ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Urbársky spolok Necpaly, miestna časť Prievidza, pozemkové spoločenstvo so sídlom Poľná 76, Prievidza, IČO: 00 627 941, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova č. 3, Trenčín, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Prievidza, Mariánska 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2014/007948-007 zo dňa 22. apríla 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. februára 2016, č.k.13S/147/2014-62, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10. februára 2016, č.k. 13S/147/2014-62, p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 181,90 eur k rukám Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP4- 2014/007948-007 zo dňa 22. apríla 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Mariánska 6, Prievidza, č. OU-PD-PLO-2014/00386-000094 zo dňa 11.02.2014, ktorým bola podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z.z. priznaná žalobcovi náhrada za EKN parc. č. XXXX, o výmere 30836 m2 v obvode záhradkárskej osady SSZ Sad Kopaničky, katastrálne územie D. vo výške 93.404,34 eur. Výšku náhrady určil správny orgán I. stupňa na základe znaleckého posudku č. 45/2013 zo dňa 02.12.2013, súdneho znalca Ing. H. R. so sídlom A. R. X/X, D..
Uznesením č.k.13S/147/2014-40 zo dňa 3. júna 2015 krajský súd pribral do konania účastníka Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Prievidza, Mariánska 6.
Krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 OSP). Zistil, že v správnej žalobe žalobca vytýkal žalovanému, že o znaleckom posudku a jeho záveroch sa dozvedel až doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. So znaleckým posudkom nesúhlasil z dôvodu, že znalec vo veci vykonal miestnu ohliadku bez účastníkov konania, v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia nemal možnosť sa vyjadriť k záverom znalca, k spôsobu zistenia a ani k podkladom rozhodnutia. Namietal, že bolo mu tak odňaté právo navrhnúť doplnenie dokazovania, položiť znalcovi otázky. Určenú hodnotu pozemkov na 3,24 eur/m2 považoval za určenú rozporne a chybne, nakoľko má vedomosť, že trhové ceny sa v danej lokalite pohybujú v sume okolo 10 eur/m2. Znalecký posudok Ing. H. R. je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľný, nie z neho zrejmé, z čoho pri znížení stupňa využitia pozemkov znalec vychádzal. Uviedol, že predmetné pozemky sú najbližšie k mestu, s dostupnou infraštruktúrou, a preto tieto pozemky nie je možné porovnávať s hociktorou inou časťou pôvodnej „E“ KN parcely a hodnotiť ich pomocou koeficienta určeného jednotne pre ktorúkoľvek časť „E“ KN parcely, keďže tieto pozemky boli vytvorené z jej najkvalitnejšej časti. Žalobca v žalobe tiež namietal, že s týmito námietkami sa žalovaný pred vydaním svojho rozhodnutia nezaoberal, na pracovné stretnutie, ktoré bolo určené na deň 15. apríla 2014 sa znalec Ing. H. R. neustanovil. Nesprávnosť znaleckého posudku Ing. H. R. je podľa žalobcu zrejmá i porovnaním so znaleckým posudkom Ing. D. C., ktorý si dal vypracovať sám žalobca. Znalec Ing. D. C. zabrané pozemky ohodnotil na sumu 246 688,- eur oproti cene 93 404,34 eur určenej znaleckým posudkom Ing. H. R., čo je značný rozdiel.
Krajský súd žalobné dôvody žalobcu vyhodnotil ako dôvodné. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil, že výšku náhrady určil správny orgán I. stupňa na základe znaleckého posudku č. 45/2013 zo dňa 02.12.2013, súdneho znalca Ing. H. R. správne a že nemal dôvod pochybovať o jeho správnosti a hodnovernosti, tento záver nie je správny. Pre vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému v ďalšom konaní uložil povinnosť rešpektovať príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy, vytknuté vady odstrániť, vo veci vydať nové rozhodnutie tak, aby zodpovedalo zákonu vrátane riadneho odôvodnenia s tým, že podľa § 250j ods. 7 OSP sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 OSP. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 522,79 eur a zaplatený súdny poplatok v sume 70,- eur.
2.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu pre jeho nezákonnosť podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na preskúmavané rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní podľa špeciálneho zákona č. 64/1997 Z,z, o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon číslo 64/1997 Z.z.“), ktoré má viacero etáp a právoplatným uzatvorením jednej etapy začína „konanie“ o ďalšej etape. Schválenie projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade 24-48 Kopaničky v katastrálnom území D. podľa §16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. bolo ukončené právoplatným rozhodnutím č. OPU-615-2007-2164-B z 5. júla 2007. Pozemkovému spoločenstvu bola vtedy priznaná náhrada za parc. č. XXXX o výmere 30 836 m2 v sume 195 948,64 Sk (6 504,30 eur). Od 1. apríla 2011 bol prijatý zákon č. 57/2011 Z.z. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom č. 45/2013. O vypracovanie znaleckého posudku požiadal Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Prievidza. Výška priznanej náhrady 93 404,34 eur bola určená znaleckým posudkom. Novelou zákona o záhradkových osadách došlo k novelizácii vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovejdiferenciácie.
Žalovaný uviedol, že v právnom predpise nie je špecifikovaný spôsob, ako majú byť účastníci konania oboznámení s obsahom znaleckého posudku. Tvrdil, že v tomto prípade ide o návrhové konanie, ktoré predpokladá iniciatívu aj od samotných účastníkov konania. Personálne ani technicky nie je možné oboznámiť každého účastníka so znaleckým posudkom. Správny orgán nie je ani oprávnený vyhotovovať kópie znaleckých posudkov a tieto rozposielať účastníkom konania. Namietal, že krajský súd preto nesprávne vyložil povinnosti správneho orgánu obsiahnuté v § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V neposlednom rade poukázal aj na pracovné stretnutie, kde bolo možné sa k znaleckému posudku vyjadriť. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal zabezpečiť nový znalecký posudok, majúc za to, že rozpor v znaleckých posudkoch mal preto odstrániť krajský súd, ktorý by po zložení finančnej zábezpeky dal vykonať kontrolný posudok.
3.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uznesením č.k. 13S/147/2014-40 zo dňa 3. júna 2015 krajský súd pribral do konania účastníka Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Prievidza, Mariánska 6.
4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z.z. priznaná náhrada za EKN parc. č. XXXX, o výmere 30836 m2 v obvode záhradkárskej osady SSZ Sad Kopaničky, katastrálne územie D. vo výške 93.404,34 eur na základe znaleckého posudku.
Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP).
Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí do právomoci správneho orgánu (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), podľa ktorého správny orgán vykonávadokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Správny poriadok správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.).
V danom prípade odvolací súd súladne s názorom krajského súdu zastáva názor, že žalobca obsahom svojej žaloby dôvodne namieta, že bol ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu.
V prejednávanej veci odvolací súd zhodne ako krajský súd zistil, že znalecký posudok súdneho znalca Ing. H. R. bol žalobcovi doručený spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uvedeným konaním správny orgán v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku odňal žalobcovi právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa tak uvedeným porušením zákona o správnom konaní dopustil takej vady konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré pochybenie žalovaný v odvolacom správnom konaní neodstránil.
Najvyšší súd SR vo svojej praxi neustále upozorňuje účastníkov na osobitný charakter správneho súdnictva, v ktorom prevažuje spôsob prieskumu podľa § 250 ods. 1 veta prvá OSP v napadnutých správnych rozhodnutiach, tzn. že správny súd vykonáva prieskum zistenia skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojených správnych spisoch (§ 250 ods. 1 veta druhá OSP) a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonaním dôkazov, ale naopak, je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 OSP a s § 492 ods. 2 SSP ako vecne a právne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za úkony, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie práva.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to: vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 143,- eur s režijným paušálom 8,58 eur a s 20% DPH, podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.