnosť zmluvy v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a pokiaľ boli podmienky na vklad splnené, bol povinný vklad povoliť. Ďalej mal za to, že stav právnej neistoty v otázke vlastníctva k nehnuteľnosti v prípade prerušenia konania podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona na základe poznámky o vedení konania o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je akceptovateľný aj z hľadiska ďalších právnych vzťahov, napr. nájomné zmluvy ako aj z hľadiska oprávnenia užívať nehnuteľnosť a disponovať ňou. 17.3. Žalovaný sa stotožnil s názorom sťažovateľa vyjadreným v kasačnej sťažnosti., že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že zápis poznámky o konaní o určenie neplatnosti zmluvy nie je konaním o predbežnej otázke.
V. Konanie pred kasačným súdom
18. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP ), kasačnú sťažnosť účastníka konania THERMIUS, s. r. o. prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
20. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/213/2015-144 zo dňa 16. novembra 2017, ktorým krajský súd ako súd správny podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.09.2014 č. V 2291/14 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21. Predmetom preskumavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Okresného úradu Senec, odbor katastrálny č. V-2291/14 z 25.09.2014, ktorým žalovaný podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S., označených vo výroku rozhodnutia, v prospech THERMIUS, s.r.o., so sídlom Popradská 68 v Košiciach, IČO: 36275476, v podiele 1/1, na základe zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014 uzavretej medzi účastníkmi Mgr. H. G. ako správkyňou konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s.r.o., so sídlom Bottova 7, Bratislava ako predávajúcou a THERMIUS, s.r.o., Popradská 68, Košice, IČO: 36275476 ako kupujúcim.
22. Kasačný súd zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu ako súdu správneho posudzoval na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ktoré uvádza krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu najvyšší súd už neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
23. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom, pokiaľ ide o povinnosť žalovaného prerušiť v danom prípade vkladové konanie, za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.
24. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)
25. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)
26. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.(§ 135 ods. 1 SSP)
27. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP)
28. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
29. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
30. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v zásade v súlade s platnou právnou úpravou katastrálneho zákona v spojení správneho poriadku. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, a to že námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe zvrátili správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
VI. Právne posúdenie kasačným súdom
31. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
32. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.
33. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, Nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).
34. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
35. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
36. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
37. Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právonakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
38. Podľa § 31a katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak a) sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) nebol zaplatený správny poplatok, c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, d) to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní, e) bolo účastníkovi predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou, f) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu. (Napr. § 50, § 425 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok.)
39. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
41. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
42. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
43. Právnou úpravou ustanovenou v katastrálnom zákone zákonodarca zveril do právomoci okresnému úradu, odbor katastrálny, ako orgánu štátnej správy na úseku katastra zapisovať do katastra práva k nehnuteľnostiam vkladom práv k nehnuteľnostiam ( §§ 28 a nasl.), záznamom práv k nehnuteľnostiam (§§ 34 a nasl.) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam (§§ 38 a nasl.), považujúc tieto právne inštitúty za zápis s právotvornými, evidenčnými alebo predbežnými účinkami v zmysle právnej úpravy ustanovenej v katastrálnom zákone. V katastrálnom konaní správny orgán postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (t.j. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok), ak katastrálny zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podmienky pre prerušenie katastrálneho konania zákonodarca ustanovuje v právnej norme 31a katastrálneho zákona. Jednou z podmienok prerušenia katastrálneho konania je ak „sa začalo konanie o predbežnej otázke“. Zákonodarca v katastrálnom zákone postup správneho orgánu pri posudzovaní otázky začatého konania o predbežnej otázke a ani pojem „predbežnej otázky neustanovuje. Z toho dôvodu je povinnosťou správneho orgánu o nastolenej otázke postupovať v súlade so správnym poriadkom, v zmysle ktorej právnej úpravy ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správny poriadok v konaní rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie upravuje predbežnú (prejudiciálnu) otázku. Rozumie sa ňou taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný správny orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie, ale iný správny orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Pokiaľ príslušný orgán o takejto veci už rozhodol, v takomto prípade je správny orgán rozhodnutím o predbežnej otázke viazaný. Pokiaľ príslušný orgán o takejto otázke ešte nerozhodol, zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu urobiť úsudok o takejto otázke alebo dá podnet na začatie konania pred príslušným správnym orgánom na rozhodnutie o tejto otázke. Avšak ani v tomto prípade postup správneho orgánu pri posudzovaní predbežnej otázky nemôže byť svojvoľný. Pokiaľ sa pred iným správnym orgánom alebo tak ako je to vpreskúmavanej veci začalo konanie o otázke, výsledok ktorého bude mať zásadný vplyv na vydanie rozhodnutia v správnom konaní, ide o riešenie predbežnej otázky, podmieňujúcej ďalší postup správneho orgánu tak, že v každom konkrétnom prípade bude jeho povinnosťou vzhľadom na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu zvážiť charakter posudzovanej otázky a jej následky na posudzovaný prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 87/2014 vyslovil právny názor, že: Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky sú bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy...správny orgán nemôže konať svojvoľne ani pri formulovaní úsudku v rámci predbežnej otázky.
44. V predmetnej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke, či prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o predaji časti podniku z 10.04.2014 uzavretej medzi účastníkmi Mgr. H. G. ako správkyňou konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s.r.o., so sídlom Bottova 7, Bratislava ako predávajúcou a THERMIUS, s.r.o., Popradská 68, Košice, IČO: 36275476 ako kupujúcim, spĺňal zákonné podmienky ustanovené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pričom zákonodarca okresnému úradu stanoví povinnosť pri rozhodovaní o vklade prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Žalobca v žalobe a v rámci konania súdneho prieskumu tvrdil, že podstatou protestu prokurátora je skutočnosť, že okresný úrad, odbor katastrálny, na základe zistených a preukázaných skutočností mal konanie prerušiť až do rozhodnutia súdu o predbežnej otázke podľa § 40 správneho poriadku, majúc za to, že povahu predbežnej otázky má také súdne konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v ktorom je neplatnosť namietaná z iného titulu, než z dôvodu absencie vlastníckeho práva u prevodcu, v ktorom prípade má predbežná otázka podobu občianskoprávneho alebo tak, ako je to v tejto veci obchodnoprávneho sporu, rozhodnutie ktorého prináleží výlučne súdu. Skutkové okolnosti potvrdzujú, že platnosť predmetnej zmluvy napadol menšinový veriteľ v konkurznom konaní úpadcu NECHASIM, s.r.o., na súde žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá skutočnosť v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy bola žalovanému známa. Navrhovateľ - menšinový veriteľ v konkurznom konaní úpadcu NECHASIM, s.r.o. návrhom na súd spochybnil platnosť prevodnej zmluvy z 10.04.2014 s tvrdením o jej absolútnej neplatnosti z dôvodu obmedzenia dispozičného práva správkyne konkurznej podstaty ako aj z nedostatkov náležitostiach daného zmluvného typu, keď z obsahu žaloby, ktorá bola predložená správnemu orgánu, ako aj z jej petitu vyplýva, že navrhovateľ namieta absolútnu neplatnosť prevodnej zmluvy z 10.04.2014 a žiadnym spôsobom nespochybnil vlastníctvo prevodcu zapísané v katastri nehnuteľnosti s poukazom na to, že zmluvné strany sú účastníkmi konania o povolení vkladu a tiež účastníkmi na strane odporcu v uvedenom súdnom konaní, teda výsledok súdneho konania ich bude zaväzovať podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
45. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v čase katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy z 10.04.2014, č. V-2291, spochybnil platnosť tejto zmluvy menšinový veriteľ v konkurznom konaní úpadcu NECHASIM, s.r.o. návrhom na súd s tvrdením o jej absolútnej neplatnosti z dôvodu obmedzenia dispozičného práva správkyne konkurznej podstaty ako aj z nedostatkov náležitostiach daného zmluvného typu, o ktorom návrhu súd ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného č. V-2291 z 25.09.2014 právoplatne nerozhodol.
46. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu aplikujúc právnu úpravu ustanovenú v § 31 ods. 1 v spojení s § 31a písm. a/ a s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona a v spojení s § 40 ods. 1 správneho poriadku bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu katastrálne konanie č. V-2291 vo veci povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy zo dňa 10.04.2014 prerušiť podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona, pretože v konaní o určenie platnosti povoľovanej prevodnej zmluvy z 10.04.2014 na Okresnom súde Bratislava I č. k. 3Cbi 18/2014 sa rieši otázka, ktorá má podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu, a preto povinnosťou správneho orgánu ju bolo vyhodnotiť ako predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v konaní o povolení vkladu č. V-2291/2014, o výsledku ktorej si orgán katastra nemôže urobiť úsudok sám.
47. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa, že predbežnou otázkou ako dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu nemôže byť otázka, obsah ktorej je v rámci zákonom zverených právomocí oprávnený a povinný posudzovať i správny orgán, nakoľko odporca v rámci svojich právomocí je povinný preskúmavať zmluvu z hľadiska jej platnosti, nemôže ísť o predbežnú otázku v takom zmysle a s takými právnymi následkami ako to vymedzuje § 31a písm. a/ katastrálneho zákona. Samotné vedenie súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu na návrh tretej osoby nie je dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu, nakoľko nejde o predbežnú otázku v zmysle § 31 písm. a/ katastrálneho zákona. Pritom sám sťažovateľ poukázal na to, že v zmysle názorov v právnej teórii pod predbežnou otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania.
48. Kasačný súd za nedôvodnú považoval tiež námietku, ktorou sťažovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu je nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k skoršiemu rozhodnutiu č. k. 1S 85/2014 z 03.07.2014, ktorý na totožnom právnom základe, dospel k odlišnému právnemu posúdeniu, považujúc preto rozhodnutie správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu k uvedenej námietke sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 85/2014 z 03.07.2014 zaväzuje iba účastníkov daného konania v predmetnej veci a nie je pre účastníkov v tomto konaní záväzný s pripustením skutočnosti, že nie je možné v súvislosti so zásadou právnej istoty ho opomínať, najmä pokiaľ sa jedná o analogickú, resp. totožnú skutkovú situáciu. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je absolútna. V tomto smere vyslovil svoj právny záver aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 499/2011-25, v ktorom sa vyjadril k záväznosti judikatúry nasledovne „Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“ Nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že proti skoršiemu rozhodnutiu krajského súdu č. k. 1S 85/2014 z 03.07.2014 bol prípustný riadny opravný prostriedok.
49. Kasačný súd nesúhlasil ani s argumentáciou sťažovateľa, ktorou vyjadril svoj nesúhlas ku konštatovaniu správneho súdu vyjadreného v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku. Sťažovateľ konštatovanie súdu vytrhol z kontextu obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu, keď správny súd nespochybnil skutočnosť, že samotná poznámka uvedená na liste vlastníctva katastrálneho operátu nespôsobuje obmedzenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Napokon ani žalobca v žalobe alebo v priebehu konania netvrdil, že by samotná poznámka č. P - 458/2014 z 10.07.2014 po začatí súdneho konania zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom územní v S. mala obmedzujúci charakter.
50. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Aj podľa názoru kasačného súdu vychádzajúc z konkrétnych okolností daného prípadu bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu katastrálne konanie č. V-2291 vo veci povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy zo dňa 10.04.2014 prerušiť podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona, pretože v konaní o určenie platnosti predmetnejzmluvy z 10.04.2014 na Okresnom súde Bratislava I č. k. 3Cbi 18/2014, ktoré ku dňu vydania rozhodnutia o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nebolo právoplatne skončené, sa rieši otázka, ktorá má podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu ju vyhodnotiť ako predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona.
51. Kasačný súd z dôvodov uvedených vyššie nepovažoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu za relevantné na vyhovenie jeho návrhu, a preto pokiaľ správny súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kasačný súd kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
52. Kasačný súd o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol podľa právnej úpravy ustanovenej v § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a s § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal proti žalovanému právo na náhradu trov tohto konania, keďže mu v tomto konaní žiadne nevznikli. Kasačný súd nepriznal ani žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže nezistil splnenie podmienok v zmysle § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, právo na náhradu trov konania nepriznal ani sťažovateľovi pre jeho neúspech v tomto konaní.
53. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.