7Sžo/97/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 313 03 862, zastúpený advokátkou: JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3917/2013-720 zo dňa 8. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. januára 2015, č. k. 1S/303/2013-60, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. januára 2015, č. k. 1S/303/2013-60 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 22. januára 2015, č. k. 1S/303/2013-60 žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že bývalý Krajský lesný úrad v Prešove oznámením č. 12/00071-MZ zo dňa 03.05.2012 na základe schváleného časového harmonogramu obnov programov starostlivosti o lesy (PSoL) v súlade s ust. § 41 ods. 8 a § 59 ods. 2 písm. i/ zákona o lesoch oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, že vyhotoviteľ plánu vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL pre lesný celok. Súčasne ich vyzval na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia tohto oznamu, na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu saneprihliada. Oznámenie bolo doručené verejnou vyhláškou zverejnením na Internetovej stránke KLÚ v Prešove. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli KLÚ v Prešove dňa 4. mája 2012 a zvesené 6. mája 2012, na úradnej tabuli OLÚ v Bardejove bolo zverejnené 10. mája 2012 a zvesené 11. júla 2012 a na úradnej tabuli OLÚ v Stropkove bolo zverejnené 9. mája 2012 a zvesené 11. júna 2012.

Bývalý Krajský lesný úrad v Prešove v Protokole o výsledku prerokovania Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSoL a stanovení pokynov na vyhotovenie PSoL pre obhospodarovateľov lesa v rámci lesného celku LC Neštátne lesy na LHC H., na obdobie rokov 2012- 2013, č. 2012/00071/3-MZ zo dňa 05.06.2012, schválil Zásady pre vypracovanie programu na LC a dal predbežný súhlas na ich vyhlásenie, a to na základe predloženia návrhu na vyhlásenie lesov ochranných na LC Neštátne lesy na LHC H. vybraným vyhotovovateľom PSL LESOPROJEKTOU, s.r.o. Prešov, vyhotoveným na základe prieskumu prírodných pomerov, vykonanom na predmetnom území v roku 2012.

Žalobca sa „Oznámením o účasti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v správnom konaní" zo dňa 14.2.2013 prihlásil za účastníka konania v predmetnom správnom konaní.

OLÚ v Prešove výzvou na vyjadrenie č. 13/0004/1-MZ zo dňa 22.04.2013 vyzval účastníkov konania aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na LC, ako aj k spôsobu zistenia podkladu rozhodnutí, prípadne navrhli doplnenie podkladu rozhodnutia do 22.05.2013, táto lehota bola listom č. 13/00002-3 zo dňa 04.06.2013 OLÚ v Prešove predĺžená do 1.7.2013. Do stanoveného termínu boli OLÚ v Prešove doručené vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Košice č. CZ 8606/7994-49210/13 zo dňa 06.05.2013, Obvodného úradu životného prostredia v Prešove č. 2013/1711-8014 zo dňa 10.05.2013 a LZ VLK zo dňa 22.05.2013 a následne zo dňa 01.07.2013 v ktorých neboli uvedené žiadne výhrady proti návrhu kategorizácie na LC Neštátne lesy na LHC H.. Následne OLÚ rozhodnutím č. 2013/0004/7-MZ zo dňa 12.07.2013, príslušným na konanie v zmysle § 59 ods. 2 písm. d/ zákona o lesoch v súlade s § 46 správneho poriadku, podľa § 16 ods. 1 zákona o lesoch vyhlásil na lesnom celku Neštátne lesy na LHC H. ochranné lesy, podľa § 13 ods. 2 zákona o lesoch na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy na roky 2013-2022, podľa § 13 ods. 2 písm. b/ zákona o lesoch o celkovej výmere 476,41 ha. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 06.08.2013 odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemalo náležitosti v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku, z rozhodnutia nebolo možné zistiť, ako správny orgán posúdil pripomienky žalobcu zo dňa 22.05.2013, ako sa s nimi vysporiadal, a prečo im vyhovel. Z rozhodnutia tiež nebolo možné zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal so stanoviskami ostatných účastníkov konania a taktiež, že správny orgán odňal účastníkom konania, vrátane žalobcu možnosť predniesť proti skutkovým a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu akékoľvek skutkové a právne argumenty. Žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 písm. l zákona o lesoch rozhodnutím č. 3917/2013-720 zo dňa 08.10.2013 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.07.2013 potvrdil.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona o lesoch a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len „správny poriadok"), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 1 2, v § 16 ods. 1, v § 40 ods. 1, v § 41 ods. 1, 2, 3, 6, 8, 9, 10, 11, 13 zákona o lesoch a súčasne v intenciách § 47 ods. 1, 3 správneho poriadu, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Krajský súd konštatoval, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal nesporne preukázané, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím vyhlásil ochranné lesy na Lesnom celku Neštátne lesy na LHC H.. Vyhláseniu ochranných lesov na lesnom celku predchádzal postup správneho orgánu, kedy v zmysle ust. § 41 ods. 8 zákona o lesoch bývalý Krajský lesný úrad v Prešove vyzvaldotknuté orgány štátnej správy, právnické a fyzické osoby, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia oznamu. Súčasne ich upozornil, že na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa nebude prihliadať. Na základe predloženia návrhu na vyhlásenie lesov ochranných na LC Neštátne lesy na LHC H., bývalý Krajský lesný úrad v Prešove v „Protokole o výsledku prerokovania Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSoL a stanovení pokynov na vyhotovenie PSoL pre obhospodarovateľov lesa v rámci lesného celku LC Neštátne lesy na LHC H. na obdobie rokov 2012-2013", č. 2012/00071/3-MZ zo dňa 05.06.2012, schválil Zásady pre vypracovanie programu na LC a dal predbežný súhlas na ich vyhlásenie. Žalobca sa do dňa prijatia Protokolu, t.j. do 05.06.2012 k správam o hospodárení nevyjadril a ani nepredložil pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL. Za účastníka konania sa v predmetnom správnom konaní prihlásil až oznámením zo dňa 14.02.2013.

Krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom a právnym názorom žalovaného, keď na námietky žalobcu podané vo vyjadrení zo dňa 22.05.2013 a z 01.07.2013 neprihliadol, pretože tieto sa týkali vypracovania plánu PSoL pre konkrétnu jednotku priestorového rozdelenia lesa a na pripomienky a požiadavky v zmysle ust. § 41 ods. 8 zákona o lesoch sa mohlo prihliadnuť len do vyhotovenia Protokolu zo dňa 05.06.2012. Námietky žalobcu neobsahovali v zmysle výzvy žalovaného zo dňa 22.04.2013 výhradu proti návrhu kategorizácie na LC Neštátne lesy na LHC H. ale súviseli s vypracovaním plánu PSoL pre konkrétnu jednotku priestorového rozdelenia lesa. Žalobca vo vyjadreniach zo dňa 22.05.2013 a z 01.07.2013 nevyslovil žiadne výhrady proti podkladom rozhodnutia vo veci kategorizácie na LC Neštátne lesy na LHC H..

Krajský súd nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru krajského súdu obidve rozhodnutia sú riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie, majúc tiež za to, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Konštatoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, keďže je z neho zrejmé na základe čoho dospel správny orgán k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí, a preto nie je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Krajský súd k námietke žalovaného, ktorou namietal, že žalobca nespĺňa procesné náležitosti pre podanie žaloby v správnom súdnictve, a že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, uviedol, že problematika účastníctva žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia v správnom konaní týkajúceho sa životného prostredia je zrejmá z ustálenej súdnej praxe. Poukázal na to, že napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp zn. 5 Sžp 41/2009 dospel k záveru, že žalobcovi slovenský právny poriadok prostredníctvom § 250 O.s.p. priznáva právo na súdnu ochranu formou súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu a záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze č. k. II. US 197/2010-52 zo dňa 13.01.2011, podľa ktorého tento potvrdzuje záver Najvyššieho súdu, že bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre posúdenie účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že Slovenská republika prevzala na seba aj medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať. Žalobca mal teda právo predkladať námietky a pripomienky v predmetnom správnom konaní podľa tohtozákona, ktoré správny orgán pri rozhodovaní aj zohľadnil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal.

Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia a nemôže byť dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, majúc za to, že postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.

Žalobca v dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 250 ods. 2, písm. f/ O.s.p.

Poukazom na dôležitosť náležitostí odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu žalobca uviedol, že nemôže identifikovať, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za také, ktoré spĺňa ním samým artikulované kritéria na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Dôvodil, že vychádzajúc z obsahu tohto rozhodnutia, podrobne sa oboznámiac s celým jeho obsahom, nemôže dospieť k inému záveru ako k takému, že na rozdiel od súdu prvého stupňa nemôže dostatočné odôvodnenie skutočností, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, nájsť. Poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, ustanovenú v § 13 ods. 1, 2 zákona 326/2005 Z. z., v § 2 ods. 1, 2 vyhlášky č. 453/2006 Z. z, v § 3, § 4, v § 5, a v § 6 citovanej vyhlášky uviedol, že z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že ochranné lesy sú lesy, ktoré musia spĺňať charakteristiky týmito predpismi ustanovené a naopak, ak určitá časť lesov spĺňa tieto charakteristiky má byť príslušným správnym orgánom vyhlásená za ochranné. Ďalej uviedol, že ak teda namietal a naďalej namieta nedostatok odôvodnenia správnych rozhodnutí, nerobil a nerobí to samoúčelné ale z dôvodu, že pri takom nedostatku odôvodnenia, akým sa vyznačujú obe správne rozhodnutia, nie je možné ani len zistiť, na základe akých úvah boli na príslušnom lesnom celku niektoré lesy vyhlásené za ochranné a iné nie. Za takéhoto stavu ani nebolo môže podrobiť kritike úvahy prvostupňového (ani druhostupňového) správneho orgánu, keďže žiadne napadnuté rozhodnutie neobsahovalo. Žalobca nepovažoval za nepodstatné, že žalovaným jeho odvolaniam proti obsahovo identickým rozhodnutiam týkajúcim sa ochranných lesov na iných lesných celkoch, vyhovel práve z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia.

III.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní. Uviedol, že žalobca ani v odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti ani nové dôkazy, ktorými by preukázal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv narozhodnutie vo veci samej. Zastával právny názor, že Krajský súd v Bratislave dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil sa s celým spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1/ preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 08.10.2013, č. 3917/2013-720, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.10.2013, č. 3917/2013-720 žalovaný správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove zo dňa 12.07.2013, č. 2013/0004/7-MZ.

Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Prešove, vyhlásil v zmysle § 16 ods. 1 zákona o lesoch, na Lesnom celku (LC) Neštátne lesy na LHC H., ochranné lesy, podľa § 13 ods. 2, zákona o lesoch na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy (PSoL) na roky 2013-2022, podľa § 13 ods. 2 písm. b/ zákona o lesoch na výmere 55,33 ha v dielcoch č. 188A-188B, 269, 274B-275A, 279A, podľa § 13 ods. 2 písm. b/, zákona o lesoch na výmere 421,08 ha v dielcoch č. 128-129B, 147- 150, 160, 174-175, 187A-187B, 189-206, 212-217, 223, 228-229, 267, 271, 273-274A, 275B, 279B, 284, 287A-287B, 308, 311, 350, 430, 461, 1041, 1044-1046, 1054, 1075-1077, 1079, 1098-1099, 1108,1110,1113,1118,1123,1126,1132,1134,1137,1148,1151,1155, 1157, 1159, 1162, 1166,1168,1171,1174,1176,1179,1181-1182,1197, 1200,1237, 1242, 1249, 1254, 1258, 1260- 1261,1265,1283,1321, 1330,1332, 1335, 1337, 1340, 1342, 1346-1347, 1349, 1351, 1355,1365. Celková výmera ochranných lesov je 476,41 ha.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorými žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyhlásení Neštátnych lesov LHC H. za ochranné lesy v určených celkoch a výmere.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnuúpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.

Zistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, že napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu mu bola odňatá možnosť na konanie, spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Podľa § 13 ods. 1, 2 zákona č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Za ochranné lesy možno vyhlásiť a/ lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov, (§ 46 zákona č. 364/2004 Z. z.), b/ vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov -správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd - orgán verejnej správy, pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v návrhu účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Problematike týkajúcej sa povinnosti súdu (orgánu verejnej správy) náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010 ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).

Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že správny orgán prvého stupňa náležite neodôvodnil rozhodnutie, keď v ňom absentuje správna úvaha, na základe ktorej rozhodol vo veci vyhlásenia ochranného lesa. Na základe odvolacích námietok žalobcu tento nedostatok rozhodnutia neodstránil ani žalovaný, keď v odôvodnení rozhodnutia len uvádza, na základe ktorých podkladov rozhodol a skutkové zistenia z nich plynúce a poukazom na právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu súčasne uvádza, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a má náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku, bez toho že by uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti vyhlásenia ochranného lesa na lesnom celku Neštátne lesy na LHC H..

Najvyšší súd v danej súvislosti opätovne dáva do pozornosti žalobcu, že súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale jeho povinnosťou je na základe žalôb, v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny súdneposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998). Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že listinné podklady na základe ktorých správne orgány rozhodli, odôvodňujú vyhlásenie ochranného lesa na lesnom celku Neštátne lesy na LHC H.. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov chýba správna úvaha, na základe ktorej dospeli k záveru o dôvodnosti vyhlásenia ochranného lesa nie je takou vadou konania majúcou za následok nezákonnosť rozhodnutia. Vyhlásením ochranného lesa neboli porušené práva a ani oprávnené záujmy žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu správneho orgánu správny orgán dal možnosť žalobcovi ako aj ostatným dotknutým účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vo veci kategorizácie LC Neštátne lesy LHC H. a navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, k čomu im určil lehotu, pričom žalobca návrh na doplnenie podkladov nepredložil a ani v odvolaní nevyslovil výhrady k podkladom vo veci kategorizácie lesných celkov vyhláseného ochranného lesa. Z uvedených dôvodov pokiaľ žalobca v odvolaní poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, ustanovenú v § 13 ods. 1, 2 zákona 326/2005 Z. z., v § 2 ods. 1, 2 vyhlášky č. 453/2006 Z. z, v § 3, § 4, v § 5, a v § 6 citovanej vyhlášky uviedol, že z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že ochranné lesy sú lesy, ktoré musia spĺňať charakteristiky týmito predpismi ustanovené a naopak, ak určitá časť lesov spĺňa tieto charakteristiky, má byť príslušným správnym orgánom vyhlásená za ochranné a súčasne namietal, že pri takom nedostatku odôvodnenia, akým sa vyznačujú obe správne rozhodnutia, nie je možné ani len zistiť, na základe akých úvah boli na príslušnom lesnom celku niektoré lesy vyhlásené za ochranné a iné nie, a preto ani nebolo môže podrobiť kritike úvahy prvostupňového (ani druhostupňového) správneho orgánu, odvolací súd považoval vznesenú námietku za nedôvodnú. Ak žalobca má za to, že v danej veci pre postup správnych orgánov došlo k nesprávnej kategorizácii lesných celkov ochranného lesa má možnosť návrhom v inom konaní sa domáhať nápravy nesprávnosti postupu správneho orgánu. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.), a preto vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval námietku žalobcu uvedenú v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodnú, ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.