7Sžrk/1/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Martin, Vajanského námestie č. 1, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, Katastrálny odbor, Vajanského námestie č. 1, Martin, za účasti: V. K., bytom X. XXX, v konaní o žalobe prokurátora na zrušenie záznamu žalovaného č. Z 3508/2014 zo dňa 26. júna 2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2016, č.k. 21S/4/2016-38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2016, č.k. 21S/4/2016- 38 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe prokurátora na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Z 3508/2014 z 26. júna 2015, ktorým správny orgán na základe rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/34/2005-141 zo dňa 11. októbra 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn,. 7Co/28/2007 zo dňa 7. novembra 2007, zrušil poznámku na LV č. XXX v k.ú. W.; zrušil poznámku na LV č. XXX v k.ú. W. a zrušil celý LV č. XXX v k.ú. W..

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobca podal žalobu na zrušenie záznamu žalovaného č. Z 3508/2014 z 26. júna 2014 podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 250b ods. 5 OSP, ktorú odôvodnil tým, že na základe podnetu V. K. podala okresná prokuratúra proti uvedenému záznamu protest prokurátora pod sp.zn. Pd 107/15/5506-5 zo dňa 22. septembra 2015, ktorému nebolo vyhovené. Protest prokurátora bol odôvodnený tým, že záznamom ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu došlo k porušeniu zákona a to ustanovení § 34 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1695 Z.z.“) a § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Martin podanému protestu nevyhovel a protest spolu s príslušným spisovým materiálom odstúpil na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, ktorý podanému protestu nevyhovel rozhodnutím sp.zn. UPo-11/2015-Ko zo dňa 11. novembra 2015. Žalobca tvrdil, že navrhovatelia W. N. a F. N., ktorí podali návrh na výmaz poznámky, neboli oprávnené osoby apredkladané súdne rozhodnutia neodôvodňovali vykonanie záznamu.

Krajský súd preskúmal podanie žalobcu podľa obsahu a povahy podania ako žalobu v zmysle § 249 OSP proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní postupoval podľa §§ 247 a nasl. OSP. Zo žaloby zistil, že žalobca - prokurátor, žiadal zrušiť rozhodnutie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností vydaného žalovaným správnym orgánom. Záznam označil žalobca za rozhodnutie správneho orgánu. Krajský súd konštatoval, že v zmysle publikovaného súdneho rozhodnutia R 956/1994 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR ročník 1994, zv. 7 str. 252 dospel k záveru, že vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 OSP, a preto takýto údaj formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd v súlade s ústavne konformným výkladom jednotlivých ustanovení piatej časti OSP vychádzajúc z ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžo 9/2011 z 5. apríla 2011) dospel k záveru, že vykonanie zápisu záznamom nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 OSP, lebo je to úkon správy s deklaratórnymi účinkami a nejde o rozhodnutie katastrálneho odboru s konštitutívnymi účinkami. Takýto záznam nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme rozhodnutia, ale vo forme nezákonného zásahu. Súdne konanie podľa § 250d ods. 3 OSP preto zastavil.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 246 ods. 1 veta prvá OSP za použitia § 146 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon a súd svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. S rozhodnutím krajského súdu sa žalobca nestotožnil a poukázal na ustálenú judikatúru NS SR (napr. sp.zn. 1Sžr 13/2012, 1Sžr 102/2012, 10Sžr 174/2011, 1Sžr/166/2012 a 1Sžr/38/2013), v ktorých súd vyslovil, že záznam vykonaný v katastrálnom konaní súdnemu prieskumu podlieha. Hoci záznam nemá formu rozhodnutia, bol jednoznačne vydaný orgánom štátnej správy pri uplatňovaní jeho právomoci a vykonaním nezákonného záznamu môže dôjsť k zásahom do práv iných osôb. Taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS-21/2008, v zmysle ktorého záznam správy katastra (§ 34 ods. 1 zákon č. 162/1995 Z.z.) patrí medzi individuálne správne akty. Rozhodnutie krajského súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

3.

S odvolaním žalobcu sa stotožnil vo svojom vyjadrení V., ktorý uviedol, že povaha zápisu žalovaného nemôže byť vylúčená so súdneho prieskumu, a to už aj s ohľadom na ustanovenie článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

4.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bolo uznesenie, ktorým krajský súd zastavil konanie o žalobe prokurátora na zrušenie záznamu žalovaného č. Z 3508/2014 zo dňa 26. júna 2015.

Odvolací súd z podkladov súdneho spisu zistil, že žalobca podal žalobu na krajský súd podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 250b ods. 5 OSP. Žalobou žiadal zrušiť záznam Okresného úradu Martin č.k. Z 3508/2014 z 26.6.2015, ktorým na základe rozsudku súdu zrušil poznámku na LV č. XXX v k.ú. W., zrušil poznámku na LV č. XXX v k.ú. W. a zrušil celý LV č. XXX v k.ú. W.. Okresná prokuratúra podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.) podala protest prokurátora pod sp.zn Pd 107/15/5506-5 zo dňa 22. septembra 2015 z dôvodu, že záznamom ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu došlo k porušeniu zákona a to ustanovení § 34 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Martin podanému protestu nevyhovel a protest spolu s príslušným spisovým materiálom odstúpil na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, ktorý podanému protestu nevyhovel rozhodnutím sp.zn. UPo- 11/2015-Ko zo dňa 11. novembra 2015.

Pokiaľ krajský súd zastavil konanie o žalobe prokurátora na zrušenie záznamu okresného úradu, odbor katastrálny z dôvodu, že záznam nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme rozhodnutia, ale vo forme nezákonného zásahu, odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa.

Podľa § 250v OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor je oprávnený podať protest proti a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to 1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, 3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy, b) opatreniu, c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Protest prokurátora obsahuje a) označenie prokurátora, ktorý protest podáva, b) označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, c) výslovné označenie "protest prokurátora", d) označenie všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa protest podáva, e) označenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, f) označenie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo opatrenia, proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia, g) odôvodnenie, h) presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený, i) návrh na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, j) dátum a miesto vypracovania protestu, k) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom. Prokurátor môže podaný protest vziať späť. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest.

Podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takomprípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. (§ 35 ods. 1 písm. b), § 249 a § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov).

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, že takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne prípadne nečinnosti.

V posudzovanej právnej veci o takýto prípad zjavne nejde, nakoľko účastníkom súdneho konania na strane žalobcu je okresná prokuratúra, ktorá nie je fyzickou ani právnickou osobou a v žalobe doručenej krajskému súdu netvrdí, že by bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Žalobca v žalobe konštatuje, že žalobu podáva v súlade s ustanovením 35 ods. 1, písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 OSP z dôvodu, že jeho protestu č. Pd 107/15/5506-5 zo dňa 22.09.2015 nebolo vyhovené a postupom žalovaného v predmetnej veci bol porušený katastrálny zákon.

Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve o návrhu smerujúceho proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Zmyslom tejto právnej úpravy je poskytnutie ochrany fyzickým a právnickým osobám pred takýmto zásahom, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí.

Vychádzajúc z obsahu žaloby a z argumentácie žalobcu v nej uvedenej odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej právnej veci sa žalobca nedomáhal ochrany subjektívnych práv porušených žalovaným vykonaním záznamu - zrušením poznámky do katastra nehnuteľností a zrušením listu vlastníctva, ale prokurátor žalobu podáva na základe zákonného zmocnenia na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.).

Odvolací súd nesúhlasí ani s názorom súdu prvého stupňa, že vykonanie záznamu okresným úradom odbor katastrálny nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme rozhodnutia, ale vo forme nezákonného zásahu.

Kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti") ( § 1 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. - správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. (zákon č. 71/19767 Zb. - správny poriadok)

Podľa § 35 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) amiesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh.

Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľa § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Podľa § 37 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.

Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

Okresnému úradu, odbor katastrálny ako orgánu štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu zákonodarca v právnej norme § 4 ods. 1 v spojení s §§ 36 a nasl. katastrálneho zákona ustanovil právomoc rozhodovať, či sú splnené podmienky na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe záznamu.

Predpokladom zákonného postupu okresného úradu, odbor katastrálny, ktorým v danej veci vykonal záznam podľa § 36 ods.1, 2 katastrálneho zákona, bola aplikácia uvedenej právnej normy v súčinnosti s aplikáciou právnej úpravy ustanovenej v §§ 34 a nasl. katastrálneho zákona.

Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie zákonodarca v zákone č. 162/1995 Z.z. za zápis práv k nehnuteľnostiam označuje vklad, záznam a poznámku a súčasne stanoví, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Z uvedeného plynie záver, že tak ako vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra tak aj záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra sú (môžu byť) dotknuté práva k nehnuteľnostiam, na ktorej skutočnosti nič nemení ani to, že v prípade záznamu tento plní evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Logickým výkladom uvedenej právnej úpravy záznam ako úkon orgánu verejnej správy je potrebné považovať za individuálny správny akt, ktorého zákonnosť podliehala súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonodarca v zákone č. 153/2001 Z.z. zveril do právomoci prokurátora výkon dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom (§ 20 zákona č. 153/2001 Z.z.) a v prípade zistenia, že orgán verejnej správy konal a rozhodol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, podať protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a pokiaľ jeho protestu nebolo vyhovené, zákonodarca zveril do jeho právomoci oprávnenie podať žalobu na súd (§ 35 ods. 1, písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 OSP).

Vychádzajúc z uvedeného povinnosťou súdu v danej veci na základe žaloby prokurátora bolo postupom v súlade s §§ 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku preskúmať v rozsahu žaloby, či žalovaný pri zápise záznamu pod č.k. Z 3508/2014 zo dňa 26.06.2015, ktorým na základe rozsudku súdu zrušil poznámku na LV č. XXX k.ú. W., zrušil poznámku na LV č. XXX k.ú. W. a zrušil celý LV č. XXX k.ú. W., postupoval v súlade so zákonom.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil podľa § 250ja ods. 3, druhá veta v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ OSP a § 492 ods. 2 SSP a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa vecou v merite, vykonať súdny prieskum postupu a rozhodovania žalovaného na základe žaloby prokurátora, vyžiadať si kompletný spisový materiál žalovaného aj vo vzťahu k podanému protestu prokurátora č. Pd 107/15/5506-5 z 22.09.2015 a po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov vo veci samej opätovne rozhodnúť a súčasne rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov konania odvolacieho. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa postupovať v súlade s ustanovenia Správneho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.