ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, S., právne zastúpeného Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Študentská 12, Zvolen, za účasti: 1. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, R., 2. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, R., 3. Poľovnícka organizácia KALAMÁRKA, so sídlom Detva 612, Detva, IČO: 42 370 442, právne zastúpená Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, Zvolen, IČO: 36 856 517, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZV-PLO-2015/001216 z 30. januára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/44/2015-131 z 19. februára 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/44/2015-131 z 19. februára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZV-PLO-2015/001216 z 30. januára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 140,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 879,66 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
1. Konanie pred krajským súdom
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 24S/44/2015-131 z 19. februára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“, „rozsudok krajského súdu“, „rozsudok súdu prvého stupňa“), žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu arozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZV-PLO-2015/001216 z 30. januára 2015 podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým žalovaný zaevidoval dňom 29. januára 2015 zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 10 Kalamárka Detva, uzavretú podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“) medzi vlastníkmi a splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovného revíru ako prenajímateľmi a nájomcom - Poľovníckou organizáciou Kaľamárka so sídlom v Zlatých Moravciach.
Krajský súd poukázal na to, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa neuskutočnilo v súlade so zákonom a niektorí vlastníci poľovných pozemkov (resp. ich splnomocnenci) neboli pripustení k účasti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom vlastníci rozhodli o využití práva poľovníctva v predmetnom poľovnom revíri takým spôsobom, že uzavrú zmluvu, o ktorej evidencii žalovaný rozhodoval v napadnutom opatrení. Žalobca zároveň namietal nesprávnosť výpočtu percentuálnej výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia a zároveň pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy. Mal za to, že odopretie účasti zástupcom jednotlivých vlastníkov zvýhodnilo pri hlasovaní ostatných vlastníkov zastúpených splnomocnencami, pričom výmera splnomocnených zástupcov vlastníkov pozemkov nezodpovedala rozsahu 40,29%. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisov a je nedostatočné pre posúdenie veci. Zároveň žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
S poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. krajský súd uviedol, že zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru možno evidovať za podmienky, že na poľovný revír nie je uzavretá žiadna zmluva (§ 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z.), o využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (§ 11 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z.), ide o zmluvu uzavretú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a osobou uvedenou v § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 274/2009 Z. z.. Zároveň musí ísť o zmluvu, ktorú za vlastníkov spoločného revíru podpísali vlastníci vlastniaci viac ako polovicu výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri prostredníctvom zástupcov splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zmluva o užívaní poľovného revíru musí mať náležitosti uvedené v § 14 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., pričom žiadosť o evidenciu zmluvy obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov. Notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z..
Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že zmluva o užívaní poľovného revíru a notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru, nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na to, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre evidenciu zmluvy. Správny orgán sa pri zisťovaní splnenia zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy neriadi Správnym poriadkom (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z.). Táto skutočnosť však neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Je úlohou správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky evidencie splnené, a teda či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z., pričom priebeh zhromaždenia osvedčuje notár v notárskej zápisnici. Je v kompetencii správneho orgánu zisťovať, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané oprávnenou osobou, či boli splnené zákonné podmienky zvolania zhromaždenia, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú, prípadne nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a taktiež to, akým počtom hlasov disponujú.Správny orgán pri evidencii zmluvy je teda povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z., či mu bola predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zároveň musí posúdiť, či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca celý priebeh zhromaždenia spolu s listinou prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z.. Správny orgán musí skúmať aj to, či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (či boli splnené podmienky zvolania) a či vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcou nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Za účelom takéhoto zisťovania je správny orgán povinný zabezpečiť si podklady, z ktorých je možné zistiť výmeru poľovných pozemkov vo vlastníctve osôb zvolávajúcich zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, hlasujúcich za ich využitie a hlasujúcich za zvolenie osôb na jej uzavretie.
K námietke účastníka v 3. rade o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, krajský súd s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 247 ods. 1 OSP uviedol, že žalobca ako vlastník poľovných pozemkov v Poľovnom revíri č. 10 Kaľamárka Detva je zmluvnou stranou zmluvy, ktorá bola napadnutým rozhodnutím (opatrením) zaevidovaná. Je zrejmé, že rozhodnutie (opatrenie), ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy sa dotýka práv a povinností zmluvných strán a teda aj práv a povinností žalobcu, a to bez ohľadu na to, či sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnil, mienil zúčastniť alebo sa ho nezúčastnil.
Námietka žalobcu, že žalovaný neskúmal vlastnícku štruktúru vlastníkov poľovných pozemkov, podľa krajského súdu neobstojí, nakoľko je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z toho totiž podľa krajského súdu vyplýva, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii „Vlastnícku štruktúru pôdy v poľovnom revíri“ vypracovanú geodetickou kanceláriou a súčasťou notárskej zápisnice bola listina prítomných vlastníkov. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej zákonná podmienka pre zvolanie resp. pre uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov (§ 5 ods. 3, ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z.) dodržaná nebola. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalovaný sa platnosťou plnomocenstiev obsiahnutých v spise z hľadiska dátumu ich udelenia, resp. ich platnosti v nájomných zmluvách, zaoberal a časť plnomocenstiev neuznal, a teda splnenie podmienok podľa § 5 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z. žalovaný skúmal a dospel k tomu, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov, pričom kontrolou žalovaný zistil, že zhromaždenie zvolali zástupcovia 35,86% vlastníkov poľovných pozemkov. Napriek tomu, že zvolávateľ deklaroval splnenie tejto zákonnej povinnosti v rozsahu 41,05% oprávnených vlastníkov, žalovaný časť ním deklarovaných plnomocenstiev neuznal a v rámci svojho rozhodovania v tejto otázke dospel správne k záveru, že potreba jednej tretiny bola splnená. Žalovaný skúmal aj vlastnícku štruktúru vo vzťahu k uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a obdobne dospel k záveru, že nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov bola dosiahnutá a zároveň, že za zmluvu, ktorú žalovaný evidoval, hlasovala prostredníctvom splnomocnencov rovnako nadpolovičná väčšina vlastníkov počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov. V tomto smere nemožno podľa krajského súdu žalovanému nič vytknúť.
V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia krajský súd poukázal na § 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z., podľa ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Krajský súd uviedol, že konanie o evidencii zmluvy sa neriadi Správnym poriadkom, ktorý ustanovuje náležitosti rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia, a preto niet právneho predpisu, na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že opatrenie musí byť odôvodnené. Napadnuté opatrenie žalovaného zodpovedá charakteru veci, je z neho zrejmé, akej veci sa týka, ktorým dňom dochádza k evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, kedy a medzi akými účastníkmi a na aké obdobie je zmluva uzavretá. Obsahom opatrenia je odkaz na použité ustanovenie zákona ako aj na listiny, z ktorých žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal.
Krajský súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že vlastníkom poľovných pozemkov bolo odopreté právo zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom. Zo správneho spisu podľa krajského súdu vyplýva, že žalovaný sa aj touto žalobcom tvrdenou skutočnosťou zaoberal v nadväznosti na podané námietky H. D., K. W. a I. D., pričom nemal inú možnosť, len vychádzať z obsahu notárskej zápisnice o priebehu a výsledkoch zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Obsahom notárskej zápisnice a ani jej príloh (zoznam prítomných) neboli žiadne plnomocenstvá vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré mali byť vyhodnotené ako neplatné a žalobca v konaní o evidenciu zmluvy žalovanému žiadne takéto plnomocenstvá, neuznané z dôvodu ich tvrdenej neplatnosti, nepredložil. Z notárskej zápisnice iba vyplýva, že účasti na zhromaždení vlastníkov sa prostredníctvom splnomocnencov domáhali tri (resp. štyri) osoby a tieto osoby platnú plnú moc nemali. Z obsahu notárskej zápisnice tak žalovaný nemohol dospieť k záveru, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok, že by žiadosti o evidenciu zmluvy nemohol vyhovieť. Len v rovine tvrdení žalobcu ostáva jeho námietka, že niektorým vlastníkom, platne zastúpeným splnomocnencami, bola odopretá účasť na zhromaždení a že tieto osoby neboli zapísané do listiny prítomných. Z notárskej zápisnice a ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa zápisu do listiny prítomných nejaký vlastníci domáhali a takejto ich žiadosti vyhovené nebolo. Takýto úkon vlastníkov nepripustených k účasti na zhromaždení by musel byť nutne do notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia zaznamenaný a v takom prípade týmito osobami preukázateľný. Z administratívneho spisu ale takáto skutočnosť nevyplýva. Krajský súd poukázal na to, že sám žalobca sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nezúčastnil, zo súdneho a ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by k účasti na zhromaždení vlastníkov splnomocnil inú osobu a prvým jeho úkonom vyplývajúcim z administratívneho spisu a týkajúcim sa veci je udelenie splnomocnenia právnemu zástupcovi dňa 07.01.2015, teda viac ako mesiac po konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Z administratívneho spisu a notárskej zápisnice nevyplýva, že by to bol žalobca, ktorému malo byť porušené jeho právo zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom. Žiadne takéto tvrdenie nevyplýva ani zo žaloby.
V závere krajský súd konštatoval, že vo vzťahu k evidencii zmluvy o užívaní poľovných pozemkov vyplýva správnemu orgánu povinnosť, aby pri predložení žiadosti o evidenciu takejto zmluvy skúmal, či má zaevidovanú inú zmluvu, týkajúcu sa toho istého poľovného revíru. Ak takúto zmluvu zaevidovanú nemá, musí skúmať, či mu bola predložená zmluva uzavretá medzi vlastníkmi ako prenajímateľmi a osobou uvedenom v § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. ako nájomcom. Správny orgán je následne povinný skúmať, či mu bola predložená notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spolu so žiadosťou o evidenciu zmluvy, či takáto notárska zápisnica osvedčuje priebeh zhromaždenia a či obsahuje listinu prítomných. Žalobca pritom nenamietal, že by žalovanému notárska zápisnica predložená nebola, resp. že táto nemá prílohu vyžadovanú zákonom. Žalovaný ako správny orgán rozhodujúci o evidencii zmluvy následne skúma, či bolo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov riadne zvolané, ako vlastníci poľovných pozemkov hlasovali a s akým výsledkom a taktiež skúma, či vlastníci splnomocnili osoby za účelom uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a podania žiadosti o evidenciu zmluvy. Ak správny orgán zistí, že vyššie uvedené zákonné podmienky sú splnené, skúma, či zmluva má náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z.. Pokiaľ zo správneho spisu vyplýva, že takýto postup žalovaný dodržal, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.
2. Odvolanie žalobcu
Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ OSP, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal priznať mu právo na náhradu trov konania.
V odvolaní žalobca uviedol, že výkladom ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z., týkajúcich sa zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, možno dospieť k záveru, že pred zaevidovaním zmluvyje správny orgán povinný okrem iného skúmať aj okruh subjektov, ktoré zmluvu uzatvárajú, tak na strane osoby, ktorej sa poľovný revír prenecháva do užívania, ako aj na strane vlastníkov. Povinnosťou správneho orgánu v tomto smere nie je len pasívna akceptácia údajov a listín, ktoré sú mu predložené zvyčajne jednostranne výlučne žiadateľom o evidenciu zmluvy, ale naopak spoľahlivé zistenie skutkového stavu a teda kritické posúdenie toho, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy. Správny orgán je povinný v rámci konania o evidencii zmluvy presne identifikovať, kto sú vlastníci poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri a akú výmeru majú ich pozemky a určiť ich podiel na hlasovacích právach v pomere k celej výmere poľovného revíru. Len na základe takto vykonaného zisťovania možno pristúpiť k záveru, či podiel hlasovacích práv vlastníkov, ktorí hlasovali na zhromaždení a zároveň splnomocnili iné fyzické osoby na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru, skutočne predstavuje zákonom požadovaný podiel zodpovedajúci najmenej nadpolovičnej väčšine výmery poľovných pozemkov. V prípade konania vedeného o zaregistrovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Kalamárka si však správny orgán nesplnil svoju vyššie uvedenú povinnosť. Žalovaný síce vo svojich vyjadreniach tvrdí, že pred zaevidovaním zmluvy mal k dispozícii „Vlastnícku štruktúru pôdy v poľovnom revíri“ vypracovanú geodetickou kanceláriou, z obsahu spisu však toto tvrdenie žalovaného vôbec nevyplýva. Pokiaľ by totiž bolo geodetické spracovanie súčasťou administratívneho spisu už v čase rozhodovania správneho orgánu, malo by byť riadne zaevidované v spisovom prehľade. Odkaz na takýto materiál nie je uvedený ani v texte rozhodnutia žalovaného o evidencii zmluvy, ani v dokumente VYHODNOTENIE-PR. č. 10 Kalamárka Detva z 29.01.2015, ktorým malo dôjsť k sumarizácii výsledkov preskúmania vlastníckej štruktúry v poľovnom revíre zo strany žalovaného.
Na základe uvedeného nemožno podľa žalobcu prijať záver krajského súdu, ktorý mal za preukázané, že správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne posúdil, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolali vlastníci, ktorým prináleží najmenej 1/3 výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru, a či rozhodnutia prijaté na zhromaždení boli skutočne prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Takáto skutočnosť z administratívneho spisu totiž podľa žalobcu nevyplýva.
Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013, kde súd vyslovil názor, že správny orgán je v rámci konania o zaevidovaní zmluvy povinný okrem vlastníckej štruktúry skúmať aj listiny preukazujúce existenciu splnomocnenia medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a osobami, ktoré zmluvu podpísali ako ich zástupcovia. Správny orgán je teda povinný skúmať aj to, či osoby, ktoré hlasovali na zhromaždení vlastníkov boli platne splnomocnené na takéto konanie a či boli splnomocnené vlastníkmi pozemkov začlenených do poľovného revíru. Za týmto účelom je povinný požadovať predloženie uplatnených splnomocnení na overenie týchto skutočností a následne predložené splnomocnenia porovnať s evidenciou vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, ako aj s výmerou pozemkov, za ktoré si môžu hlasovacie práva uplatňovať. Len na základe takéhoto posúdenia môže dospieť správny orgán k záveru o tom, či náhodou v rámci zhromaždenia nehlasovala osoba, ktorá v skutočnosti nie je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri alebo či neuplatnila hlasovacie práva vo väčšom rozsahu. Rovnako aj v tomto prípade však má vychádzať správny orgán z vlastných zisťovaní a nespoliehať sa len na podklady predložené žiadateľom.
Zo skutkových okolností podľa žalobcu vyplýva, že na zhromaždení vlastníkov hlasovali prítomné osoby na základe splnomocnení udelených na samostatných listoch a osoby, ktoré hlasovali na základe splnomocnenia, ktoré malo byť súčasťou nájomných zmlúv uzavretých medzi vlastníkmi poľovných pozemkov ako prenajímateľom a spoločnosťou AGROSEV, spol. s r.o. ako nájomcom. Tieto nájomné zmluvy však nie sú podľa žalobcu súčasťou administratívneho spisu. Súčasťou administratívneho spisu je len úradný záznam o prevzatí zmlúv o nájme od spoločnosti AGROSEV, spol. s r.o., kde je uvedené, že sa odovzdávajú zmluvy a fotokópie splnomocnení, ktoré boli podľa tvrdenia účastníka v 2. rade I. odovzdané podľa predloženého zoznamu v počte 940 ks (odhadom).
Z úradného záznamu teda podľa žalobcu nie je zrejmý presný počet zmlúv, ktoré mali byť odovzdané na posúdenie, ani to, či boli skutočne odovzdané zmluvy podľa menného zoznamu predloženéhoúčastníkom v 2. rade, keďže nikto túto skutočnosť pri odovzdaní listín neoveroval. Uvedené nevyplýva ani z ďalších listín administratívneho spisu, keďže kópie zmlúv sa v spise nenachádzajú, a teda nemožno posúdiť, aké zmluvy boli v skutočnosti správnemu orgánu odovzdané, či predmetom všetkých nájomných zmlúv bol nájom pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Kalamárka a či tieto zmluvy boli platne uzavreté. Rovnako nemožno preskúmať ani to, či daný vlastník dal do nájmu spoločnosti AGROSEV, spol. s r.o. celú výmeru pozemkov v poľovnom revíri KALAMÁRKA alebo len jej časť, v dôsledku čoho by mohla spoločnosť AGROSEV, spol. s r.o. vykonávať len hlasovacie práva prináležiace k výmere pozemku, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy. Zároveň správny orgán v listine VYHODNOTENIE-PR č. 10 Kalamárka Detva z 29.01.2015 uvádza, že na niektorých nájomných zmluvách chýba dátum podpisu, avšak aj tieto zmluvy započítal do výmery pozemkov, za ktoré si spoločnosť AGROSEV spol. s r.o. uplatňovala hlasovacie právo. Takýto postup považuje žalobca za nesprávny, keďže bez ďalšieho preskúmania okolností týkajúcich sa uzavretia týchto zmlúv nemožno bezpochyby zistiť, kedy bola zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami a teda, ku ktorému dňu nastali jej účinky. Ak bola napríklad zmluva obsahujúca splnomocnenie na výkon práv poľovníctva podpísaná čo i len jedným z účastníkov zmluvy až po dni zvolania zhromaždenia vlastníkov alebo po dni jeho konania, nemohli byť takéto hlasy platne uplatnené a započítavané do požadovaného kvóra. Keďže zmluvy alebo aspoň ich kópie nie sú súčasťou administratívneho spisu, nie je možné podľa žalobcu dodatočne postup správneho orgánu v tomto smere preskúmať.
Žalobca ďalej namietal, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva ani to, akým spôsobom postupoval pri výpočte podielov na hlasovacích právach jednotlivých vlastníkov. V napadnutom rozhodnutí je uvedené len konštatovanie, že správny orgán zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval na základe predložených listín, čo je podľa žalobcu nedostatočné. Súčasťou spisu je síce VYHODNOTENIE-PR č.10 Kalamárka Detva z 29.01.2015, ale ani z tejto listiny nie je možné usudzovať ako a v akom rozsahu preskúmal správny orgán splnenie podmienok pre zaevidovanie zmluvy, akým spôsobom dospel k tam uvedeným výpočtom, z akých podkladov vychádzal a ako jednotlivé listiny vyhodnotil, t. j. ktoré uznal a ktoré neuznal.
Takýto postup správneho orgánu, ako aj z neho vyplývajúce rozhodnutie, ktoré nemá oporu v skutkových okolnostiach, v administratívnom spise a ani v samotnom zákone, považuje žalobca za nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 12/2009 zo 17.12.2009 považuje žalobca za nesprávne aj tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie žalovaného z obsahovej stránky zodpovedá charakteru veci. Aj keď sa pri postupe podľa zákona č. 274/2009 Z. z. nepoužije podporne Správny poriadok, musí rozhodnutie správneho orgánu obsahovať dôvody podporujúce záver z neho vyplývajúci. Pripustenie opačného záveru, ktorým by sa akceptovala absencia dôvodov rozhodnutia by mohlo podľa žalobcu viesť k svojvoľnému rozhodovaniu správnych orgánov.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že H. D., I. D. a K. W., ktorí neboli pripustení na zhromaždenie vlastníkov disponovali väčším počtom splnomocnení, ktoré im boli udelené. V notárskej zápisnici o konaní zhromaždenia vlastníkov sú síce uvedené len niektoré z takto udelených splnomocnení (pravdepodobne sa jednalo o prvé splnomocnenia, ktoré boli posudzované a ďalšie už v zápisnici vypísané neboli, keďže chyba namietaná v splnomocneniach bola všade rovnaká), splnomocnení však bolo viac a pravdepodobne pri zápise z zhromaždenia došlo k pochybeniu zo strany notára, ktorý zápisnicu spisoval. H. D., I. D. a K. W. boli po vznesení námietok ku konaniu zhromaždenia vyzvaní, aby zhromaždenie opustili (čo vyplýva podľa žalobcu aj zo samotnej notárskej zápisnice), a preto už nemali ako účinne zasahovať do priebehu zhromaždenia vlastníkov a rovnako ani nemali možnosť opravovať obsah notárskej zápisnice v jej konečnom znení. Jedným zo spôsobov, akým mohli reagovať na priebeh zhromaždenia vlastníkov, ktorý bol v rozpore so zákonom, bolo podanie sťažnosti na príslušný správny orgán, čo obratom urobili. V nadväznosti na uvedené žalobca nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že námietka žalobcu o tom, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov saneuskutočnilo v súlade so zákonom z dôvodu, že časti vlastníkov bola účasť na zhromaždení a hlasovanie na ňom odopreté, ostáva len v rovine tvrdení žalobcu. Bolo úlohou správneho orgánu preveriť skutočnosti uvedené v sťažnosti dotknutých vlastníkov a za tým účelom si vyžiadať a posúdiť sporné splnomocnenia, ktoré boli podľa zvolávateľa neurčité z dôvodu nepresného označenia poľovného revíru.
Žalobca v odvolaní opakovane poukázal na námietky ohľadom nesprávneho postupu žalovaného pred vydaním rozhodnutia o zaevidovaní zmluvy, ktoré uviedol už v žalobe. Išlo o námietky týkajúce sa výpočtu percentuálnej výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov, ako aj pri účasti na zhromaždení, námietky týkajúce sa nezákonného odoprenia účasti zástupcom jednotlivých vlastníkov, ktoré zvýhodnilo pri hlasovaní ostatných splnomocnencov a námietky týkajúce sa skutočnosti, že percentuálna výmera splnomocnených zástupcov vlastníkov pozemkov nezodpovedala rozsahu 40,29 %.
Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný podanie sťažovateľov H. D., I. D. a K. W. neposúdil ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach napriek tomu, že k nemu zaujal stanovisko v rámci svojho vyjadrenia zo 04.02.2015. Z obsahového hľadiska je podľa žalobcu odpoveď žalovaného nedostatočná, nakoľko z nej nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom postupoval žalovaný pri vysporiadaní sa s námietkami sťažovateľov. Vo svojej odpovedi žalovaný len konštatuje, že vykonal kontrolu bez jej bližšieho popisu a jej výsledok (percentuálnu účasť). Za neprípustný považuje žalobca aj postup žalovaného, keď sa k podanej sťažnosti vyjadril až dňa 04.02.2015, teda po vydaní rozhodnutia o evidencii zmluvy.
3. Vyjadrenia k odvolaniu žalobcu
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 10.05.2016, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Žalovaný s poukazom na § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. uviedol, že správny orgán nemôže zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, je informovaný o jeho konaní až po jeho uskutočnení na základe žiadosti o evidenciu zmluvy a predložením notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia. Žalovaný preskúmal okolnosti týkajúce sa splnenia požiadaviek na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, o čom podľa neho svedčia aj listinné dôkazy založené v administratívnom spise. Priebeh samotného zhromaždenia vlastníkov mohol žalovaný objektívne posudzovať len podľa priloženej zápisnice. Naplnenie podmienok pre platné prijatie rozhodnutia vlastníkov skúmal žalovaný podľa jednotlivých zmlúv, plnomocenstiev a štruktúry vlastníckych vzťahov vypracovanej geodetickou kanceláriou.
Pre objektívne posúdenie žiadosti si žalovaný dal predložiť všetky zmluvy, na základe ktorých spoločnosť AGROSEV, spol. s r.o. tvrdila, že zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov. Z hodnotenia týchto zmlúv vyplynula aj výmera, ktorú zastupoval na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov AGROSEV, spol. s r.o.. Započítanie zmluvy s chýbajúcim dátumom bolo vykonané len v tých prípadoch, keď z textu zmluvy jednoznačne vyplývala jej platnosť a účinnosť. Naopak, ak zmluvy nemali predpísané náležitosti, neboli zobrané do úvahy. Ak vlastníci mali pochybnosť o tom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, mohli sa s návrhom na začatie konania obrátiť na súd, aby rozhodol vo veci (§ 80 OSP). Výpočet podielov na hlasovacích právach bol vykonaný podľa štruktúry vlastníckych vzťahov, zoznamov vlastníkov a výmer poľovných pozemkov evidovaných v plnomocenstvách a zmluvách. Z vyššie uvedených podkladov bolo spracované vyhodnotenie, ktoré tvorí súčasť spisu.
K uplatneniu dobrej správy v právnej praxi žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie v správnom konaní, ale sa jedná o evidenciu zmluvy, ktorá obsahuje všetky potrebné údaje a zodpovedá charakteru veci. Všetky potrebné náležitosti, ktoré viedli k zaevidovaniu zmluvy sú uvedené v administratívnom spise a tento je každému vlastníkovi, či účastníkovi zmluvného vzťahu k dispozícii. Žalovaný uviedol, že nevie posúdiť plnomocenstvá, na základe ktorých bol odopretý prístup na zhromaždenie, nakoľko ich nemá k dispozícii a ani mu neboli predložené. Dodal, že žalovaný nemôže a nemohol ovplyvniť prípadné duplicitné oslovenia vlastníka na udelenie plnomocenstva a má za to, že to je zodpovednosť vlastníka. Vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi sú súkromnoprávne vzťahy a správny orgán nemôže vlastníka obmedzovať v splnomocnení inej osoby alebo v práve dať sa zastupovať. Žalovanému nebola predložená na zaevidovanie žiadna iná zmluva ako tá, ktorú zaevidoval a ani žiadne iné plnomocenstvá okrem tých, ktoré sú zaevidované v spisovom materiáli. V priebehu konania sa zistilo, že zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísala právnická osoba postupom podľa § 13 ods. 1 a podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a teda boli naplnené podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. a žalovaný ju bol povinný zaevidovať.
Predmetné zhromaždenie vlastníkov nemôže vyhlásiť žalovaný za neplatné, nakoľko mu to neumožňuje zákon. K možnému porušeniu práva na zhromaždení vlastníkov nedošlo činnosťou orgánu verejnej správy, ale činnosťou subjektu súkromného práva. Možnosť nápravy nie je v pôsobnosti žalovaného (neumožnenie účasti na zvolanom zhromaždení, zrušenie platnosti zhromaždenia), a z tohto dôvodu nebolo možné sťažnosť kvalifikovať v zmysle zákona o sťažnostiach.
Žalovaný poukázal na to, že vykonal kontrolu výpočtu percentuálnej výmery použitej v notárskej zápisnici. Zistené rozdiely boli nepodstatné a podľa prepočtov žalovaného nemali vplyv na disponovanie s nadpolovičnou väčšinou hlasov, a teda nadpolovičná väčšina zostala zachovaná.
Percentuálne oprávnenie zvolať zhromaždenie vlastníkov bolo vykázané predkladateľom. Bolo vykázaných 41,05 %, na výmeru sťažovateľa 41,37 %. Po kontrole, teda odpočítaní plnomocenstiev podpísaných po 08.12.2014, sa tieto percentá zmenili na výmeru predkladateľa 35,86 % a na výmeru sťažovateľa 36,15 %. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zákonná 1/3 povinnosť bola splnená. K vyjadreniam žalobcu vo veci chýbajúceho dátumu podpisu nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že z predložených zmlúv bolo jednoznačné odkedy a dokedy nájomné zmluvy platia a aj ich účinnosť, a teda vôľa vlastníka bola dostatočne vyjadrená. Žalovaný skúmal nájomné zmluvy a splnomocnenia, pričom ním posúdené nedostatky zistené v procese skúmania percentuálneho podielu vyhodnotil ako nepodstatné. Celý proces skúmania je podľa žalovaného viditeľný v priloženom spise.
V závere žalovaný uviedol, že zaevidovanie zmluvy nastalo až po procese skúmania dôkazových listín. Komplexné vyjadrenie k posúdeniu sťažnosti mohlo byť podľa žalovaného vydané až po ukončení celého procesu, nie pred ním.
Účastníci v 1. a v 2. rade vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobcu uviedli, že považujú odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadali, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Účastník v 3. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP preskúmal rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý popredchádzal jeho vydaniu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobcovom podanom odvolaní podľa § 212 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a postupom podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhláseniarozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZV-PLO- 2015/001216 z 30.01.2015, ktorým správny orgán postupom podľa § 71 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 2 písm. b/ a 16 zákona č. 274/2009 zaevidoval dňa 29.01.2015 Zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 10 Kalamárka Detva uznaného právoplatným rozhodnutím bývalého Lesného úradu Zvolen pod č.: Poľov.- 293/31/94 KM z 28.03.1995, Zmluva o užívaní poľovného revíru z 18.12.2014, uzatvorená podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. na 10 rokov od 29.01.2015 do 28.01.2025 a účinná je odo dňa zaevidovania, t. j. dňom 29.01.2015.
V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalovaný naplnil dikciu ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. a či v súlade s ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z.z., pri zaevidovaní Zmluvy o užívaní Poľovného revíru č. 10 Kalamárka Detva zo dňa 18.12.2014 (ďalej len „zmluva“), postupoval.
Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva kompetencia a povinnosť správneho orgánu zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Zákonodarca v § 16 ods. 1 tretia veta upravil, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
Iba v intenciách § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. bolo kompetentný správny orgán predloženú zmluvu preskúmať a následne evidenciu zmluvy vykonať alebo jej vykonanie odmietnuť. Podľa odvolacieho súdu bol povinný správny orgán pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej zmluvy skúmať splnenie zákonných podmienok § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 274/2009 Z. z. (podmienky, na základe ktorých sa zvoláva a vykonáva svoju kompetenciu a prijíma rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“), ako aj v intenciách ustanovenia § 13, ktoré upravujezmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorá bola predmetom konania podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z..
Podľa odvolacieho súdu bolo v konaní potrebné posúdiť, či sa správny orgán v dostatočnej miere zaoberal aj dôvodmi sťažnosti sťažovateľov H. D., I. D., K. W. (ďalej len „stažovateľov“), doručenými správnemu orgánu 29.12.2014, 31.12.2014 a doplnením sťažnosti H. D., datované 30. januára 2015, keď sťažnosť H. D., I. D. a K. W. (ďalej len „sťažovateľov“) obsahuje konkrétne námietky, ktoré boli vznesené aj na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a sú obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov, doplnenie sťažnosti kopíruje žalobné dôvody podanej správnej žaloby, ktoré rozporujú naplnenie zákonných podmienok pre zvolanie zhromaždenia, jeho uznášaniaschopnosť a rozhodovanie. Naviac doplnenie sťažnosti H. D. obsahuje všeobecnú konštatáciu o nesprávnom výpočte percentuálnej výmery poľovných pozemkov v súvislosti so zvolaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov pri ich účasti na zhromaždení, ďalej konštatuje nezákonnosť odopretia účasti sťažovateľov na zhromaždení a jeho hlasovaní, ako aj námietky vznesené proti predloženým splnomocneniam, a s tým súvisiace dôsledky, ktoré spochybňujú správnosť vyčíslenia percentuálnej výmery pozemkov splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, keď v sťažnosti sú uvádzané konkrétne nájomné zmluvy, na ktoré nebolo možné pri rozhodovaní zhromaždenia prihliadať.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán obsah podaných sťažností preskúmal a o závere tohto svojho postupu vyhotovil Vyhodnotenie - PR č. 10 Kalamárka Detva zo dňa 29.01.2015 (ďalej len „vyhodnotenie z 29.01.2015“), ktoré obsahuje vyjadrenie správneho orgánu k námietke sťažovateľov vo veci zvolania zhromaždenia. Správny orgán v tejto časti konštatuje, že § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. bol dodržaný a porovnáva výsledné výmery poľovných pozemkov v súvislosti s dosiahnutím potrebnej 1/3 výmery vlastníkov poľovných pozemkov vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré vychádza z výmery poľovných pozemkov 4 588,65 ha, podľa návrhu navrhovateľov na evidenciu - pribratí účastníci konania - 4 503,8188 ha, podľa sťažovateľov (D., D., W.) 4 468,3276 ha, vychádza z výmery zvolávateľov, ktorými bol Z., Y., H. a I., ktorí spolu vlastnia výmeru poľovných pozemkov v rozsahu 18487691 m2 a konštatuje percentuálne sadzby vo vzťahu k celkovej výmere poľovných pozemkov podľa rozhodnutia, podľa navrhovateľov, podľa sťažovateľov, aj po odčítaní splnomocnení podpísaných po 08.12.2014 v rozsahu 233,2574 ha. Správny orgán šetrením zistil, že spočítaním splnomocnení podpísaných po 08.12.2014 v rozsahu 233,2574 ha po vydaní verejnej vyhlášky dospel k záveru, že zhromaždenie bolo zvolané 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov podľa výmery, a to v percentuálnej sadzbe podľa rozhodnutia 35,21 %, podľa navrhovateľov 35,86 % a podľa sťažovateľov 36,15 %. Bližšie skutočnosti k týmto záverom vyjadreným vo výmerách poľovných pozemkov a percentuálnych čiastkach vyhodnotenie neobsahuje, ani spôsob ich výpočtu, ani skutočnosti, z ktorých podkladov administratívneho spisu vychádza. Ďalej vyhodnotenie obsahuje kontrolu splnomocnení podľa predkladateľa a podľa kontroly vo vzťahu k Lesom SR, Slovenský vodohospodársky podnik, vlastníkov poľovných revízor H., I., H., Y. a I., Y. a C., kde sa uvádza celková výmera poľovných pozemkov, ktoré na základe splnomocnení boli predložené, podľa správneho orgánu, čo predstavuje 17633672 (zrejme m2) a podľa kontroly 17394556 m2.
Vyhodnotenie obsahuje konštatáciu správneho orgánu, že Agrosev, s.r.o. podľa notárskej zápisnice, uplatnil 805,7145 ha a kontrolou zmlúv bolo zistené 841,9686 + 36,2541 ha. Ďalej správny orgán konštatoval formuláciu splnomocnenia, ktoré je uvedené v kontrolovaných zmluvách a konštatoval, že zmluvy sú uzatvorené na obdobie 31.12.2015 a neskorší dátum, čím zodpovedajú Kalamárke Detva a konštatuje, že v niektorých zmluvách chýba dátum, podpis, a napriek tomu však do výmery tieto zmluvy započítal, keď dátum platnosti a účinnosti zmluvy je jednoznačný. Uvedené hodnotenie obsahuje konštatáciu, že boli splnené podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa § 16, neuvádza však bližšiu špecifikáciu uvedených číselných údajov, konkretizáciu splnomocnení a zmlúv. Správny orgán sťažnosti preskúmaval, výsledkom preskúmania je okrem vyhodnotenia z 29.01.2015 aj listina označená číslom OÚ-ZV-PL-2015/001216-613 zo dňa 04.02.2015 vec: Porušovanie zákona v Poľovnom revíri č. 10 Kalamárka Detva - vyjadrenie, ktorou správny orgán sťažovateľom oznamuje, že kontrola bola zameraná na preskúmanie zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri č. 10 Kalamárka Detva. Správny orgán konštatuje, že oprávnene bolo zvolať zhromaždenie vlastníkovpoľovných pozemkov, predkladať zmluvy uvedené v rozsahu 41,05% oprávnených vlastníkov z aktuálnej výmery poľovných pozemkov 45038188 m2, kontrolou bolo zistené 35,86%, ktoré postačuje pre zvolanie zhromaždenia, kde je potrebná 1/3.
Ďalej v tomto podaní správneho orgánu sa konštatuje, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, konaného 17.12.2014 neboli predložené nájomné zmluvy medzi vlastníkmi a Agrosev s.r.o. Detva, v zmysle ktorých mal tento obhospodarovateľ poľnohospodárskych pozemkov právo zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov, keď bol predložený len ich zoznam. Správny orgán konštatuje, že tieto zmluvy si nechal predložiť a z ich kontroly zistil, že Agrosev s.r.o. Detva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri č. 10 Kalamárka Detva, uplatňoval zastupovanie vlastníkov vo výmere 805,7145 ha a kontrolou bolo zistené, že mohol disponovať oprávnením na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov v uvedenom poľovnom revíri vo výmere 841,9686 ha. Ďalej správny orgán konštatuje, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri č. 10 Kalamárka Detva, konanom 17.12.2014 boli prítomní vlastníci s výmerou 26206376 m2 spolu 58,19%. Kontrolou bola zistená prítomnosť vlastníkov na základe splnomocnení v rozsahu 17394556 m2 a 8419686 m2 splnomocnení uvedených v zmluvách Agrosevu s.r.o. Detva, čo znamená (podiel na výmere poľovných pozemkov v celkovom poľovnom revíri), t. j. 45038188 m2 účasť vlastníkov v rozsahu 57,32%. Správny orgán sťažovateľom oznamuje, že z uvedených dôvodov predloženú zmluvu podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. zaevidoval.
Iné skutočnosti ako aj podrobné špecifikácie výpočtov, či už percentuálnej časti, výmery alebo špecifikácii zmlúv, splnomocnení, vyhodnotenie z 29.01.2015, podanie zo 04.02.2015 neobsahuje.
Z obsahu podaní správneho orgánu (29.01.2015 a 04.02.2015) odvolací súd nemal preukázané na základe akých konkrétnych postupov, a to najmä v bode 2, 3 Stanoviska správneho orgánu zo dňa 04.02.2015, ako aj v obsahu vyhodnotenia z 29.01.2015, dospel k záverom, ktoré vymedzil v číslach výmery poľovných pozemkov, v percentuálnej hodnote vyčíslenia, či už v súvislosti so zvolaním zhromaždenia, s uznášaním zhromaždenia, v súvislosti s kontrolou splnomocnení predložených na zhromaždení zo strany splnomocnencov, ktorí boli splnomocnení niektorými vlastníkmi poľovných pozemkov na účasť a rozhodovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.
Odvolací súd konštatuje, že závery obsiahnuté v podaniach správneho orgánu z 29.01.2015 a 04.02.2015, ktoré boli doručované aj sťažovateľom (podanie z 04.02.2015) sú bez bližšej analýzy postupu, na základe ktorého správny orgán k uvedeným záverom (vyjadreným najmä matematickými symbolmi) dospel tak, aby ich bolo možné konfrontovať s i obsahom predloženého administratívneho spisu (najmä predloženej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje listiny prítomných s označením vlastníka poľovných pozemkov, poľovných plôch, percentuálnu účasť podielu vlastníka, ako i skutočnosti - osoba bola prítomná osobne, alebo zastúpená splnomocneným zástupcom, ktorý je označený). Odvolací súd konštatuje, že súčasťou notárskej zápisnice však nie sú plné moci, ktoré mali byť predložené na zhromaždení, avšak v obsahu administratívneho spisu sa nachádzajú listiny, ktoré obsahujú záznam poľovných revírov s plochou poľovného revíru, zoznam pozemkov, ktoré mal v nájme Agrosev s.r.o. Detva, ako aj ďalšie listiny, ktoré v súvislosti s obsahom sťažnosti bolo potrebné preskúmať a vyhodnotiť.
Záver obsiahnutý správnym orgánom vo vyhodnotení podaných sťažností (podanie z 29.01.2015 a 04.02.2015), ďalej len „vyhodnotenia“), podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za postup správneho orgánu, ktorým by bolo jednoznačne, zrozumiteľne a v dôsledku toho aj preskúmateľne preukázané správne vyhodnotenie všetkých atribútov podaných sťažností, keď nie je možné, vzhľadom na obsahové náležitosti vyhodnotení, skutočnosti uvádzané vo vyhodnoteniach preskúmať a konfrontovať ich s obsahom administratívneho spisu, práve v dôsledku neuvedenia konkrétneho postupu správneho orgánu a východísk, ktorým sa najmä k číselným vyjadreniam, „dopracoval“. Bolo potrebné, aby správny orgán nielen uvedené závery konštatoval, ako fakt, ale špecifikoval východiská a postup, na základe akých konkrétnych údajov, ktoré vychádzajú z obsahu administratívneho spisu, dospel k záverom vyjadrených vo vyhodnotení. Bol povinný vyčerpávajúco sa vysporiadať so všetkýminámietkami sťažovateľov, a to spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o určitosti, zrozumiteľnosti a objektívnosti postupu správneho orgánu, vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu, ktorý vytvára dostatočné východisko pre súdny prieskum postupu a rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že na postup pri vydávaní napadnutého rozhodnutia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z.), čo v konečnom dôsledku znamená, že rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. aj jeho forma a obsah, nenapĺňa § 46 a 47 zákona o správnom konaní. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom krajského súdu vyjadreným na strane 14 druhý odsek, ktorý konštatuje, že napadnuté opatrenie žalovaného zodpovedá charakteru veci - evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď je z neho zrejmé, akej veci sa týka, kedy a medzi akými účastníkmi a na aké obdobie je zmluva uzavretá.
Odvolací súd je toho názoru, že je povinnosťou správneho orgánu, pred vydaním rozhodnutia o evidencii zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., aby správny orgán preskúmal v intenciách tohto zákonného ustanovenia splnenie zákonných podmienok zákona č. 274/2009 Z. z., a to najmä § 5 ods. 3, 4 a § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. a až po vykonaní tohto postupu bol oprávnený, pri splnení zákonných podmienok, evidenciu zmluvy vykonať.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu aj v tom, že nie je možné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť pri absencii náležitostí správneho rozhodnutia, najmä jeho dôvodov. Odvolací súd stotožniac sa s týmto právnym názorom, po oboznámení s obsahom súdneho a predloženého administratívneho spisu však dospel k záveru, že nebolo preukázané, že správny orgán pred vykonaním evidencie zmluvy riadne preskúmal splnenie zákonných podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy, keď nie je ani možné preskúmať závery správneho orgánu o vyhodnotení sťažností sťažovateľov a v konečnom dôsledku posúdiť, či vyhodnotenie správneho orgánu vo vzťahu k sťažnostiam sťažovateľov a závery obsiahnuté v tomto vyhodnotení, sú správne.
Najvyšší súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil pri aplikácii § 250ja ods. 3 prvá veta OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP. Napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c/ OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude správny orgán povinný sa vysporiadať so všetkými argumentami žalobcu, ako aj s námietkami sťažovateľov, tieto argumenty preskúmať a závery prieskumu vyjadriť v obsahu administratívneho spisu pred vydaním rozhodnutia podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. tak, aby z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo možné preskúmať kontrolné závery správneho orgánu, najmä postupy, na základe ktorých ku konkrétnym záverom správny orgán dospel a tieto postupy, a ich východiská formulovať tak, aby mohlo dôjsť k ich súdnemu prieskumu.
Žalobca mal v konaní úspech, preto má právo na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania. Pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta OSP, § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 224 ods. 2 OSP, v spojení s § 492 ods. 2 SSP, súd priznal žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 140,- Eur (súdny poplatok 70,- Eur za žalobu plus súdny poplatok 70,- Eur za odvolanie) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 879,66 Eur. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd priznal žalobcovi proti žalovanému, súc viazaný návrhom žalobcu (§ 153 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odmenu za tri úkony právnej služby po 139,83 Eur [1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.03.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), 2. písomné podanie žaloby z 25.03.2015 na súd (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), písomné podanie odvolania z 18.04.2016 na súd (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)], plus odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 279,66 Eur, t. j. 2 x 139,83 Eur [účasť na pojednávaní súdu dňa 19.02.2016 za dve začaté hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)], plus 2 x režijný paušál 8,39 Eur, plus 2 x režijný paušál 8,56 Eur, čo je 733,05 Eur, zvýšené o 20%DPH v sume 146,61 Eur, čo je spolu 879,66 Eur.
Právo na náhradu trov konania má výlučne len úspešný žalobca, z uvedených dôvodov žalovanému ani ostatným účastníkom konania zo zákona nevzniká právo na náhradu trov konania.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.