ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Júlii Horskej, v právnej veci žalobkyne: F.. G.. L. L., E. XXXX/XX, F., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanej: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, Hornopotočná 23, Trnava, IČO: 31 825 249, zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Petkovom, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, Na vŕšku 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: ŠO:PF/70/2012 zo dňa 22. augusta 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/94/2012-78 zo dňa 9. januára 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/94/2012-78 zo dňa 9. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovanej, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 348,90 eur v lehote troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná podľa § 66 ods. 1 písm. c/ a § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa čl. 15 ods. 1 a čl. 389 písm. c/ Štatútu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a čl. 26 ods. 2 písm. c/ Študijného priadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave vylúčila žalobkyňu zo štúdia na Trnavskej univerzite v Trnave, Právnickej fakulte pre nesplnenie podmienok, určených Študijnýmprogramom fakulty a Študijným poriadkom fakulty.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podľa čl. 39 písm. c/ štatútu fakulty a čl. 26 ods. 2 písm. c/ študijného poriadku fakulty sa štúdium končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení zo štúdia pre nesplnenie podmienok určených študijným programom a študijným poriadkom fakulty. Žalobkyňa v akademickom roku 2011/2012 nesplnila podmienky určené študijným programom a študijným poriadkom fakulty pre neúspešné absolvovanie štátnej skúšky z predmetu správne právo. Štátnu skúšku z uvedeného predmetu absolvovala neúspešne dňa 31.5.2011 a rovnako neuspela na opravných termínoch v dňoch 13.6.2011 a 22.8.2011. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že ku dňu vydania rozhodnutia žalovanej bola v zákonnej lehote vybavená sťažnosť žalobkyne, keď na vybavenie sťažnosti zákon o sťažnostiach ustanovuje lehotu 60 pracovných dní (§ 13 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach). Znamená to, že žalovaná pri svojom rozhodovaní postupovala v súlade so študijným poriadkom fakulty ako aj študijným programom, vo veci riadne zistila skutočný stav veci a zo zistených skutočností vyvodila i správny právny záver, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 348,90 eur t.j. odmenu za 3 úkony právnej služby, 1x prevzatie a príprava zastúpenia 58,69 eur, 1x vyjadrenie k žalobe zo dňa 3.1.2013 á 60,07 eur a 1x účasť na pojednávaní dňa 9.1.2014 á 61,87 eur, čo predstavovalo 180,63 eur; ďalej priznal paušálnu náhradu 1x 7,63 eur, 1x 7,81 eur a 1x 8,04 eur, čo s 20% DPH 40,82 eur spolu predstavovalo 244,93 eur. Ďalej priznal náhradu cestovného zo dňa 9.1.2014 Bratislava - Trnava a späť spolu s DPH vo výške 39,65 eur a náhradu za stratu času spolu s DPH vo výške 64,32 eur za začaté 4 polhodiny x 13,40 eur.
II.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej o vylúčení žalobkyne zo štúdia na Trnavskej univerzite Právnickej fakulty zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnila ustanovením §205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Tvrdila, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvala na nezákonnom postupe žalovanej a na ukrátení na právach vyplývajúcich zo štúdia na bakalárskom stupni diaľkového štúdia u žalovanej, z ktorého bola preskúmavaným rozhodnutím vylúčená. Domnieva sa, že nie je pravdou, že by výsledné hodnotenie na štátnej skúške zo správneho práva bolo pre jej nevedomosti a na každú štátnu skúšku sa pripravovala, hoci v sťaženej situácii a pod psychickým vypätím a stresom. Počas bakalárskeho štúdia úspešne absolvovala predmet správne právo hmotné I a II s hodnotením C, D a Správne právo procesné I a II s hodnotením C, B a Finančné právo I a II s hodnotením B a C. V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.12.2009 sp. zn. 9As 1/2009, ktorý sa týka „definície“ pojmu klasifikácie štátnej skúšky a podmienok jej priebehu a na nemeckú judikatúru, podľa ktorej správny súd konštatoval, že u preskúmania rozhodnutia o štátnej skúške je potrebné rozlišovať medzi odbornými otázkami a špecifickým hodnotením. Konečné rozhodnutie pritom patrí skúšajúcemu a súd je oprávnený iba preskúmať, či neprekročil svoj hodnotiaci priestor napr. tým, že vznikli procedurálne chyby, vychádzalo sa z nesprávnych skutkových okolností, boli porušené všeobecné hodnotiace kritériá alebo sa skúšajúci nechal viesť úvahami, ktoré nesúviseli s vecou. Žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení o nesúlade priebehu štátnych skúšok so študijným poriadkom a tvrdila, že nepriaznivé výsledné hodnotenie na štátnych skúškach bolo reakciou na jej sťažnosť.
III.
Žalovaná v podanom vyjadrení považovala odvolanie za nedôvodné a neodôvodnené. Uviedla, že v odvolaní odvolateľka neuvádza, ktoré skutkové zistenia považuje za nesprávne, v čom vidí nesprávnosť skutkových zistení prvostupňového súdu a rovnako opomenula uviesť, na základe ktorých vykonaných dôkazov prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v odvolaní sa obmedzila na uvádzanie skutkových tvrdení, ktoré sú zhodné s tvrdeniami uvedenými v žalobe, na základe ktorej sa začalo konanie pred prvostupňovým súdom. Žalovaná rozsudok prvostupňového súdu považovala za vecne správny a zákonný. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby advokáta s režijným paušálom vrátane DPH spolu v sume 170,45 eur.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len,,rozhodnutie správneho orgánu“).
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. augusta 2012 č.: ŠO:PF/70/2012 o vylúčení z bakalárskeho štúdia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl (§1 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.).
Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 131/2002 Z. z. študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku. Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 131/2002 Z. z. štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h/] o viac ako dva roky.
Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z. okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.
Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z., dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona, okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa §49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické tituly (§ 106).
Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť.
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že žalobkyňa bola na základe prihlášky na vysokoškolské štúdium prijatá rozhodnutím z 9.7.2008 na externú formu štúdia, v bakalárskom študijnom programe právo na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave v akademickom roku 2008/2009. Podanou prihláškou a k nej pripojených príloh deklarovala predchádzajúce vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantín Filozofa v Nitre a súčasne na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako aj absolvované doktorandské štúdium v odbore katolícka teológia na teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku so sídlom fakulty v Košiciach.
V treťom ročníku externého štúdia, v akademickom roku 2010/2011 sa žalobkyňa prihlásila na štátnu skúšku. Štátnu skúšku z predmetu Správne právo absolvovala s hodnotením FX v riadnom termíne dňa 31.5.2011 a s rovnakým hodnotením FX v dvoch opravných termínoch v dňoch 13.6.2011 a 22.8.2011. Sťažnosťou doručenou žalovanej dňa 1.6.2011 a doplnenou dňa 2.6.2011 namietala zaujatosť predsedníčky skúšobnej komisie a namietala priebeh štátnej skúšky dňa 31.5.2011, t.j. namietala porušenie pravidiel Študijného poriadku. Po prerokovaní sťažnosti vedením Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, po oboznámení sa s dôvodmi uvedenými žalobkyňou a po oboznámení sa s písomným stanoviskom predsedníčky skúšobnej komisie žalovaná nenašla dôvod na výmenu predsedníčky skúšobnej komisie. Žalobkyňa dňa 22.6.2011 doručila žalovanej „Odvolanie proti rozhodnutiu predsedníčky komisie“, ktoré bolo žalovanou kvalifikované ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. a bola vyhodnotená ako neoprávnená a žalobkyni bolo oznámené: „že má k dispozícii ďalší opravný termín, ktorý možno konať za podobných podmienok, ak o to požiada.“
Žalovaná povolila absolvovať opravný termín zo štátnej skúšky zo Správneho práva dňa 23.11.2011. V ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o povolenie vykonania mimoriadneho termínu štátnej skúšky zo Správneho práva, ktorú neskôr potvrdila 20.12.2011 prihláškou na štátnu skúšku. Po neúspešnom absolvovaní troch termínov štátnej skúšky zo správneho práva s odkazom na čl. 30 Študijného poriadku fakulty bolo povolené vykonanie jedného opravného termínu skúšky a to do konca akademického roka2011/2012. Uvedený termín žalobkyňa riadne vyčerpala dňa 4.6.2012 s výsledkom FX - nedostatočne. V poradí ďalšiu sťažnosť o prešetrenie zákonnosti priebehu štátnych skúšok a postupu vybavovania sťažnosti, doručenú dňa 13.7.2012 žalovaná opäť posúdila podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a konštatovala, že za porušenie zákona v žiadnom prípade nemožno považovať kladenie vysokých požiadaviek na vedomosti študentov fakulty na štátnych skúškach od ktorých fakulta nemieni ani v budúcnosti ustupovať práve naopak, jej trendom je zvyšovanie kvality absolventov fakulty s cieľom ich najlepšieho uplatnenia v náročnej praxi. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.8.2012 bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia na Trnavskej univerzite v Trnave, Právnickej fakulte pre nesplnenie podmienok, určených Študijným programom fakulty a Študijným poriadkom fakulty.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne
Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu a z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a s odkazom na § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná a žalovaná podľa zákona nemá nárok na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.