ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcov: 1. W. Z., nar. XX. novembra XXXX, bytom A. č. XX, 2. Z. S., nar. XX. O. XXXX, bytom A. č. XXX, 3. Z. K., nar. X. L. XXXX., bytom A. č. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská č. 1, Humenné, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-PO-OOP4-2014/030607-MIM zo dňa 17. októbra 2014, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/73/2014 - 63 zo dňa 10. novembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/73/2014 - 63 zo dňa 10. novembra 2015 v napadnutej časti týkajúcej sa žalobcu v 1. a 2. rade vo veci samej m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP4-2014/030607-MIM zo dňa 17. októbra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcom v 1. a 2. rade zaplatiť náhradu trov konania vo výške 140,- eur v lehote 30 dní na účet ich právneho zástupcu JUDr. Janky Vasiľovej, advokátky, Kudlovská č. 1, Humenné.
Odôvodnenie
1.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1S/73/2014 - 63 zo dňa 10. novembra 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-PO- OOP4-2014/030607-MIM zo dňa 17. októbra 2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil,že Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 22.05.2014 vydaným pod č. OU-HE-PLO-2014/001839-159-ŠJ ako príslušný orgán podľa § 5 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb. alebo zákon o pozemkových úpravách) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) rozhodol tak, že podľa § 13 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. schválil Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A., vypracovaný podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, ktorého zhotoviteľom je Agill s.r.o., Konštantínova 3, Prešov.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že bývalým Okresným úradom v Humennom rozhodnutím č. OPPaLH pod č. 2003/34703-1 zo dňa 26.09.2003 boli podľa § 8 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov nariadené pozemkové úpravy v katastrálnom území A. z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona a to za účelom usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Konštatoval, že po schválení registra pôvodného stavu bývalým Obvodným pozemkovým úradom Humenné dňa 18.04.2006 pod č. 2006/00214-2-VE, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Humenné dňa 12.06.2006, pod č. 2006/000936-VE, podľa § 10 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a dohodnutých zásad na umiestnenie nových pozemkov č. 2007/000593 zo dňa 29.03.2007, Obvodný pozemkový úrad Humenné zadal vypracovanie Projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A..
Prvostupňový správny orgán konštatoval, že RP PPÚ A. bol doručený združeniu účastníkov dňa 23.06.2008 a zverejnený v Obci A. od 23.06.2008 do 22.07.2008 a súčasne bol každému známemu účastníkovi, ktorého pobyt bol známy, doručený výpis z RP PPÚ A.. V zákonom určenej 30 dňovej lehote bolo podaných 44 námietok proti projektu, ktoré Obvodný pozemkový úrad Humenné prerokoval s predstavenstvom združenia a s účastníkmi, ktorí námietky podali. Z uvedeného počtu 35 námietok bolo vybavených a z prerokovaní boli vyhotovené zápisnice. Deväť námietok nebolo vybavených a boli odstúpené na Krajský pozemkový úrad Prešov, ktorý o nich rozhodol.
Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie o schválení Projektu pozemkových úprav v k.ú. A. dňa 27.07.2009, pod č. 2009/001630-FJ, ktoré rozhodnutie bolo oznámené verejnou vyhláškou a v stanovenej lehote proti nemu podali odvolanie štyria účastníci konania.
Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že odvolací orgán, v tom čase krajský pozemkový úrad, pod č. 2009/00072-01-LM dňa 10.05.2011 rozhodnutie zrušil, vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s tým, že Obvodný pozemkový úrad v Prešove opakovane rozhodol o troch námietkach, a to dňa 10.05.2011 pod č. 2011/00068-01-LM, dňa 03.09.2012 pod č. 2012/00249-MM a dňa 17.07.2013 pod č. 2013/00093-02-DM, a týmto námietkam vyhovel, preto obvodný pozemkový úrad, resp. jeho nástupca na základe týchto rozhodnutí RP PPÚ A. prepracoval.
Prvostupňový správny orgán uviedol, že z troch námietok bola jedna vybavená a z prerokovania prepracovaného RP PPÚ A. boli vyhotovené zápisnice. Dve námietky proti prepracovanému RP PPÚ A. neboli vybavené a boli odstúpené na Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, ktorý o nich rozhodol a to dňa 25.11.2013 pod č. OU-PO-OOP4-2013/00018-MM a dňa 18.12.2013 pod č. OU-PO-OOP4-2013/00253-DRA tak, že im nevyhovel.
Správny orgán ďalej poukázal na to, že zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v § 12a upravuje, že pred schválením Projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A. bol aktualizovaný obvod pozemkových úprav a register pôvodného stavu a údaje registra nového stavu sú v súlade. Vzhľadom na to, že RP PPÚ A. je vyhotovený v súlade so zákonom a vzhľadom na uvedenéskutočnosti, bol RP PPÚ A. schválený s tým, že toto rozhodnutie je podkladom pre nariadenie vykonania projektu.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.10.2014, č.j.: OU-PO-OOP4-2014/030607-MIM, ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol o odvolaniach, vrátane odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti citovanému prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konštatoval, že podľa zákona konanie o pozemkových úpravách je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy a každá z týchto etáp je svojim obsahom špecifická, pričom účastníci konania majú v každej takejto etape iné práva, povinnosti a možnosti uplatňovať svoje práva. Postupujúc podľa zákona č. 330/1991 Zb. procesné poradie jednotlivých etáp nie je možné meniť. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o schválení RP PPÚ A. je administratívno-technické rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje elaborát projektu pozemkových úprav, a ktorý by bez jeho schválenia nebolo možné vykonať. Preto v konaniach o schválení RP PPÚ A. nemožno nanovo vznášať nové námietky proti rozdeľovaciemu plánu, keďže táto možnosť zanikla uplynutím lehoty podľa § 6 ods. 4 a § 13 ods. 2 zákona.
K dôvodom odvolania žalovaný akcentoval, že podľa § 12a zákona pred schválením projektu pozemkových úprav okresný úrad aktualizuje obvod pozemkových úprav a register pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v registri nového stavu boli v súlade. Údaje o pozemkoch O. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. č. XX, t.j. otca W. Z., sa nenachádzajú v registri nového stavu, pretože ku dňu 14.02.2014, t.j. dňu, ku ktorému bola v zmysle § 12a zákona vykonaná aktualizácia obvodu pozemkových úprav a registra pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v registri nového stavu boli v súlade, už nebol vlastníkom žiadnych pozemkov v obvode PPÚ A.. Podľa údajov katastra nehnuteľností ku dňu 14.02.2014, ku ktorému bola vykonaná aktualizácia obvodu pozemkových úprav a registra pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v registri nového stavu boli v súlade (§ 12a zákona), už nebol nebohý O. Z. vlastníkom pozemkov pôvodného stavu č. 700, 701, 702.
K námietke žalobcu v 1. rade, že je mu pridelený nový pozemok č. 1104 v novom registri nezodpovedá ani rozmerovo, a ani podľa dlhodobého užívania pôvodnému pozemku č. 576, žalovaný konštatoval, že pozemku nového stavu č. 1104 (pred prečíslovaním nového stavu č. 5085/1) s výmerou 2076 m2 boli v teréne zamerané prirodzené hranice s rešpektovaním ustálenej hranice - deľby medzi spoluvlastníkmi a vysadenými porastmi. Podľa výsledkov merania bol upravený rozdeľovací plán. Po vykonaní meračských prác žalobca v 1. rade súhlasil s novým usporiadaním vyšetrených a zameraných pozemkov. Svedčí o tom zápisnica z kontrolného dňa PPÚ A. konaného dňa 15.02.2011 na Obecnom úrade A..
V zmysle záverov uvedených v právoplatnom rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Prešove č.j.: 2013/00093-02-DM zo dňa 17.07.2013 OPÚ za účasti W. Z. a zhotoviteľa v súlade s § 12 ods. 6 zákona dňa 04.09.2013 prerokoval ďalšie prepracovanie návrhu nového usporiadania pozemkov v PPÚ A.. Následne sa dňa 10.09.2013 za účasti W., zástupcu Slovenského pozemkového fondu a zhotoviteľa uskutočnilo ďalšie prerokovanie prepracovania návrhu nového usporiadania pozemkov v PPÚ A.. Výsledkom obidvoch rokovaní sú zápisnice z prerokovania prepracovania návrhu nového usporiadania pozemkov v PPÚ A.. Zo zápisníc z dní 04.09:2013 a 10.09.2013 vyplýva, že žalobca v 1. rade umiestnenie a rozmery pozemku nového stavu č. 1104 (pred prečíslovaním nového stavu č. 5085/1) pri prerokovaní nepožadoval zmeniť, resp. inak upraviť, ako bol zameraný zhotoviteľom. Žalobca v 1. rades umiestnením a tvarom pozemku súhlasil aj na kontrolnom dni PPÚ A., konaného dňa 15.02.2011 na Obecnom úrade A.. OPÚ listom č. 2013/00181-56-ŠJ zo dňa 16.09.2013 žalobca v 1. rade zasielal výpis z prepracovaného rozdeľovacieho plánu. Podľa doručenky výpis z prepracovaného rozdeľovacieho plánu W. prevzal dňa 18.09.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v 1. rade návrh umiestnenia a rozmery pozemku nového stavu č. 1104 (pred prečíslovaním nového stavu č. 5085/1) nenamietal a nepožadoval zmeniť, resp. inak upraviť. W. Z. s umiestnením pozemku nového stavu č. 1104 súhlasil tak, ako bol zameraný a odsúhlasený dňa 15.02.2011. Umiestnenie pozemku nenamietal ani vo svojej námietke k prepracovanému rozdeľovaciemu plánu zo dňa 16.10.2013.
OPÚ dňa 05.11.2013 prerokoval námietku žalobcu v 1. rade zo dňa 16.10.2013 bez jeho prítomnosti z dôvodu, že W. Z. sa na prerokovanie nedostavil a z neúčasti sa neospravedlnil. Z prerokovania námietky žalobcu v 1: rade zo dňa 16.10.2013 proti výpisu z prepracovaného RP PPÚ bola vyhotovená zápisnica. Keďže námietka nebola pri prerokovaní vybavená, OÚ PLO ju predložil OÚ OOP Prešov na rozhodnutie. OÚ OOP Prešov rozhodnutím č.j. OÚ-PO-OOP4-2013/00253-DRA zo dňa 18.12.2013 námietku žalobcu v 1. rade zamietol. Z uvedeného dôvodu sú odvolania W. neopodstatnené.
Žalovaný za nedôvodné považoval tiež námietky žalobcu v 2. rade, ktorými namietal, že predložený RP PPÚ A. v grafickej a textovej časti nezodpovedá zásadám pre umiestnenie nových pozemkov, spochybnil skutočnosť, že RP PPÚ A. nebol na obci zverejnený od 23.06.2008 do 22.07.2008 a účastníkom pozemkových úprav bola odňatá možnosť v realizácii procesných práv a to podaním námietok, ktoré im priznáva zákon č. 330/1991 Zb., tvrdil že v novom stave má proti pôvodnému stavu nižšiu výmeru o 1225,18 m2, a že nové pozemky mu boli pridelené v lokalitách, v ktorých nikdy nevlastnil pôvodné pozemky, nesúhlasil s druhmi nových pozemkov, navrhoval presunúť pozemok č. 508 na miesto pozemku č. 504, presunúť pozemok č. 952 na miesto pozemkov č. 1070, č. 1069 a čiastočne na č. 1068 a pozemky č. 1727, č. 1689, č. 1731 a č. 1736 umiestniť v lokalitách E. P. a X. na úkor pozemkov obce A., SPF, resp. občanov, ktorí boli neprimerane zvýhodnení.
Žalovaný za nedôvodnú považoval aj námietky žalobcu v 3. rade, ktorý v odvolaní namietal, že nesúhlasí s pridelenými pozemkami v rámci pozemkových úprav v Obci A., žiada o prehodnotenie pridelenia pozemkov, ktoré mu boli neprávom odobraté, a ktoré on a jeho rodina obhospodaruje viac ako 100 rokov, tvrdiac, že doposiaľ nebolo s ním prejednávané ústnou ani písomnou formou, a preto nie je mu zrejmé, na základe čoho mu boli tieto pozemky odobraté a pridelené cudzím osobám.
Žalovaný námietky odvolateľov považoval za neopodstatnené, majúc za to, že dôvody odvolaní nie sú dôvodmi, pre ktoré by odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil alebo zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že cieľom pozemkových úprav nariadených v kat. území A. bolo zabezpečiť racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva s požiadavkami na ochranu životného prostredia, v súlade s funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva, čo projekt pozemkových úprav naplnil.
Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisoch citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 ods. 1, 2, v § 9 ods. 1, 2, 3, 10, 11, 12, v § 10 ods. 1, 2, 3, 4, v § 11 ods. 1, 4, 5, 6, 23, v § 14 ods. 1, 2, v § 12 ods. 9, 10, v § 12a, v § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8, v § 23 ods. 1, 2 postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej správy a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
Krajský súd poukázal na to, že zo zákona č. 330/1991 Zb. jednoznačne vyplýva, že po schválení úvodných podkladov podľa citovaného ustanovenia § 10 nasleduje projekt pozemkových úprav upravený v § 12. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia - po schválení úvodných podkladov (§ 10) a po nadobudnutí platnosti zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 23) okresný úrad zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav.
Krajský súd konštatoval, že z citovaných ustanovení - § 12a v spojení s § 13 ods. 1 až 8, s § 23 ods. 1, 2 je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé rozdelenie pozemkových úprav na jednotlivé fázy, pričom ďalšia fáza je podmienená právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy o ukončení prvej fázy. Z rozhodnutia žalovaného, jeho vyjadrenia, ktoré je v súlade s obsahom administratívnych spisov, je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobcovia v 1. a 3. rade vznášajú žalobné námietky, ktoré už boli predmetom konania pred správnymi orgánmi a žalobca v 3. rade žiadne námietky v predchádzajúcom konaní nevznášal. Medzi účastníkmi konania a to žalobcom v 1. rade a žalovaným je nesporné, že sa stal vlastníkom pozemkov E KN 700 až 702 až dňa 11.06.2014 a 23.06.2014, teda až po aktualizácii obvodu pozemkových úprav a registra pôvodného stavu, a teda v čase vydania rozhodnutia o schválení RP PPÚ zo dňa 22.05.2014 nebol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, a preto údaje o novonadobudnutých pozemkoch neboli premietnuté do registra pôvodného stavu. Námietka žalobcu v 1. rade vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. nie je dôvodná.
Za nedôvodnú krajský sud považoval aj námietku tohto žalobcu vo vzťahu k realizácii geometrického plánu, pretože rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn.:18C/96/2008 v katastri nehnuteľností zapísaný v rozhodnom období nebol.
Ďalším dôvodom na záver krajského súdu o nedôvodnosti žaloby žalobcu v 1. rade je skutočnosť, že žalobca v 1. rade podal proti projektu a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietky, o ktorých rozhodol bývalý Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 17.07.2013, č. 2013/00093-02-DM, a námietkam vyhovel. Zo spisu je zrejmé, že žalobca v 1. rade podal proti prepracovanému rozdeľovaciemu plánu námietky, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.12.2013, č. OU- PO-OOP4-2013/00253-DRA, a námietkam vyhovené nebolo. Zo spisu je zrejmé, že tento žalobca odvolanie proti rozhodnutiu nepodal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2014. Uvedeným postupom teda bolo ukončené námietkové konanie W. Z. k rozdeľovaciemu plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu PPÚ A., lebo ustanovenie § 13 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov upravuje, že rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav sa oznamuje verejnou vyhláškou.
Za nedôvodné krajský súd považoval aj námietky žalobcu, že mu nebol doručený výpis z prepracovaného rozdeľovacieho plánu, pretože z doručenky pripojenej v spise vyplýva, že tento prevzal dňa 18.09.2013.
Krajský súd za nedôvodné považoval aj námietky žalobcu v 2. rade, že rozdeľovací plán na Obecnom úrade A. nebol uverejnený spolu s textovou časťou, je podľa súdu účelovým tvrdením, pretože tak, ako uvádza žalovaný, predmetná námietka bola predmetom prešetrovania Ministerstvom pôdohospodárstva SR a táto skutočnosť preukázaná nebola.
Za nedôvodné považoval tiež námietky žalobcu v 2. rade, že nové pozemky druhovo nezodpovedajú pôvodným pozemkom, čo je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 3, 4, 5 zákona č. 330/1991 Zb. a bodu 2., 5. a 16. ZUNP, námietky nie sú dôvodné. Uviedol, že z uvedených článkov zásad nevyplýva povinnosť orgánu štátnej správy prideliť pozemky v pôvodnej lokalite, pretože zo zákona č. 330/1991 Zb. vyplýva, že obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny, ale aj prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Striktné trvanie na pridelení nových pozemkov v pôvodných lokalitách je v rozpore so zásadou racionálneho usporiadania pozemkov. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že žalobca v 2. rade nepodal námietky proti výpisu z rozdeľovacieho plánu, a teda nevyužil námietkové konanie v tomto štádiu konania pozemkových úprav. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca v 2. rade prevzal výpis z rozdeľovacieho plánu dňa 04.07.2008, teda ak nevyužil možnosť podania námietok, v ďalšom štádiu konania už námietky vznášať nie je možné.
Krajský súd rovnako za nedôvodné považoval námietky žalobcu v 3. rade. Poukazom na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že tento žalobca prevzal výpis z rozdeľovacieho plánu dňa 04.07.2008 a následne dňa 24.07.2008 podal odvolanie na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade Humenné proti výpisu, uviedol, že zo spisu vyplýva, že v odvolaní namietal, že nesúhlasí s návrhom umiestnenia nových pozemkov a ich hodnotou. Túto námietku správny orgán so žalobcom v 3. rade prerokoval 25.09.2008, námietke nevyhovel, a preto bývalý Obvodný pozemkový úrad v Humennom listom zo dňa 30.10.2008, č. 2008/001989, vec predložil bývalému Krajskému pozemkovému úradu v Prešove a tento rozhodol rozhodnutím zo dňa 29.12.2008, č. 2008/00503-DM, námietke nevyhovel, a preto aj vo vzťahu k tomuto žalobcovi platí, že vznášanie opätovných námietok v štádiu, kedy prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o schválení RP PPÚ A. podľa § 13 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov už nie je prípustné.
Krajský súd konštatoval, že z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že správny orgán nie je povinný v rámci rozhodovacieho procesu akceptovať všetky námietky účastníkov konania, ktoré ním boli vznesené, ale jeho povinnosťou je sa s nimi zákonom upraveným spôsobom vyrovnať. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v 1. a 3. rade svoje práva realizovali prostredníctvom námietok, ktorými sa správne orgány v príslušných štádiách, resp. etapách konania aj zaoberali a o nich rozhodli. Rovnako je nesporné, že žalobca v 2. rade v predchádzajúcich štádiách konania žiadne námietky nevznášal, a teda nevyužil možnosť danú mu zákonom č. 330/1991 Zb.. Nevyužitie možnosti vznášania námietok v predchádzajúcich konaniach je dôvodom na záver súdu o tom, že žalobné námietky tohto žalobcu sú nedôvodné. Ak teda žalobcovia namietajú, že im boli pridelené nové pozemky v úplne inej lokalite, z citovaných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. a zásad pre umiestnenie nových pozemkov jednoznačne vyplýva, že správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb. a zásadami.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a zásad pre umiestnenie nových pozemkov a súčasne dodržal základné zásady správneho konania upravené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a preto postupujúc podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní neboli úspešní a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
2.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia v 1. a 2. rade. Žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnili si náhradu trov konania.
V dôvodoch odvolania žalobcovia namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Žalobca v 1. rade nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, z dôvodu ktorej jeho námietky považoval za nedôvodné. Právny záver súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti rozsudku považoval za nesprávny. Trval na tom, že rozhodnutie žalovaného a jeho vyjadrenie, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa, nemôže byť v súlade s obsahom administratívneho spisu. Poukazom na skutkové okolnosti uviedol, že aj keď geometrický plán č. 242- 35/-20-91 zo dňa 19.08.1991, na ktorý poukazoval v rozhodnom období, nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, grafické znázornenie pôvodných parciel EKN č. 700 a 701, uvedené v tomto geometrickom pláne, korešponduje s jeho grafickým znázornením na základe opravy chyby katastra nehnuteľností, vykonanej po ROEP v roku 2002 a z týchto listín je zrejmé, že pôvodná parcela EKN č.700 sa pred vstupom do pozemkových úprav nachádzala v jednom rade nad parcelou EKN č. 701. Ďalej žalobca uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného preto nemôže vyplývať, že pôvodné pozemky EKN č. 700 a 701 sa v pôvodnom stave nachádzali vedľa seba, nie za sebou. V prípade, ak v administratívnom spise žalovaného nie podchytená oprava chyby vykonaná na základe rozhodnutia č. 00/00161, ktorej súčasťou je grafické znázornenie vykonania opravy chyby aj vo vzťahu k parcele EKN č. 700 a 701, administratívny spis žalovaného je neúplný a nemôže byť podkladom pre úplné a správne zistenie skutkového stavu veci, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri právnom posúdení veci. Tiež tvrdil, že aj keď sa stal vlastníkom parcely EKN č. 700 a 701 až dňa 11.06.2014 a 23.06.2014, v prípade rešpektovania pôvodného stavu katastra nehnuteľností ako aj dlhodobého užívania stavu pozemkov právnym predchodcom žalobcu O. od roku 1950 tvrdené skutočnosti by nemali vplyv na zmenu právnej situácie vlastníctva v oplotenej časti záhrady teraz na parcele CKN č. 1632 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. A.. Žalobca v 1. rade mal za to, že z uvedených dôvodov nové pozemky parcela CKN č. 1632, 1623 a 1631 a 1621 výmerou a polohou nie sú primerané pôvodným pozemkom parc. EKN č. 700 a 701. Taktiež trval na tom, že zmenou polohy uvedených parciel bol poškodený, ako aj že vo vzťahu k týmto pozemkom rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 1 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. a článku 15 ZUNP.
Ďalej žalobca 1/ namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho záveru vo vzťahu k parcele EKN č. 576. Uviedol, že proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.12.2013, č. OÚ- PO- 00P4-2013/-DRA, podal odvolanie. Zdôraznil, že skutkový záver súdu prvého stupňa vychádzajúci z obsahu administratívneho spisu svedčí o tom, že žalovaný buď predložil súdu prvého stupňa neúplný spis, alebo podanie odvolania zo strany žalobcu 1/ proti uvedenému rozhodnutiu vedome zamlčal, nakoľko v čase aktualizácie registra pôvodného stavu na právny stav spolu s rozdeľovacím plánom vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu ku dňu 14.02.2014 o odvolaní žalobcu 1/ nebolo rozhodnuté. Zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A. bolo vydané v rozpore s § 13 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb.. Poukazom na skutkové zistenia týkajúce sa parcely EKN č. 576 žalobca tvrdil, že spracovateľ projektu uskutočnil zmenu projektu nesprávne tým, že v teréne nezameral prirodzené hranice nového pozemku parc. CKN č. 1104, s rešpektovaním ustálenej hranice na základe deľby pôvodného pozemku pôvodných spoluvlastníkov a vysadenými porastami. Uviedol, že nakoľko nezákonnosť rozdeľovacieho plánu vyšla najavo až pri reálnom premeraní pozemkov, z týchto dôvodov nebolo možné v predmetnej veci namietať výpis z prepracovaného rozdeľovacieho plánu, ktorý mu bol doručený 18.09.2013, ak navyše tento prepracovaný výpis z rozdeľovacieho plánu neobsahuje polohopisné údaje nového pozemku, ale len jeho celkovú výmeru, ktorá bola približne rovnaká s pôvodnou parcelou 576/1, ktorú dlhodobo užíval žalobca, doplniac, že ani nový pozemok parcela CKN č. 1104 a ani pôvodný pozemok EKN č. 576 nenadväzuje na jeho pozemok tak, ako to tvrdí žalovaný. Vyslovil názor, že prepracovaným rozdeľovacím plánom bolo porušené ustanovenie článku 15 Zásad pre umiestňovanie nových pozemkov.
Žalobca 2/ právny názor súdu 1. stupňa vo vzťahu k jeho žalobným námietkam považoval za nesprávny. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú § 6 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. žalobca 2/ uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu obvodného pozemkového úradu mu bolo odňaté právo účinne vznášať námietky proti výpisu z registra pôvodného stavu pozemkov, pričom ide o závažné procesné pochybenie príslušného správneho orgánu v etape prípravného konania pozemkových úprav spočívajúci v odňatí možnosti konať pred iným správnym orgánom, majúce za následok porušenie základného práva žalobcu garantovaného v článku 46 ods. 1 ústavy. Obranu žalovaného o zmene druhu pôvodných pozemkov, ktorá mala byť zistená komisionálnym šetrením v prípravnom konaní o pozemkových úpravách, o čom sa dozvedel až z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2015, žalobca 2/ považoval za dôkaz o arbitrárnosti postupu príslušných správnych orgánov v konaní o pozemkových úpravách v katastrálnom území A.. Mal za to, že v danom prípade je zrejmé, že nové pozemky žalobcu 2/ nie sú druhovo, bonitne, lokalizačne, ako aj hospodársky primerané pôvodným pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Vytýkal súdu 1. stupňa, že neprihliadal na tak závažné porušenie procesných práv žalobcu 2/ v štádiu prípravného konania a uvedený stav vôbec nevyhodnotil, aj keď má bezpochyby podstatný vplyv na rozhodnutie správnych orgánov v ďalších etapách projektových úprav. K dôvodomzamietnutia žaloby a to, že žalobca 2/ po doručení výpisu z rozdeľovacieho plánu dňa 04.07.2008 nepodal námietky a nevyužil možnosť opravných prostriedkov, v ďalšom štádiu vznášať námietky nie je možné, žalobca 2/ uviedol, že takýto záver súdu je možné akceptovať len za predpokladu, že v postupe správnych orgánov sa nevyskytli žiadne vady, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutia štátnych orgánov v etape schválenia projektu pozemkových úprav. Tvrdil, že nepodal námietky proti výpisu z rozdeľovacieho plánu z dôvodu, že textová časť rozdeľovacieho plánu nebola na obecnom úrade zverejnená riadne a v zákonom stanovenej lehote 30 dní, z ktorého dôvodu nemohol zistiť skutkové a právne dôvody pre podanie námietok, v dôsledku čoho došlo k márnemu uplynutiu lehoty na podanie námietok a k vytvoreniu nezákonného právneho stavu zasahujúceho do jeho vlastníckeho práva. Poukázal na to, že skutočnosť, že textová časť rozdeľovacieho plánu bola na úradnej tabuli obce A. zverejnená v rozpore s § 12 ods. 9 zákona č. 330/1991 Zb. vo vtedy platnom a účinnom znení, vyplýva z viacerých listín, na ktoré poukazoval v priebehu konania. Zdôraznil, že správne orgány, do pôsobnosti ktorých patrí vykonanie pozemkových úprav, postupovali v rozpore s § 3 ods. 1, 2 správneho poriadku, keď nedali účastníkom pozemkových úprav jasnú odpoveď na nastolené otázky, čo má za následok, že konanie o pozemkových úpravách je zaťažené vadou konania, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore so zákonom a ZUNP a nemôže naplniť účel pozemkových úprav a to racionálne a efektívne usporiadanie vlastníctva k v obvode pozemkových úprav.
3.
K odvolaniam žalobcov sa žalovaný vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. S odvolacími dôvodmi žalobcov 1/, 2/ nesúhlasil.
Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu 1/ týkajúcej sa umiestnenia pôvodných pozemkov EKN č. 700, 701 a 702 uviedol, že konanie o ROEP a konanie o PPÚ A. sú dve rozdielne správne konania vykonávané podľa rozdielnych osobitných právnych predpisov. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, ktorou napáda polohu a umiestnenie pôvodných pozemkov EKN č. 700, 701 a 702, sa týka konania o ROEP ukončeného v roku 2000 a nesmeruje proti konaniu a rozhodnutiu Okresného úradu Humenné, pozemkového a lesného odboru č. OU-HE-PLO-2014/001839-159-ŠJ zo dňa 22.05.2014 o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu PPU A., z dôvodu, že listiny z konania ukončeného a zapísaného ROEP nemôžu byť súčasťou tohto administratívneho spisu. Nesúhlasil s požiadavkou žalobcu 1/, aby spracovateľ a správny orgán pri návrhu umiestnenia nových pozemkov zohľadnili dlhodobý stav užívania pozemkov EKN č. 700, 701 a 702 právneho predchodcu žalobcu O. Z., ako aj, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo A. X. na nových pozemkoch č. 1632 a 1623 (pôvodne EKN č. 700). Uviedol, že zákon ani platné Zásady pre umiestňovanie nových pozemkov neukladajú príslušným správnym orgánom, aby pri navrhovaní nových pozemkov bol zohľadňovaný dlhodobý stav užívania pozemkov jednotlivými účastníkmi konania. Trval na tom, že v prípade žalobcu 1/ nemohol uplatniť postup podľa § 11 ods. 14, a to z dôvodu, že žalobca nadobudol podielové spoluvlastníctvo k pôvodnému pozemku EKN č. 700 až po skončení konania PPU A., t. j. po vydaní rozhodnutia č. OU-HE-PLO-2014/001839-159-ŠJ zo dňa 22.05.2014, ktorým Okresný úrad Humenné PLO rozhodol o schválení rozdeľovacieho plánu PPU A..
Žalovaný vyslovil názor, že aj vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu 1/ týkajúcej sa pozemku EKN č. 576, spracovateľ PPU A. zameral prirodzené hranice pôvodného pozemku EKN č. 576 a nový pozemok č. 1104 umiestnil nielenže pri maximálnom rešpektovaní ustálenej hranice deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi pôvodného pozemku, ale až nad rámec zohľadnil aj vstupný nárok vo výmere podielu pôvodného pozemku EKN č. 576 žalobcu 1/. Poukazoval na to, že z výpisu registra nového stavu je zrejmé, že výmera nového pozemku žalobcu 1/ č. 1104 je o 162 m2 väčšia oproti výmere prislúchajúceho nároku podielu pôvodného pozemku EKN č. 576, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sžr 29/2012 z 13.11.2002.
Taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu 1/ o nesprávnom posudzovaní právneho stavu veci na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci. V danej súvislosti poukázal na to, že z jednotlivých ustanovenízákona je nesporné, že konania pozemkových úprav sú rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 10 ods. 3 a 6 a v § 13 ods. 3 a 7 žalovaný uviedol, že z úpravy zákona vyplýva, že ak rozhodnutia o námietkach podľa § 13 ods. 4 zákona nadobudnú právoplatnosť, okresný úrad podľa § 13 ods. 7 zákona rozhodne o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu PPU A., rozhodnutie OÚ OOP Prešov o námietkach č. OU-PO-OOP4-2013/000 18-MM zo dňa 25.11.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2013, rozhodnutie č. OU-PO-OOP4-2013/00253-DRA zo dňa 18.12.2013 nadobudlo právoplatnosť 15.04.2014, a až po právoplatnosti týchto rozhodnutí a ukončení námietkového konania OU Humenné PLO vydal rozhodnutie č. OU-HE-PLO-2014/001839-159-ŠJ zo dňa 22.05.2014 o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu PPU A. v súlade so zákonom.
Žalovaný považoval tiež za nedôvodnú námietku žalobcu 2/, ktorou spochybnil prijatie schválenia registru pôvodného stavu, ktorý bol schválený pod č. 2006/00214-2-VE zo dňa 18.04.2006 z dôvodu, že vo výpise z registra pôvodného stavu neboli uvedené upresnené druhy pozemkov podľa komisionálneho zistenia, považujúc tvrdenia žalobcu 2/ za neopodstatnené. Uviedol, že z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona vyplýva, že výpis z registra pôvodného stavu má obsahovať údaje o pozemkoch vlastníka, údaje o porastoch, spoluvlastnícke podiely a hodnotu, a doručený výpis z registra pôvodného stavu obsahoval všetky tieto údaje v zmysle zákona, pričom zákon neukladá okresnému úradu uvádzať do výpisu z registra pôvodného stavu aj údaje o komisionálne zistených zmenách druhov pozemku podľa skutočného stavu v teréne.
Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu 2/, ktorou namietal umiestnenie navrhovaných pozemkov. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 2 a ods. 7 uviedol, že podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalobca 2/ výpis z rozdeľovacieho plánu prevzal dňa 04.07.2008, pričom v zákonnej lehote 30 dní námietky nepodal a z ZUNP nevyplýva povinnosť okresnému úradu prideľovať pozemky nachádzajúce sa v pôvodnej lokalite, t. j. nové pozemky je možné presúvať aj do iných lokalít - blokov. Ďalej uviedol, že, keďže žalobca 2/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu a návrhu umiestnenia nových pozemkov námietky nepodal, z toho dôvodu podľa § 13 ods. 2 zákona žalobca súhlasil s návrhom nového usporiadania pozemkov v obvode PPÚ A..
4.
K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca 1/, v ktorom vyslovil nesúhlas k tvrdeniam žalovaného a v prílohe predložil odvolaciemu súdu rozhodnutie Krajského pozemkového úradu Prešov č. 2012/00387-DM z 18.12.2012, kópiu z katastrálnej mapy, geometrický plán č. 242-357-7-45/96, výpis z LV č. XXX z 29.04.2005, list OÚ PLO Humenné, list Krajského pozemkového úradu z 16.05.2011. Žalobca 1/ následne odvolaciemu súdu predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr 69/2016 z 03.10.2017.
5.
K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie aj žalobca 2/, v ktorom tiež vyslovil nesúhlas k tvrdeniam žalovaného a v prílohe predložil odvolaciemu súdu - stanovy združenia účastníkov pozemkových úprav v A., - stanovisko predstavenstva PÚ k priebehu PÚ v spojení so zoznamom účastníkov PÚ, - záznam z okresnej prokuratúry Humenné č. Pd 16/14/7702-8 z 9.4.2014, - zásady pre umiestňovanie nových pozemkov /ZUNP/; technické - technická časť, grafická časť, - zápisnica z KD zo dňa 15.02.2011 /str. 1,2,3, prezenčná listina/.
6.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb vsprávnom súdnictve.
Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania žalobcov v 1. a 2. rade (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bolo konanie o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/,2/,3/ domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-PO-OOP4-2014/030607-MIM zo dňa 17. októbra 2014 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
V dôsledku toho, že žalobca v 3. rade proti uvedenému rozsudku krajského súdu odvolanie nepodal, rozsudok krajského súdu voči nemu nadobudol právoplatnosť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu odvolacích námietok, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žaloby.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Z preloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2014/030607-MIM zo dňa 17. októbra 2014 odvolania žalobcov (a ostatných odvolateľov) zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Humenné, pozemkového a lesného odboru č. OU-HE-PLO-2014/001839-159-ŠJ zo dňa 22.05.2014 potvrdil.
Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-HE-PLO-2014/001839-159-ŠJ zo dňa 22.05.2014 podľa § 13 ods.7 zákona č. 330/1991 Zb. schválil rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v kat. úz. A., vypracovaný podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, ktorého zhotoviteľom je W. s.r.o., Konštantínova 3, Prešov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či postup žalovaného správneho orgánu a výsledok tohto postupu sú spôsobilé súdnemu prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo a následne posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov prevydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďže v procese súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí sa náležite nevyporiadal s otázkami nastolenými v žalobe, majúce za následok prijatie záveru o nedôvodnosti žaloby, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť.
7.
Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).
Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať vzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom siedmom oddiele zaručuje každému právo na súdnu a inú právnu ochranu na nestrannom a nezávislom súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti súdnej a inej právnej ochrany ustanovuje zákon. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplývajúca z čl. 142 ods. 1 ústavy zaručuje právo na právnu ochranu dotknutých osôb preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu nielen individuálnych aj skupinových práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
Zákonodarca účel zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov stanovil tak, že obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb.).
Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákona o pozemkových úpravách je teda usporiadanie pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v určenom území, rešpektujúc vlastnícke práva a iné práva k pozemkom. Z dôvodu naplnenia účelu zákona, zákonodarcom sledovaného, vykonávateľ pozemkových úprav je povinný zosúladiť usporiadanie nových právnych pomerov s požiadavkami vo verejnom záujme, s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, s funkciami poľnohospodárskej krajiny a s prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za účelom podpory rozvoja vidieka. Sledujúc úmysel zákonodarcu pri vykonávaní pozemkovej úpravy vykonávateľ pozemkovej úpravy je povinný obstarať podklady a súbory informácií potrebných na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci návrhu miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.
Pred začatím konania o nariadení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie) za účelom preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav, určenia hraníc obvodu pozemkových úprav, určeniapozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav. Nariadenie prípravného konania oznámi okresný úrad v dotknutých obciach (ich častiach) verejnou vyhláškou.(§ 7 ods. 2, 3 zákona č. 330/1991 Zb.). Okresný úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody, rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm. b/ alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, alebo rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a c/ až g/ ( § 8 ods. 1 citovaného zákona).
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav okresný úrad začne práce na prešetrovaní, zameraní a zobrazení obvodu pozemkových úprav a stabilizovaní význačných lomových bodov hraníc obvodu pozemkových úprav, ktoré sa vykonávajú v rámci operátu obvodu projektu pozemkových úprav, aktualizovaní bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, vyhotovovaní súpisu údajov o pôvodných nehnuteľnostiach a právnych vzťahov k nim, určení hodnoty pozemkov a trvalých porastov v obvode projektu pozemkových úprav, vyhotovovaní zoznamu vlastníkov, užívateľov pozemkov a osôb podľa § 6 ods. 1 písm. d/, ktoré sú obsahom registra pôvodného stavu, obstarávaní ďalších podkladov a súborov informácií potrebných na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci návrhu miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Okresný úrad v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí okresný úrad; zmeny právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného stavu, okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra nehnuteľnosti. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav sa vypracúvajú v rozsahu, ktorý zodpovedá dôvodom začatia pozemkových úprav a potrebám ďalšieho konania o pozemkových úpravách. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav obsahujú prehodnotenie alebo určenie regulatívu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktorý je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, najmenej v rozsahu podľa § 9 ods. 11 a z toho vyplývajúceho verejného záujmu podľa § 1, návrhy spôsobu ďalšieho využívania územia a štruktúry krajiny v obvode projektu pozemkových úprav s cieľom, aby sa v nej vzájomne zlaďovali priestorové požiadavky hospodárskych a iných činností človeka s krajinnoekologickými podmienkami územia, vymedzenie chránenej časti krajiny, ak nevznikajú podľa osobitného predpisu. Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav predloží okresný úrad na prerokovanie združeniu účastníkov, obci a dotknutým orgánom štátnej správy a dotknutým správcom verejných zariadení. (§ 9 ods. 1, 2, 10, 12 cit. zákona).
Okresný úrad zverejní register pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c/] na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem § 9 ods. 6, vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich hodnote. Účastníci môžu podať proti údajom v písomnostiach uvedených v § 10 ods. 1 okresnému úradu písomné námietky v lehote do 30 dní. Okresný úrad zverejní všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav na vhodnom mieste v obci alebo jej časti. Schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav podľa § 10 ods. 6 nahrádzajú na účely výstavby spoločných zariadení a opatrení rozhodnutie o umiestnení stavby, ak ide o prípady uvedené v § 12 ods. 4 písm. a/ až d/, rozhodnutie o využívaní územia vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy a rozhodnutie o vyňatí lesného pozemku.(§ 10 ods. 1, 2, 4, 8 cit. zákona).
Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považujenavrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.
Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Ak s tým vlastník súhlasí, nemusia byť pri vyrovnaní dodržané kritériá uvedené v odseku 3. Obmedzenie vyplývajúce z osobitných predpisov preberá na seba vlastník nového pozemku. (§ 11 ods. 3, 4, 5, 6, 22 cit. zákona).
Po schválení úvodných podkladov (§ 10) a dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 18) okresný úrad zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav.(§ 12) Projekt pozemkových úprav sa skladá zo sprievodnej správy, ktorá obsahuje rekapituláciu konania o pozemkových úpravách, z úvodných podkladov (§ 9), z návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav, ktorý obsahuje geodetické a popisné údaje v členení na 1. zásady na umiestnenie nových pozemkov, 2. plány verejných zariadení a opatrení (odsek 3), plány spoločných zariadení a opatrení (odsek 4) v nadväznosti na návrh miestneho územného systému ekologickej stability územia na účel pozemkových úprav, 3. rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a zoznam vyrovnaní v peniazoch. Okresný úrad prerokuje návrh nového usporiadania pozemkov s dotknutými vlastníkmi pozemkov a z prerokovania vyhotoví zápis. Ak sa vlastník opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezúčastní, považuje sa návrh nového usporiadania pozemkov za prerokovaný. (§ 13 ods. 4). Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu sa zostavuje podľa registra pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c/] a zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 23). Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu má grafickú časť (umiestnenie náhradných pozemkov) a písomnú časť (register nového stavu). Projekt pozemkových úprav sa spracúva tak, aby bol dostatočným podkladom na spracovanie projektovej dokumentácie v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení, a aby obsahoval údaje katastra nehnuteľností. (§ 12 ods. 1, 2, 6, 9, 10 cit. zákona)
Pred schválením projektu pozemkových úprav okresný úrad aktualizuje obvod pozemkových úprav a register pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v registri nového stavu boli v súlade. (§ 12a cit. zákona).
Okresný úrad doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste na 30 dní. Súčasne doručí každému účastníkovi, ktorého miesto pobytu je známe, výpis z rozdeľovacieho plánu. Účastníci a združenie účastníkov môžu podať okresnému úradu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia. Ak nie sú podané námietky, resp. po právoplatnom rozhodnutí o námietkach, okresný úrad projekt pozemkových úprav schváli. Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav (odseky 3, 5 a 6) sa oznamuje verejnou vyhláškou. (§ 13 ods. 1, 2, 3, 7 cit. zákona)
8.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní pozemkových úprav v kat. úz. A. v danej veci náležite nepostupovali v intenciách právnej úpravy zákona č. 330/1991 Zb..
Žalobca 1/ v odvolaní predovšetkým namietal, že krajský súd ako aj žalovaný v konaní schválenia rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v kat. úz. A. postupovali a rozhodli vo veci nesprávne a v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. v posúdení skutkových a právnych otázok vo vzťahu k parcelám EKN č. 700, 701, 702 a 576.
Skutkové zistenia vyplývajúce z predloženého spisu krajského súdu potvrdzujú, že žalobca 1/, ako aj jeho právny predchodca neb. O. Z., v celom schvaľovacom procese PPÚ namietali vykonanie jednostrannej zmeny umiestnenia pôvodných pozemkov parc. EKN č. 700, 701, 702, pričom nebolo prihliadnuté na dlhodobé užívanie pôvodných pozemkov jeho právnym predchodcom (od roku 1950). Uvedenú námietku už posudzovali aj súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3863/2014-430 z 4.8.2014, v ktorom preskúmavacom súdnom konaní Najvyšší súd Slovenskej rozsudkom sp. zn. 4Sžr/69/2016 z 03.10.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/212/2014-68 zo dňa 4. februára 2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 3863/2014-430 zo dňa 4. augusta 2014 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Prešove č. 2012/00249-MM zo dňa 03.09.2012, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel námietkam neb. O. Z. zo dňa 20.07.2008, súvisiacich s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov a podmienok primeranosti ustanovených zákonom proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu. V odôvodnení uvedeného rozsudku najvyšší súd skonštatoval dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa vykonania jednostrannej zmeny umiestnenia pôvodných pozemkov parc. EKN č. 700, 701, 702 s neprihliadnutím na dlhodobé užívanie pôvodných pozemkov, keďže skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe neboli predmetom procesného dokazovania správneho orgánu. Zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3863/2014-430 z 04.08.2014 má právne účinky ex tunc, z ktorých dôvodov najvyšší súd v predmetnej veci musel na uvedenú skutočnosť prihliadať, majúce za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v danej veci pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.
Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že v zmysle právnej úpravy zákona č. 330/1991 Zb. je nesporné, že konanie o pozemkových úpravách je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu predstavujúceho ukončenie predchádzajúcej etapy. V dôsledku zrušenia uvedeného rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3863/2014-430 z 04.08.2014, nemožno mať za to, že bolo právoplatne ukončené konanie predchádzajúce konaniu o schválenie Rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A., a teda neboli splnené zákonné podmienky pre ďalšiu etapu konania pozemkových úprav.
Odvolací súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť tiež na to, že vychádzajúc z účelu zákona o pozemkových úpravách a z materiálnej spravodlivosti v súlade s čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosťou správneho orgánu, ktorému zákonodarca uvedeným zákonom zveril do právomoci konať a rozhodovať o pozemkových úpravách v príslušnom katastrálnom území, je dodržiavať zákonnú úpravu uvedeného zákona pre naplnenie jeho cieľa a za tým účelom v každej etape konania o pozemkových úpravách si zadovážiť relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, pričom v každom štádiu konania pozemkovej úpravy sleduje vôľu zákonodarcu a to usporiadanie pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v určenom území, rešpektujúc vlastnícke a iné práva k pozemkom, pričom vykonávateľ pozemkových úprav je povinný zosúladiť usporiadanie nových právnych pomerov s požiadavkami vo verejnom záujme, s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za účelom podpory rozvoja vidieka. Zákonodarca v uvedenom zákone a ani v inom právnom predpise pojem „verejný záujem“ nešpecifikuje. Verejným záujmom v súvislosti s konaním o pozemkových úpravách v zmysle ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. treba rozumieť záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod., tedaaj záujmy obyvateľov obce, v katastrálnom území ktorej sa pozemkové úpravy vykonávajú, ako aj záujmy jednotlivých účastníkov pozemkových úprav. Posúdenie súladu usporiadania nových právnych pomerov s požiadavkami vo verejnom záujme vykonáva okresný úrad ako príslušný orgán štátnej správy, do právomoci ktorého zákonodarca zákonom č. 330/1991 Zb. zveril oprávnenie konať a rozhodovať vo veci pozemkových úprav v určenom katastrálnom území. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zákon ani platné Zásady pre umiestňovanie nových pozemkov neukladajú príslušným správnym orgánom, aby pri navrhovaní nových pozemkov bol zohľadňovaný dlhodobý stav užívania pozemkov jednotlivými účastníkmi konania, keďže uvedená povinnosť mu priamo vyplývala zo zákonnej úpravy ustanovenej v § 1 zákona o pozemkových úpravách.
Taktiež odvolací súd nemohol súhlasiť s názorom žalovaného, že vzhľadom k tomu, že nebohý O. Z. nebol vlastníkom pozemkov pôvodného stavu parc. č. 700, 701, 702, sa údaje o pozemkoch neb. O. Z. nenachádzajú v registri nového stavu. Neb. O. Z. bol od nariadenia pozemkovej úpravy vzhľadom na dlhodobé užívanie pôvodných pozemkov účastníkom tohto konania v súlade s § 6 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona o pozemkových úpravách (§ 6 ods. 1 písm. d/ - účastníkmi sú fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté; § 6 ods. 3 - ak sa nepreukáže opak, účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, že spĺňa niektorý z predpokladov uvedených v odseku 1 písm. a/ až e/ ). Z uvedených dôvodov tak právny predchodca žalobcu ako aj následne žalobca boli účastníkom konania o pozemkových úpravách v kat. úz. A.. Bolo preto povinnosťou správnych orgánov nielen s nimi ako s účastníkmi konania konať, ale ich námietkami vo vzťahu k dotknutým pozemkom sa aj náležite zaoberať, dokazovanie vykonávať v súčinnosti s nimi a pri vypracovaní a schvaľovaní rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav aj zohľadniť dlhodobý užívací stav k dotknutým pozemkom právnym predchodcom žalobcu.
Vychádzajúc z právnej úpravy uvedenej vyššie odvolací súd nepovažoval za správny ani postup správnych orgánov oboch stupňov, keď na námietky žalobcu proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo vzťahu k pozemku parc. č. 1104 (pôvodne č. 576) neprihliadli. Správny orgán postupoval v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., keď považoval za prerokované o námietkach žalobcu z dôvodu, že žalobca sa nezúčastnil bez ospravedlnenia prerokovania OPÚ dňa 05.11.2013. V súlade s právnou normou ustanovenou v § 13 ods. 4 tohto zákona je možné považovať návrh nového usporiadania pozemkov za prerokovaný, ak sa vlastník opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezúčastní. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu sa zostavuje podľa registra pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c/] a zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 23), a preto povinnosťou správneho orgánu bolo postupovať v súlade so správnym poriadkom v súčinnosti so žalobcom 1/ (§ 3 ods. 2, v spojení s § 33 ) a za tým účelom zistiť skutočný stav k dotknutému pozemku v súlade s materiálnou pravdou zakotvenou v právnej úprave ustanovenej v § 32 ods. 1 správneho poriadku.
Žalobca 2/ v odvolaní namietal, že nové pozemky nie sú druhovo, bonitné, lokalizačne, ako aj hospodársky primerané jeho pôvodným pozemkom. Tvrdil, že o zmene druhu pôvodných pozemkov, ktorá mala byť zistená komisionálnym šetrením v prípravnom konaní o pozemkových úpravách sa dozvedel až z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2015; že nepodal námietky proti výpisu z rozdeľovacieho plánu z dôvodu, že textová časť rozdeľovacieho plánu nebola na obecnom úrade zverejnená riadne a v zákonom stanovenej lehote 30 dní, z ktorého dôvodu nemohol zistiť skutkové a právne dôvody pre podanie námietok. Preto v dôsledku nesprávneho úradného postupu obvodného pozemkového úradu mu bolo odňaté právo účinne vznášať námietky proti výpisu z registra pôvodného stavu pozemkov.
Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd vo vzťahu k námietke žalobcu 2/ nemal preukázané, že textová časť rozdeľovacieho plánu bola na obecnom úrade zverejnená riadne a v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ako zákonný predpoklad dodržania zákonných podmienok pre naplnenie účelu zákona o pozemkových úpravách v intenciách uvedených vyššie.Konanie o schválenie Rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v kat. úz. A. je zavŕšením schvaľovacieho procesu projektu pozemkových úprav v určenom katastrálnom území. I v tomto prípade vychádzajúc zo zásady materiálnej spravodlivosti v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky v celom predmetnom schvaľovacom procese PPÚ bolo povinnosťou správneho orgánu v súčinnosti s účastníkom konania si zadovážiť relevantné skutočnosti pre zistenie skutočného stavu veci (§ 32 správneho poriadku) a súčasne mu poskytovať relevantné poučenia a informácie, aby v konaní o pozemkových úpravách neutrpel ujmu (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Z uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie o schválení RP PPÚ A. je administratívno-technické rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje elaborát projektu pozemkových úprav, a ktorý by bez jeho schválenia nebolo možné vykonať. Dodržanie zákonných podmienok pri oznamovaní verejnou vyhláškou zistenia ustanovenej komisie týkajúce sa pozemkov podliehajúcich pozemkovej úprave v kat. úz. A. je rovnako dôležitou súčasťou schvaľovacieho procesu projektu pozemkových úprav, a preto súčasťou údajov o pozemkoch boli všetky tie údaje, ktoré by pri novom usporiadaní vlastníctva k týmto pozemkom podmieňovali ich výmeru a aj hodnotu. Pokiaľ správny orgán náležite nepostupoval v konaní pozemkovej úpravy v úzkej súčinnosti s účastníkom pozemkovej úpravy a za tým účelom mu neposkytoval aj náležité poučenia a správne informácie, postupoval v rozpore nielen so zákonom o pozemkových úpravách, ale tiež v rozpore so správnym poriadkom. Zákonodarca v zákone o pozemkových úpravách ustanovuje podmienky, na základe ktorých je možné vykonať pozemkové úpravy k dotknutým pozemkom v príslušnom katastrálnom území, majúce charakter pozemkovej reformy, a preto je povinnosťou správneho orgánu v súlade so zverenou mu právomocou postupovať striktne podľa zákona a v súlade s ústavou. Ak správny orgán v niektorej časti schvaľovacieho procesu pozemkovej úpravy postupoval v rozpore so zákonom o pozemkových úpravách, čím zasiahol do práv účastníkov konania garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, takéto pochybenie môže podmieniť zákonnosť jeho nasledujúcej časti.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 zaručuje ochranu vlastníctva, ktoré ústavné právo mocenské orgány štátu sú povinné rešpektovať. Odvolací súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu č. 1 sa poskytuje ochrana majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu.
Pokiaľ teda aj zákon o pozemkových úpravách dovoľuje orgánu verejnej správy nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov) a technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov (§ 1 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.), tak jeho rozhodnutiam musí predchádzať náležité zistenie skutkových okolností týkajúcich sa pozemkov v súčinnosti s účastníkom konania, a to v každej etape konania o pozemkových úpravách, a teda aj v konaní o schválenie Rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v kat. úz. A.. Takýto postup z predloženého administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá skutočnosť sama o sebe spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že z administratívneho spisu žalovaného sa javí postup správnych orgánov v konaní o pozemkových úpravách v kat. úz. A. za formalistický a arbitrárny.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho odvolací súd mal v danej veci preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného nepostupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), keď žalobným dôvodom žalobcov 1/, 2, ktorýminapádali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu mu predchádzajúceho, nevenoval dostačujúcu pozornosť, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o ich nedôvodnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcov 1/, 2/ odôvodnene spochybnili správnosť záverov správnych orgánov oboch stupňov, na základe ktorých podľa § 13 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. schválili Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Projektu pozemkových úprav v kat. úz. A..
Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobcov 1/, 2/ uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorými namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), vyhodnotil ako dôvodné, majúce za následok úspešnosť ich odvolacieho návrhu. Odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania pre ich úspech v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v zákonnej lehote náhradu trov konania nevyčíslili, odvolací súd im priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývali z predloženého spisu krajského súdu v súlade s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. - a to 2 x 70,- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie, t.j. v celosti 140,- eur.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.