7Sžo/156/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Baťa Slovensko, a.s., SNP 16, Bratislava, IČO: 34 103 015, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislav Knotek, ul. Kvítková 1569, Zlín, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0703/99/2013 zo dňa 24.02.2014, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla 2015, č.k. 1S/83/2014-54, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 23. apríla 2015, č.k. 1S/83/2014-54 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 1S/83/2014-54 zo dňa 23. apríla 2015 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0703/99/2013 zo dňa 24.02.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“, „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach pre Košický kraj č. P/0198/08/13 zo dňa 31.07.2013 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku sumu 70,- eur a zaplatiť na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 790,43 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 OSP.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd nesporne preukázané, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 250,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že nevydal spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi bol sporný výklad ustanovenia § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to najmä v otázke významu použitého termínu „vydať" písomný doklad o vybavení reklamácie.

Poukazom na to, že podľa žalovaného termínom „vydať“ možno rozumieť odovzdať, prenechať alebo dať niekomu niečo do rúk, s ktorým úzkym vymedzením sa krajský súd nie celkom stotožnil, krajský súd uviedol, že podľa Slovníka slovenského jazyka synonymom termínu „vydať" je aj odovzdať, prenechať, uverejniť, publikovať, vytvoriť alebo vytlačiť. Znamená to, že termínom „vydať" písomný doklad nemusí sa mať na mysli vždy len odovzdanie (do dispozičnej moci) niekomu, komu je takýto doklad určený, ale vydaním možno rozumieť aj jeho publikovanie, vytvorenie a vytlačenie. Systematickým výkladom ustanovenia § 18 ods. 9 a porovnaním s ostatnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, napríklad § 18 ods. 8, krajský súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu a je toho názoru, že pokiaľ predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad, znamená to, že ho má v prvom rade vytvoriť a vytlačiť. Pokiaľ by zákonodarca trval na tom, že takýto doklad je predávajúci zároveň povinný kupujúcemu, (spotrebiteľovi) aj odovzdať (doručiť), bolo by to výslovne v ustanovení § 18 ods. 9 uvedené. Buď by použil termín doručiť (odovzdať), alebo by za „vydať“ uviedol „spotrebiteľovi“ ako osobe, ktorej má predávajúci zabezpečiť odovzdanie dokladu do dispozičnej moci. Takto sa to uvádza, napríklad v ustanovení § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje proces pri uplatnení reklamácie. Zákonodarca tu používa tak termín „vydať“, ako aj termín „doručiť“, pri uplatnení reklamácie predávajúci vydá (spotrebiteľovi) potvrdenie a ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom diaľkovej komunikácie, predávajúci potvrdenie o uplatnení reklamácie doručí spotrebiteľovi.

Krajský súd bol toho názoru, že žalovaným deklarovaný úmysel zákonodarcu uložiť v ustanovení § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa povinnosť predávajúcemu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie, nie je zrejmý. Pokiaľ žalobca potvrdenie o vybavení reklamácie vytvoril v lehote do tridsiatich dní odo dňa uplatnenia reklamácie, čo v preskúmavanej veci nebolo sporné, a bolo splnené dňa 7. mája 2013, a o tejto skutočnosti upovedomil spotrebiteľa SMS správou, takýto postup súd považoval za súladný s ustanovením § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa a žalobca toto ustanovenie nijako neporušil.

Pokiaľ žalovaný namietal, že zaslanie SMS nemožno považovať za písomnú výzvu a ak by zákonodarca považoval za vybavenie reklamácie aj zaslanie SMS správy, bolo by to v zákone uvedené. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 7. mája 2013 (v zákonnej lehote podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa) vydal (vytvoril, vytlačil) písomný doklad o tom, že reklamáciu spotrebiteľa zamietol, ktorý bol uložený na predajni. Reklamačné konanie žalobca ukončil dňa 7. mája 2013 odôvodneným neuznaním reklamácie. Spôsob, ako sa doklad o vybavení reklamácie dostane spotrebiteľovi, je na dohode medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Predávajúci je povinný vybaviť reklamáciu do tridsiatich dní od jej uplatnenia a vydať o tom v rovnakej lehote písomný doklad. V preskúmavanej veci bola spotrebiteľom uplatnená reklamácia dňa 14. apríla 2013, o čom bolo žalobcom vydané potvrdenie pod číslom reklamácie 1331893, pričom spotrebiteľ zobral na vedomie, že sa do predajne dostaví do tridsiatich dní.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalovaný písomným podaním zo dňa 29.05.2015 doručeným na Krajský súd v Bratislave 03.06.2015. Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď je toho názoru, že žalobca bol v zmysle platnej právnej úpravy povinný dodržať nielen zákonom stanovenú lehotu, ale aj požadovaný postup v prípade vybavovania reklamácií spotrebiteľov. Je nepochybné, že zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá účastníkovi konania ako predávajúcemu povinnosť vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní.Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva ako by išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť.

Žalovaný dôvodil, že podľa ustanovenia § 2 písm. m/ vybavením reklamácie je ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Poukazom na to, že zákon o ochrane spotrebiteľa nepočíta so zaslaním SMS správy ako s písomnou výzvou na prevzatie plnenia, žalovaný považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne nesprávny.

Tvrdil, že rovnako údaj uvedený na „reklamačnom lístku“, t.j. že bude reklamácia vybavená do 30 dní, nie je v poriadku, nakoľko predávajúci zaťažuje spotrebiteľa tým, aby si vypočítal deň, na ktorý 30. deň vychádza. Ak si už vybral žalobca túto formu informovania spotrebiteľa o vybavení reklamácie, mal by byť na reklamačnom lístku presne napísaný deň, v ktorý sa má spotrebiteľ dostaviť na uvedenú prevádzku. Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že v zmysle § 18 ods. 9 je predávajúci povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Uvedené musí žalobca splniť aj vtedy, ak sa spotrebiteľ nedostaví do predajne, ak by teda účastník konania zaslal písomný doklad o vybavení reklamácie doporučene na adresu spotrebiteľa, bol by sa vyvinil z protiprávneho konania, nakoľko na tento dôkaz by správny orgán v správnom konaní určite prihliadol, preto žalovaný postupoval v zmysle zákona, keď skutkový stav bol spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu bola nepochybne preukázaná. 3.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 22.06.2015 prostredníctvom právneho zástupcu. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré vyčísli.

4.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“, „najvyšší súd“), (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 OSP) o vyhovení žalobe a zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246 c ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP) preskúmal rozsudok krajského súdu i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Ďalej najvyšší súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä Nález ÚS SR č.k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Sžo/84/2007, sp.zn. 6Sžo/98/2008, sp.zn. 1Sžo/33/2008, sp.zn. 2Sžo/5/2009, sp.zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť.

Najvyšší súd súčasne dáva do pozornosti, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve Slovenskej republiky v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd, ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho je preskúmať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.

Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací správny orgán), je povinný vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Podľa § 47 ods. 3 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahoval zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.

Z administratívneho spisu odvolací súd mal preukázané, že spotrebiteľ riadne reklamoval tovar v predajni žalobcu dňa 14.04.2013 pod číslom reklamácie 1331893, o čom svedčí aj listinný dôkaz, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, označený „Začatie reklamačného konania číslo reklamácie 1331893“ vystavený 14.04.2013, ktorý obsahuje aj prehlásenie spotrebiteľa „Kupujúci berie na vedomie, že k doriešeniu reklamácie sa dostaví do predajne do 30 dní“, ktoré spotrebiteľ podpísal a súčasne okrem iného dal k dispozícii predajcovi tovaru (žalobcovi), aj údaje svojho telefonického kontaktu. Žalobca prostredníctvom svojej predajne spotrebiteľovi, na jeho telefónne číslo, zaslal SMS s textom: „Reklamácia c. 1331893 bola vyriešená zamietnutím, dostavte sa k ukončeniu reklamačného konania do predajne Baťa, Aupark KE pracovník Kocisová“. Uvedená SMS mala byť odoslaná spotrebiteľovi 06.05.2013, tak ako tvrdil žalobca v konaní a túto skutočnosť správne orgány nespochybnili.

Nesporným bolo, že žalobca vystavil písomnosť označenú reklamačný lístok, v ktorom spotrebiteľovi oznámil, že jeho reklamácia uplatnená 14.04.2013 je neoprávnená a uvádza aj konkrétne dôvody zamietnutia reklamácie. Na reklamačnom liste sa nachádza údaj vystavil: L. razítko predajne žalobcu, dátum a podpis poverenej osoby a nečitateľný podpis, súčasťou reklamačného listu je aj údaj „7.5.2013 neprevzal“, písaný ručne a dva nečitateľné podpisy.

Žalobca v správnom konaní aj v žalobe tvrdil, že spotrebiteľ sa do predajne žalobcu dostavil 07.05.2013 zrejme po doručení SMS a odmietol písomnosť - reklamačný lístok podpísať a fyzicky prevziať. S týmto skutkovým tvrdením sa správne orgány oboch stupňov, ani krajský súd v dôvodoch svojich rozhodnutí nezaoberali, nepreverovali, či toto tvrdenie žalobcu je pravdivé, alebo nie, ani v kontexte iných ďalších zistených skutočností nevyhodnocovali, i keď obsah reklamačného lístku, s údajmi dopísanými rukou „neprevzal 07.05.2013“ a k tomu dva nečitateľné podpisy naznačujú, že toto tvrdenie žalobcu môže byť pravdivé.

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ bude v konaní preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že spotrebiteľ sa 07.05.2013 do predajne žalobcu dostavil, za účelom doriešenia reklamácie, zrejme po obdržaní SMS a odmietol reklamačný list podpísať a prevziať, tak žalobca neporušil zákon, lebo v 30- dňovej lehote (plynula od 14.04.2013) posúdil a riadne vybavil reklamáciu v súlade s ustanovením § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z.z., keď vybavením reklamácie je aj jej odôvodnené zamietnutie.

Podľa názoru odvolacieho súdu reklamačný lístok je písomným dokladom o spôsobe vybavenia reklamácie, keď z jeho obsahu je zrejmé, že sa týka reklamácie konkrétneho spotrebiteľa, konkrétneho tovaru, s uvedením dátumu zakúpenia tovaru, reklamácie a dátumu ukončenia reklamačného konania a predovšetkým obsahuje konkrétne zdôvodnenie, pre ktoré žalobca ako predajca reklamovaného tovaru zamietol reklamáciu ako nedôvodnú.

Za uvedenej skutkovej situácie (v prípade jej preukázania) potom žalobca nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., keď mal k dispozícií pre spotrebiteľa písomný doklad o vybavení reklamácie, ktorý obsahoval aj odôvodnenie jej zamietnutia, a tento doklad odovzdával (07.05.2013) spotrebiteľovi v lehote do 30 dní od uplatnenia reklamácie (od 14.04.2013). V kontexte s tým, potom nemohol ani porušiť ustanovenie § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z.z., keď v súlade s týmto zákonným ustanovením vybavil v 30-dňovej lehote, odo dňa uplatnenia reklamácie, spotrebiteľom uplatnenú reklamáciu, a to jej odôvodneným zamietnutím.

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd zistil, že správne orgány v oboch stupňoch v danom prípade nepreverili, či skutkové tvrdenie žalobcu, že sa dňa 07.05.2013 spotrebiteľ do predajne žalobcu dostavil za účelom doriešenia reklamácie je pravdivé a ani obsah tejto skutkovej okolnosti, či už pravdivej alebo nepravdivej, v dôvodoch rozhodnutia nevyhodnocovali a vôbec sa s ním nezaoberali.

V preskúmavanom správnom konaní správny orgán, konajúci v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., postupuje aj podľa ustanovení Správneho poriadku (§ 27 zákona č. 250/2007 Z.z), a preto bolo povinnosťou žalovaného zistiť skutočný stav veci a vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov konania (žalobcu). Správne orgány skutkovým tvrdením žalobcu, že spotrebiteľ 07.05.2013 sa dostavil do predajne žalobcu a odmietol prevziať reklamačný lístok, ktorý obsahoval aj odôvodnenie zamietnutia reklamácie, nepreverili a nevyhodnotili, tieto závery nie sú obsiahnuté v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ani prvostupňového rozhodnutia a z administratívneho spisu nie je, bez ďalších pochybností, možné zistiť pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, nezistili skutočný stav veci, a preto sú ich právne závery o porušení právnej povinnosti žalobcom predčasné, majúce za následok nezákonnosť ich rozhodnutia.

Odvolací súd mal z uvedených dôvodov za to, že boli splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia žalovaného krajským súdom, avšak z iných právnych dôvodov, a to pre nedostatočne zistený skutočný stav veci a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím pre nedostatok dôvodov pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP. Odvolací súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu, vyjadrenou v dôvodoch rozsudku a ani s jehoprávnym posúdením veci.

Odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1 OSP a s § 492 ods. 2 SSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 prvá veta OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu, že ich výšku v lehote troch pracovných dní nevyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP).

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.