7Sžo/160/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXXX/XX, XXX XX X. - T., zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OOP1-2014/028512-004/6GM zo dňa 09.10.2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. marca 2015, č.k. 23S/258/2014- 63, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. marca 2015, č.k. 23S/258/2014-63, p o t v r d z u j e.

Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. marca 2015, č.k. 23S/258/2014-63 (ďalej len „krajský súd“, „prvostupňový súd“, „súd“) súd žalobu žalobkyne (ďalej aj „žalobca“), ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru právnych prostriedkov č.: OU-BB-OOP1-2014/028512-004/6GM zo dňa 09.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie žalovaného“) zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. Súčasne rozhodol, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici odvolací súd zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Brezne (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-BR-2014/004709-19 zo dňa 24.09.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“,„rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým prvostupňový správny orgán žiadosti žalobkyni o sprístupnenie informácie kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, ktorú podala na Okresný úrad v Brezne dňa 22.07.2014, nevyhovel.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. článok 2 ods. 2 Ústavy SR, § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. ako aj § 117 ods. 1 a 77 zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nie je tým orgánom, ktorý by vydával kolaudačné rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Týmto orgánom je obec J., preto ani prvostupňový správny orgán - Okresný úrad v Brezne nie je povinnou osobou, lebo nedisponuje informáciami ohľadom kolaudačného rozhodnutia ani informáciami ohľadom pridelenia súpisného čísla, a nie je ani povinný takýmito informáciami disponovať. Konštatoval, že pokiaľ sa jedná o kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, tieto môžu byť vydané až po ukončení stavby, pričom v konaní nebolo preukázané, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, preto nie je možné ani vydať kolaudačné rozhodnutie a následne vydať rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na stanovisko Obvodného pozemkového úradu v Brezne zo dňa 10.05.2012 - Stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde a poukazovala na bod 3 tohto stanoviska, krajský súd zdôraznil, že podmienky v bode 3 sa majú realizovať až po realizácii výstavby a v konaní nebolo preukázané, že do vydania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení stavby, preto nebolo možné ani rozhodovať v kolaudačnom konaní, ani rozhodovať o pridelení súpisného čísla.

2.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa, žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a mu vrátil vec na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala, že konanie pred prvostupňovým súdom má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania zhodne s obsahom žaloby poukázala na to, že keďže došlo k zmene druhu pozemku zo záhrady na zastavanú plochu je zrejmé, že povinná osoba a zároveň aj žalovaný má disponovať žiadanou informáciou, nakoľko žiadaná informácia mala byť podkladom pre rozhodnutie o zmene druhu pozemku, a preto bolo povinnosťou žalovaného a povinnej osoby informáciu sprístupniť, v prípade nesprístupnenia vydať rozhodnutie v súlade s formálnymi a obsahovými požiadavkami podľa § 47 Správneho poriadku. Tvrdila, že vychádzajúc z faktu, že v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná zmena v evidencii druhu pozemku, na ktorom sa nachádza stavba hnojovej jamy (pôvodne parc. č. XXX/X a v súčasnosti parc. č. XXX/X) je zrejmé, že musí existovať buď kolaudačné rozhodnutie alebo aj rozhodnutie o udelení súpisného čísla, čo znamená, že povinná osoba Okresný úrad v Brezne musí disponovať kolaudačným rozhodnutím alebo aj rozhodnutím o pridelení súpisného čísla, keď rozhodol o zmene druhu pozemku v evidencii. Ďalej tvrdila, že je neprípustné, aby rozhodnutie súdu bolo založené na dohadoch, namiesto náležitého zistenia skutkového stavu, ku ktorému súd dospel na základe vykonaného dokazovania. Dokazovanie navrhujú účastníci konania na preukázanie svojich tvrdení, ak súd nemal určitú skutočnosť preukázanú, je nutné konštatovať neunesenie dôkazného bremena, v danom prípade rozhodnutia žalovaného nie je možné založiť na dohade o predpokladanom vývoji okolností. Tvrdila, že nešlo o plánovanú výstavbu, ale v konkrétnom prípade ide o legalizáciu čiernej stavby, ktorú stavebník započal bez potrebných povolení a oznámení vyžadovaných právnymi normami.

3.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním z 03.06.2015, zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť.

4.

Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa v konaní o poskytnutie informácií na základe žiadosti žalobkyne doručenej Okresnému úradu v Brezne dňa 22. júla 2014 postupoval v intenciách citovanej právnej úpravy ustanovenej v zákoneč. 211/2000 Z.z., z ktorých dôvodov v danom prípade rozhodol v súlade so zákonom, a preto žalovaný pokiaľ odvolanie žalobkyni zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, jeho rozhodnutie treba považovať za zákonné, v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.

Zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z.z. ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnutie o sprístupnení, resp. nesprístupnení žiadanej informácie, rozsah poskytovania a obmedzenie poskytovania informácií a konanie o žiadosti o sprístupnení informácií. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že štátne orgány sú povinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícií a štátny orgán, ako povinná osoba, poskytne na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré sú spracované v čase podania žiadosti.

Zákon o slobode informácií pojem „informácia“ nedefinuje. Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov.

Zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb.

Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.

Odvolací súd zhodne s názorom vysloveným v dôvodoch rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán žalobkyňou žiadané informácie nemali k dispozícií a nedisponovali s nimi, naviac, tak ako podrobne zdôvodnil krajský súd v napadnutom rozsudku, nie sú tými orgánmi, ktoré sú kompetentné vydávať v príslušnom konaní kolaudačné rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Naviac, ani v konaní nebolo preukázané, že by konkrétne kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o pridelení súpisného čísla bolo, v súvislosti so stavbou hnojovej jamy na parc. č. XXX/X (pôvodná parcela) a súčasná parc. č. XXX/X v katastri obce J. vydané.

Odvolací súd nezistil relevanciu tvrdenia odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na dohadoch, dospel k záveru, že správne orgány rozhodovali na základe náležitého zistenia skutkového stavu a záver krajského súdu, že napadnuté rozhodné je súladné so zákonom, je vecne správny, naviac, odvolací súd konštatuje, že zmena druhu pozemku neznamená, bez ďalšieho, nutnosť vydania kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Konanie a rozhodovanie o zmene druhu pozemku je výsledkom osobitného postupu príslušného správneho orgánu, v samostatnom správnom procese. V preskúmavanom konaní nebolo preukázané, že napriek vydaniu rozhodnutia o zmene druhu pozemku, bolo v súvislosti s umiestnením stavby - hnojovej jamy na pozemku, vydané kolaudačné rozhodnutie.

Podľa odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, správne orgány oboch stupňov postupovali v zmysle zákona a pokiaľ žiadosti v celom rozsahu nevyhoveli, rozhodli v súlade so zákonom, keď v odôvodnení rozhodnutí náležite uviedli dôvody, pre ktoré žiadosti nebolo celkom vyhovené.

Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu a právnych záverov uvedených vyššie, odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v rozsahu dôvodov namietaných žalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 posledná veta OSP, § 246c ods.1 prvá veta a § 219 ods. 1, 2 a §492 ods. 2 SSP, potvrdil.

Odvolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania aplikujúc § 250k ods. 1 a contrario, § 246c ods. 1 prvá veta OSP v spojení s § 224 ods.1 OSP a § 492 ods. 2 SSP, z dôvodu, že v odvolacom konaní bola neúspešná.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.