UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. novembra 2012 č. 8531/2012-1.10 (106/2012-rozkl.), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2013, č.k. 2 S 24/2013-63, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2013, č.k. 2 S 24/2013-63 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 13. novembra 2013, č.k. 2 S 24/2013-63, podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. novembra 2012 č. 8531/2012-1.10 (106/2012-rozkl.), ktorým na základe rozkladu žalobcu potvrdil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2012 č. 7454/2012-2.2, o povolení výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.,o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane prírody a krajiny“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého do 15. decembra 2012 v intraviláne obce Kľačno alebo najviac 200 m od zastavaného územia obce alebo v Kušnierskej doline v blízkosti včelárskych zariadení alebo v areáli chovu hovädzieho dobytka obchodnej spoločnosti Vjarspol, s.r.o.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovanému bola 6. septembra 2012 doručená žiadosť Poľovníckeho združenia HÁJE- Chrenovec - Brusno o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny za účelom regulačného odlovu medveďa hnedého z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku občanov, pretože medveď, na ktorého ulovenie sa výnimka žiada, stratil prirodzenú plachosť apravidelne navštevuje intravilány obcí. K žiadosti žiadateľ doložil potvrdenie včelára o škodách spôsobených mu medveďom na včelstvách v tesnej blízkosti intravilánu obce Kl'ačno v auguste 2012, potvrdenie obyvateľky obce Kľačno o vniknutiach medveďa do záhrad rodinných domov v obci Kľačno v čase dozrievania jabĺk a potvrdenie obchodnej spoločnosti Vjarspol, s.r.o. o pravidelnom pohybe medveďa v blízkosti areálu s hovädzím dobytkom a v poraste kukurice.
Na základe posúdenie splnenia podmienok na povolenie výnimky Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) vydala stanovisko, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na lov jedného jedinca. Ďalej sa v stanovisku uvádza, že v súčasnosti na Slovensku neexistuje subjekt schopný technicky zabezpečiť odchyt alebo odplašenie problematických jedincov medveďa hnedého, pričom o odchytené jedince je v SR i v zahraničí malý alebo žiadny záujem.
Krajský súd ďalej zistil, že prvostupňovým rozhodnutím z 11. októbra 2012 2 č. 7454/2012-2.2 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, určil podmienky realizácie výnimky v zmysle § 82 ods. 12 cit. zákona s tým, že výnimka platí do 15. decembra 2012.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného bolo vydané v medziach zákona. Podľa názoru súdu doložené dôkazy žiadateľom dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce. Medvede pohybujúce sa v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol krajskému súdu, že nezohľadnil nezákonný postup žalovaného v prvostupňovom konaní, v ktorom mu nepredložil podklady, ktoré mu boli poskytnuté jednak žiadateľom o výnimku ako aj tie, ktoré si zaobstaral sám (stanovisko ŠOP SR). Podľa jeho názoru tieto vady v správnom konaní boli dôvodom pre nezákonnosť rozhodnutia, a preto mal krajský súd preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi vsprávnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
V danej veci napadnutým rozhodnutím (prvostupňovým) bol povolený odstrel medveďa hnedého - v najskoršom možnom termíne v intraviláne obce Kľačno, ako aj najviac do vzdialenosti 200 metrov od zastavaného územia alebo v Kušnierskej doline v blízkosti včelárskych zariadení alebo v areáli chovu hovädzieho dobytka spoločnosti Vjarspol, s.r.o. odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 15. decembra 2012. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul už v čase podania žaloby na krajský súd (30. januára 2013) a teda aj rozhodovania krajského súdu (13. novembra 2013).
Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.
V čase rozhodovania súdu prvého stupňa už uplynul čas, na ktorý bola povolená výnimka preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. V dôsledku toho žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané). To znamená, že v čase súdneho prieskumu už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť zamietol.
Odvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 OSP zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224 ods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.