7Sžo/98/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: K. H., bytom v L., R. č. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Letná č. 47, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, (predtým Obvodný úrad Košice) odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Košiciach, Komenského č. 52, za účasti: 1/ B.. C. R. a 2/ B. R., obaja bytom v L., Z.. E.. M.. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. augusta 2013, č. ObU-KE-OVBP2- 2013/00585, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. júla 2014, č. k. 6S/230/2013-57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 31. júla 2014, č. k. 6S/230/2013-57 podľa §250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. augusta 2013, č. ObU-KE-OVBP2-2013/00585, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Mesta Košice zo dňa 20. mája 2013, č. j.: A/2013/06256-3/III/Po.

Krajský súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 9. augusta 2013, č. ObU-KE-OVBP2-2013/00585 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako neodôvodnené a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. mája 2013, č. j.: A/2013/06256-3/III/Po o umiestnení stavby „Rodinného domu" na pozemku registra KN-C parc. č. 1164/228, katastrálne územie L. podľa §§ 39, 39 a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). V rozhodnutí v bodoch 1 - 26 na umiestnenie stavby a na obsah projektovej dokumentácie určil podmienky, rozhodol o námietkach účastníkov konania a určil čas platnosti rozhodnutia.

Krajský súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú zákonné.

O trovách konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. l O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa rozsiahle odvolanie. Namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ústavne konformným spôsobom ani s jednou jej námietkou vznesenou v územnom konaní tak, ako ich žalobkyňa formulovala v žalobe, a na ktorých naďalej trvá. Poukazovala na nedostatky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, najmä z hľadiska ustanovenia § 39a ods. 1 a § 39a ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z."). Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Navrhovateľka podaním zo dňa 10. februára 2016, ktoré došlo odvolaciemu súdu 12. februára 2016 zobrala odvolanie späť.

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 207 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd vzhľadom na účinné späťvzatie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie konanie zastavil. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu sa stal právoplatným, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§ 222 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok