7Sžo/19/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. O., bytom v G., S.. XX, proti odporcovi Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice so sídlom v Košiciach, Moyzesova č. 18, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 16. decembra 2013, sp. zn. 8125/2013, vo veci nároku na poskytnutie právnej pomoci, o odvolaní V., matky navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2014, č. k. 1 Sp/60/2013-14, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2014, č.k. 1Sp/60/2013-14 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd uznesením z 20. februára 2014, č.k. 1Sp/60/2013-14, odmietol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo 16. decembra 2013, číslo 8125/2013, a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ ako účastník konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu môže byť zastúpený len fyzickou osobou, u ktorej sú súčasne splnené dve podmienky a to, aby zástupca účastníka mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a tou druhou podmienkou je, aby boli zástupca a účastník konania blízkymi osobami. Krajský súd dospel k záveru, že na to, aby bolo zastupovanie navrhovateľa jeho matkou súladné so zákonom, musela by navrhovateľova matka mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Túto podmienku však nespĺňa. Krajský súd preto podľa § 250p veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)

opravný prostriedok navrhovateľa, u ktorého nebola splnená procesná podmienka riadneho zastúpenia, odmietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote matka navrhovateľa odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal beznariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu V., matky navrhovateľa, je potrebné vyhovieť.

Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku bolo rozhodnutie odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“).

Opravný prostriedok podala za navrhovateľa jeho matka, ktorá k nemu priložila plnomocenstvo udelené navrhovateľom na zastupovanie vo všetkých súdnych veciach s osvedčeným podpisom navrhovateľa.

Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo začaté na základe žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej pod bodom A2 (Údaje o zákonnom zástupcovi/opatrovníkovi žiadateľa) je uvedená P.., navrhovateľova matka a z bodu B2 (Opis okolností sporu) vyplýva, že tiež prebieha konanie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa. Z uvedených skutočností vyplýva, že sú dané pochybnosti o procesnej spôsobilosti navrhovateľa.

Krajský súd mal preto za týchto okolností zisťovať, či navrhovateľ mal procesnú spôsobilosť, a teda či mohol pred súdom samostatne konať, prípadne kto je jeho zákonným zástupcom (súdom ustanoveným opatrovníkom).

Aj v prípade, ak by navrhovateľ mal procesnú spôsobilosť a krajský súd by dospel k záveru, že navrhovateľova matka nemohla účinne navrhovateľa zastupovať pre absenciu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo (podľa § 27 ods. 1 a ods. 3 OSP), bolo potrebné považovať podanie na súd z 30. decembra 2013 navrhovateľovou matkou, ktorej bolo udelené plnomocenstvo navrhovateľom, ako neúplné (pre chýbajúci vlastnoručný podpis navrhovateľa) a navyše aj nesprávne. Krajský súd mal preto postupovať podľa § 43 ods. 1 OSP, odstraňovať vady uvedeného podania a poskytnúť navrhovateľovi príslušné poučenie vo veci zastupovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že za daného stavu, ak krajský súd neodstránil pochybnosti ohľadom žalobcovej procesnej spôsobilosti, ako aj neodstránil vady samotného podania podľa § 43 ods. 1 OSP a opravný prostriedok navrhovateľa bez ďalšieho postupu odmietol, odňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.

V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd opätovne posúdil splnenie podmienok konania, odstránil vady podania podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 OSP a následne rozhodol vo veci. Viazaný je pritom právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa 250ja ods.3 v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Súčasne s novým rozhodnutím rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.