7Sžo/22/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. G. C., súdny exekútor s evidenčným číslom XX, so sídlom v Q., E. E. XXX/XX, proti odporcovi: Slovenská komora exekútorov, so sídlom v Bratislave, Šustekova 49, za účasti: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu z 22. októbra 2015 č.k. DK - 8/2013-20, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2016, č. k. 22Sp/117/2015-10, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2016, č. k. 22Sp/117/2015-10, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

1.

Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Žiline (ďalej v texte len „krajský súd“) uznesením z 26. januára 2016, č. k. 22Sp/117/2015-10 (ďalej v texte len „odvolaním napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie o podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov z 22. októbra 2015, č. k. DK 8/2013-20 (ďalej v texte len „rozhodnutie odporcu“) vedené krajský súdom pod sp. zn. 22Sp/117/2015 a rozhodol, že po právoplatnosti výroku uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená Slovenskej komore exekútorov na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. k. DK 8/2013 z 22.10.2015. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že predtým ako preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho merite, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania podľa § 250l a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Krajský súd skúmal, či osobitný zákon v zmysle § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku určuje, že o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu je kompetentný rozhodovať súd.

Z pripojeného správneho spisu krajský súd zistil, že návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku podal Minister spravodlivosti Slovenskej republiky 14. februára 2013, ktorý bol doručený SKE dňa 18.02.2013.

Podľa § 223 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia veta Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore.

Vzhľadom na zákonnú úpravu začatia disciplinárneho konania krajský súd konštatoval, že konkrétne disciplinárne konanie voči navrhovateľovi JUDr. G. C. bolo začaté 18.02.2013, kedy bol návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky doručený komore.

Ďalej krajský súd poukázal na ustanovenia § 243b ods. 15, § 228 ods. 1 v znení účinnom ku 31.10.2013, § 228 ods. 2 v znení účinnom ku 31.10.2013, § 228 ods. 6 v znení účinnom ku 31.10.2013 a § 228d ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a skonštatoval, že v danom prípade disciplinárne konanie začalo pred 31. októbrom 2013. Podľa § 243b ods. 15 Exekučného poriadku takéto disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný na vedenie disciplinárneho konania podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Podľa § 228 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 o odvolaní rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia, ktorú na tento účel vymenuje minister.

Krajský súd konštatoval, že odvolacím orgánom v danej veci voči prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu nie je súd v zmysle § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ale druhostupňový správny orgán, ktorým je odvolacia disciplinárna komisia v zmysle § 228 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Proti tomuto druhostupňovému správnemu rozhodnutiu je potom možné následne podať v zmysle § 228 ods. 6 citovaného zákona správnu žalobu v zmysle druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedenému postupu nebráni skutočnosť, že disciplinárna komisia ako orgán komory podľa predpisov účinných do 31.10.2013 sa zrušuje, pretože v zmysle § 243b ods. 17 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ustanovenia odsekov 14 a 15 § 243b, t. j. aj prechodné ustanovenie k disciplinárnym konaniam začatým pred 31. októbrom 2013 (odsek 15) tým nie sú dotknuté.

Na uvedenom postupe taktiež nič nemení, že v zmysle § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v platnom znení proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ako prvostupňového správneho orgánu možno podať opravný prostriedok na súd. Takýto opravný prostriedok sa však podáva len proti rozhodnutiam v konaniach, ktoré boli začaté po 31. októbri 2013, ako to vyplýva z prechodného ust. § 243b ods. 15 citovaného zákona. Preto aj keď poučenie napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedlo, že proti tomuto správnemu rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súd, takéto poučenie nezakladá zákonné oprávnenie odvolávajúceho sa podať takýto opravný prostriedok na súd a nezakladá ani kompetenciu súdu konať v tejto veci, pretože takéto poučenie je v rozpore so zákonom.

Ďalej krajský súd poukázal na ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá, § 103 a § 104 zákona č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a skonštatoval, že súd nedisponuje kompetenciou na prejednanie odvolania navrhovateľa voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov č. DK 8/2013 zo dňa 22.10.2015, čo je neodstrániteľná prekážka vedenia konania pred súdom v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia konanie o tomto odvolaní zastavil. Keďže o takomto odvolaní je povinný rozhodnúť ako druhostupňový správny orgán odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov, po právoplatnosti výroku uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená Slovenskej komore exekútorov ako orgánu kompetentnému na konanie o odvolaní navrhovateľa.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

2.

Odvolanie navrhovateľa

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2016, č. k. 22Sp/117/2015-10 odvolanie (ďalej v texte len „navrhovateľom podané odvolanie“), v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „odvolací súd“) odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že napadnutý výrok uznesenia nie je vecne správny, uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku); súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, najmä tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku).

Navrhovateľ ďalej uviedol, že krajský súd nesprávne oprel svoje rozhodnutie o zastavení konania o prechodné ustanovenie § 243b ods. 15 Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že odvolacím orgánom v danej veci voči prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu nie je súd, ale druhostupňový správny orgán, ktorým je odvolacia disciplinárna komisia v zmysle § 228 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Navrhovateľ má za to, že na predmetný skutkový stav malo byť aplikované prechodné ustanovenie § 243d ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015.

Podľa predpisov účinných od 01.01.2015 je orgánom komory príslušným na disciplinárne konanie disciplinárny senát disciplinárnej komisie, nakoľko podľa § 222b ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, o disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu.

Podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd.

V danom prípade bolo disciplinárne konanie začaté 18.02.2013, kedy bol návrh Ministra spravodlivosti SR doručený odporcovi - Slovenskej komore exekútorov. Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 8/2013 z 22.5.2013 konštatovalo, že sa disciplinárne obvinený disciplinárneho previnenia nedopustil. Na základe odvolania Ministraspravodlivosti Slovenskej republiky proti tomuto rozhodnutiu zasadala dňa 24.10.2013 ako druhostupňový orgán odvolacia disciplinárna komisia, ktorá zrušila napadnuté rozhodnutie a vec vrátila na nové konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 3 disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 8/2013 z 22.10.2015, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia.

Podľa navrhovateľa je zrejmé, že o disciplinárnom previnení navrhovateľa nebolo do 31.12.2014 príslušným orgánom komory právoplatne rozhodnuté. O disciplinárnom previnení rozhodol až 22.10.2015 disciplinárny senát č. 3 disciplinárnej komisie SKE ako orgán komory príslušný na disciplinárne konanie, ktorý bol vytvorený podľa predpisov účinných od 01.01.2015.

Krajský súd v svojom rozhodnutí tak nereflektoval ďalšie zákonné zmeny v systéme disciplinárneho konania v rámci Slovenskej komory exekútorov, ktoré boli v priebehu predmetného disciplinárneho konania navrhovateľa prijaté novelou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.01.2015.

3.

Odvolanie odporcu

Odporca podal v zákonnej lehote proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2016, č. k. 22Sp/117/2015-10 odvolanie (ďalej v texte len „odporcom podané odvolanie“), v ktorom zhodne s navrhovateľom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca podal odvolanie z dôvodu, že podľa § 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku), a že podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v konaní vedenom pod sp. zn. 22Sp 117/2015 rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca ďalej uviedol, že Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zastavil konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 8/2013 z 22.10.2015, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konštatoval, že súd nedisponuje kompetenciou na prejednanie odvolania navrhovateľa proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 8/2013 z 22.10.2015, čo je podľa súdu neodstrániteľná prekážka vedenia konania pred súdom v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia konanie o odvolaní zastavil a konštatoval, že o takomto odvolaní je povinný rozhodnúť ako druhostupňový správny orgán odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov.

Ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia, k predmetnému záveru súd dospel na základe skúmania, či osobitný zákon v zmysle § 2501 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku určuje, že o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu je kompetentný rozhodovať súd.

Krajský súd konštatoval, že v danom prípade disciplinárne konanie začalo pred 31.10.2013, preto podľa názoru súdu odvolacím orgánom v danej veci voči prvostupňovému rozhodnutiu nie je súd v zmysle § 2501 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ale druhostupňový správny orgán, ktorým je disciplinárna komisia v zmysle § 228 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.

Súd tiež konštatoval, že podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu disciplinárnehosenátu ako prvostupňového správneho orgánu možno podať opravný prostriedok na súd, avšak len proti rozhodnutiam v konaniach, ktoré boli začaté po 31.10.2013, ako to podľa názoru súdu vyplýva z ust. § 243b ods. 15 Exekučného poriadku.

Podľa názoru odporcu súd v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval iba ust. § 243b ods. 15 v spojení s ods. 14 a 17 Exekučného poriadku, no opomenul však aplikovať ust. § 243d ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, ktoré ako prechodné ustanovenia od 01.01.2015 upravujú prechodný režim v disciplinárnych konaniach začatých do 31.12.2014 a v tomto termíne právoplatne neskončených.

Pri konkurencii dvoch prechodných ustanovení v podobe § 243b ods. 15 a § 243d ods. 5 Exekučného poriadku sa použije zásada lex posterior derogat legí priori.

Ďalej odporca uviedol, že disciplinárne konanie č. DK 8/2013 bolo začaté pred 31.10.2013. Vo veci rozhodol disciplinárny senát rozhodnutím z 22.05.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a odvolacia disciplinárna komisia 24.10.2013 rozhodla o odvolaní navrhovateľa tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu zrušila a vec vrátila na nové konanie a nové rozhodnutie. Disciplinárna komisia ako orgán komory podľa predpisov účinných do 31.10.2013 bola novelizáciou Exekučného poriadku zrušená, ustanovenia § 243b odsekov 14 a 15 tým ale neboli dotknuté.

Zákonodarca predpokladal, že na účely disciplinárnej právomoci sa disciplinárna komisia považuje za zachovanú a skôr začaté disciplinárne konania sa dokončia podľa predpisov účinných pred 01.11.2013, čo malo znamenať, že v týchto konaniach rozhodne riadne obsadený disciplinárny orgán a o prípadnom odvolaní bude konať odvolacia disciplinárna komisia založená a ponímajúca právomoc podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (Exekučný poriadok, Komentár, Števček, Ficová a kolektív, 2. vydanie, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 753).

Ako už bolo vyššie uvedené, od 01.11.2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku (zákon č. 299/2013 Z. z.), čím podľa ust. § 243b ods. 17 Exekučného poriadku došlo k zrušeniu disciplinárnej komisie ako orgánu komory podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V zmysle ust. § 243b ods. 14 Exekučného poriadku (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013) členovia disciplinárnej komisie mali dokončiť svoje funkčné obdobie podľa predpisov účinných do 31.10.2013; k uplynutiu ich funkčného obdobia však nemalo dôjsť skôr, ako sa dokončia disciplinárne konania začaté podľa predpisov účinných do 31.10.2013.

V časovom období po 01.11.2013 ale podľa odporcu nastal taký skutkový stav, že k uplynutiu funkčného obdobia jednotlivých členov disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov z rôznych dôvodov došlo skôr, ako sa dokončili disciplinárne konania začaté podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

Slovenská komora exekútorov podľa pravidiel účinných od 01.11.2013 nevytvorila žiaden disciplinárny senát. Disciplinárne konania začaté pred 31.10.2013 sa podľa predpisov účinných od 01.11.2013 nedokončili z dôvodu nevytvorenia disciplinárnych orgánov - prvostupňových ani odvolacích.

Tieto faktické aplikačné problémy predmetnej novelizácie Exekučného poriadku následne upravila novela zákona účinná od 01.1.2015 tak, že ustanovením § 243d ods. 4 a 5 Exekučného poriadku (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) sa upravil prechodný režim vo všetkých disciplinárnych konaniach začatých do 31.12.2014 a v tomto termíne právoplatne neskončených. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015 teda integrujú riešenia vzťahov vzniknutých pred účinnosťou právnej úpravy Exekučného poriadku v troch vecných oblastiach, pričom jednou z nich je aj oblasť systémovej zmeny disciplinárneho konania.

Ďalej odporca uviedol, že z dôvodu zmeny, resp. revízie koncepcie disciplinárneho konania a zmeny príslušného disciplinárneho orgánu vrátane pravidiel jeho kreovania sa zrušili databázy predsedovdisciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov vytvorených podľa predpisov účinných do 31.12.2014.

Podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2015 existujú dva druhy disciplinárnych senátov, a to disciplinárne senáty príslušné na konanie ako prvostupňové disciplinárne orgány a disciplinárne senáty príslušné na neskončené konanie v druhom stupni, ktoré sú kreované v zmysle ust. § 217 Exekučného poriadku (Exekučný poriadok, Komentár, Števček, Ficová kolektív, 2. vydanie, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 758-759).

Podľa odporcu je teda zrejmé, že ak ustanovenie § 243d ods. 4 a 5 Exekučného poriadku upravuje prechodný režim všetkých disciplinárnych konaní začatých do 31.12.2014. upravuje teda nesporne aj prechodný režim disciplinárnych konaní začatých pred 31.10.2013 - vrátane disciplinárneho konania č. k. DK 8/2013.

Podľa ust. § 243d ods. 4 Exekučného poriadku, ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust. § 243d ods. 5 Exekučného poriadku ak podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho senátu alebo orgán komory príslušný na disciplinárne konanie bol z dôvodu neobsadenosti nečinný a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4, rozhodne orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 o návrhu na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka od okamihu pridelenia veci orgánu príslušnému na disciplinárne konanie.

Prechodný režim podľa ust. § 243d ods. 4 a 5 Exekučného poriadku v disciplinárnych konaniach začatých do 31.12.2014 a v tomto termíne právoplatne neskončených upravuje zásadné pravidlo, že od 01.01.2015 priamo ex lege od skoršieho disciplinárneho orgánu prevezme kompetenciu disciplinárny orgán komory zriadený s účinnosťou od 01.01.2015.

Z uvedeného ustanovenia teda podľa odporcu generálne plynie, že po nadobudnutí účinnosti novelizácie Exekučného poriadku, ak súčasne skorší disciplinárny orgán o disciplinárnom previnení exekútora nerozhodne do 31.01.2015, priamo zo zákona kompetenciu prevezme disciplinárny orgán komory zriadený súčinnosťou od 1. januára 2015. Zákonodarca zároveň ustanovil, že všeobecný právny režim zmeny disciplinárneho orgánu sa za rovnakých podmienok použije aj na právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie. (Exekučný poriadok. Komentár, Števček, Ficová a kolektív, 2. vydanie, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 758-759).

Podľa ust. § 243d ods. 4 Exekučného poriadku ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015.

Disciplinárny senát č. 3 ako orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 vo veci č. DK 8/2013 rozhodol na prvom stupni, pričom analogicky s poukazom na ust. § 243d ods. 4 Exekučného poriadku prejednal vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015

Podľa ust. § 228d ods. 8 Exekučného poriadku (účinného od 01.11.2013 bez zmeny) proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súd.

Exekučný poriadok v ust. § 228d v ods. 8 teda striktne stanovuje, že proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu č. 3 vo veci č. DK 8/2013 možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd.

Proti meritórnemu rozhodnutiu (odsudzujúcemu alebo oslobodzujúcemu) možno podať opravný prostriedok na súd podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

O opravnom prostriedku koná správny súd v plnej jurisdikcii. Na konanie sú aplikovateľné ustanovenia § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (prostredníctvom ust. § 2501 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré zakotvujú princíp plnej jurisdikcie v správnych konaniach. (Exekučný poriadok. Komentár, Števček, Ficová a kolektív, 2. vydanie, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 726).

Správny súd, keďže koná v plnej jurisdikcii, nie je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil disciplinárny senát. Správny súd môže rozhodnutie disciplinárneho senátu nielen zrušiť, ale aj zmeniť a nahradiť ho vlastným meritórnym rozhodnutím.

4.

Právny názor odvolacieho súdu

Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v navrhovateľom podanom odvolaní a v odporcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bez pojednávania a dospel pri aplikácii § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku k záveru, že navrhovateľom podané odvolanie a odporcom podané odvolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci začalo disciplinárne konanie (správne konanie) 18. februára 2013 a rozhodnutie odporcu bolo vydané 22. októbra 2015.

V konaní je potrebné posúdiť, kto má právomoc rozhodnúť o opravnom prostriedku (podanom odvolaní) voči rozhodnutiu odporcu.

Disciplinárne konanie, podľa exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 bolo dvojinštančné, keď proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie (prvoinštančný správny orgán) bolo prípustné odvolanie, o ktorom rozhodovala odvolacia disciplinárna komisia (druhoinštančný správny orgán), ktorú na tento účel menoval Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 228 ods. 1 a 2 exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013).

Novelou exekučného poriadku účinnou od 1. novembra 2013 (zákon č. 299/2013 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) došlo k zmene právnej úpravy disciplinárnych konaní a právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (prvoinštančného správneho orgánu) bola zverená súdom v správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu exekučného poriadku - § 243b ods. 15 exekučného poriadku a § 228 ods. 2 a 6 exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, od ktorej odvodil právomoc rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu príslušným druhoinštančným správnym orgánom - odvolacou disciplinárnou komisiou. V prejednávanej veci je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť argumenty navrhovateľa a odporcu uvedené v odvolaní, ktorí poukázali na ustanovenie § 243d exekučného poriadku (účinné od 01.01.2015), ktoré bolo potrebné, podľa ich vyjadrenia, vo veci aplikovať v konaní a pri rozhodovaní krajského súdu a posúdiť či závery krajského súdu, v napadnutom rozhodnutí sú, vzhľadom na znenie ustanovenia § 243d exekučného poriadku, udržateľné.

Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 243d exekučného poriadku upravuje disciplinárne konanie len v odstavcoch 4 až 7.

Podľa § 243d ods. 4 exekučného poriadku ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc z gramatického výkladu ustanovenia § 243d ods. 4 exekučného poriadku zákonodarca v tomto ustanovení upravil právomoc a kreovanie orgánov, ktoré majú rozhodovať o disciplinárnom previnení exekútorov.

V konaní bolo nesporné, že nedošlo do 31. januára 2015 k vydaniu správneho rozhodnutia orgánom, ktorému bola zákonom zverená právomoc rozhodnúť o disciplinárnom previnení exekútora.

Disciplinárny senát č. 3 disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 8/2013 vydal 22. októbra 2015 rozhodnutie, proti ktorému podal navrhovateľ a odporca odvolanie ku krajskému súdu. Navrhovateľ bol týmto rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia.

V čase rozhodovania disciplinárneho senátu a podania odvolaní, platilo ustanovenie § 228d ods. 8 exekučného poriadku, ktoré upravovalo, že o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa súdny exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní, od doručenia rozhodnutia na súd. Pri rozhodovaní bolo potrebné aplikovať prechodné ustanovenia exekučného poriadku účinné od 1. januára 2015.

Podľa odvolacieho súdu o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu, mal právomoc konať a rozhodnúť súd (§ 228d ods. 8 exekučného poriadku), postupom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd procesne pochybil, keď pristúpil k zastaveniu konania a súčasne postúpil vec Slovenskej komore exekútorov. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2016, č. k. 22Sp/117/2015-10, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní predmetnú vec prejednať a rozhodnúť podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

5.

Trovy odvolacieho konania

Krajský súd súčasne v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolací súd pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.