Najvyšší súd
7Sžo/149/2015
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy
Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, Tulčík 26, IČO: 313 03 862, zastúpený advokátkou: JUDr. Ivetou Rajtákovou,
Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 4099/2013-720 zo dňa 24. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. februára 2015, č. k. 6S/1/2014-74, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27. februára 2015, č. k. 6S/1/2014-74 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
1.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 27. februára 2015,
č. k. 6S/1/2014-74 žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že bývalý Krajský
lesný úrad v Prešove oznámením č. 12/00071-MZ zo dňa 03.05.2012 na základe schváleného
časového harmonogramu obnov programov starostlivosti o lesy (PSoL) v súlade s ust. § 41
ods. 8 a § 59 ods. 2 písm. i/ zákona o lesoch oznámil dotknutým orgánom štátnej správy,
právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté,
že vyhotoviteľ plánu vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad
na vyhotovenie PSoL pre lesný celok. Súčasne ich vyzval na predloženie pripomienok
k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL
do 15 dní od doručenia tohto oznamu, na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení
protokolu sa neprihliada. Oznámenie bolo doručené verejnou vyhláškou zverejnením
na Internetovej stránke KLÚ v Prešove. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli KLÚ
v Prešove dňa 4. mája 2012 a zvesené 6. mája 2012, na úradnej tabuli OLÚ v Bardejove bolo
zverejnené 10. mája 2012 a zvesené 11. júla 2012 a na úradnej tabuli OLÚ v Stropkove bolo
zverejnené 9. mája 2012 a zvesené 11. júna 2012. Krajský úrad životného prostredia
v Prešove vo vyjadrení č. 2013/1711-8014 zo dňa 10.05.2013 odporučil, aby Všeobecná časť
návrhu PSoL pre najväčšieho obhospodarovateľa LC obsahovala poskytnutý zoznam
biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe, resp. tabuľkovú prílohu,
v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu a prioritných biotopov.
Krajský súd zistil, že uvedená požiadavka KÚ ŽP bola splnená už prvostupňovým
správnym orgánom, keďže predmetná tabuľková príloha je súčasťou jeho rozhodnutia
č. 2013/0004/6-MZ zo dňa 12.07.2013, preto námietku žalobcu v tomto smere považoval
za neopodstatnenú. Ďalej krajský súd mal preukázané, že ostatné orgány štátnej správy
na úseku životného prostredia skonštatovali už pri prerokovaní „správy o hospodárení“
a stanovení pokynov na vyhotovenie PSoL, že Neštátne lesy na LHC Bardejov nezasahujú
do územia patriaceho do európskej sústavy chránených území, navrhovaného chráneného územia alebo územia európskeho významu, nie je teda súčasťou území sústavy Natura 2000 a nie je ani súčasťou území národnej siete chránených území alebo území európskeho
významu. Krajský súd konštatoval, že z uvedeného dôvodu nebol dôvod, aby OÚ ŽP v Prešove postupoval podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.
Krajský súd tiež zistil, že OLÚ v Prešove výzvou na vyjadrenie č. 13/0004/1-MZ zo dňa 22.04.2013 vyzval účastníkov konania aby sa vyjadrili k podkladom
rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy Neštátne lesy na LHC Bardejov,
ako aj k spôsobu zistenia podkladu rozhodnutí, prípadne navrhli doplnenie podkladu
rozhodnutia. Do stanoveného termínu (22.05.2013) boli OLÚ v Prešove doručené vyjadrenia
Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Košice č. 8606/7994-49210/13 zo dňa
06.05.2013, Obvodného úradu životného prostredia v Prešove č. 2013/1711-8014 zo dňa
10.5.2013. Žalobca sa prihlásil do konania až 14.02.2013 (sp.z. 2013/00004), t.j. po prijatí
Protokolu, ktorým boli schválené pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy
v Neštátnych lesoch na LHC Bardejov a záväzný termín, do ktorého vyhotoviteľ musel
predložiť OLÚ (KLÚ) v PO návrh PSoL v LC Neštátne lesy na LHC Bardejov. Následne
OLÚ vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný potvrdil.
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
preskúmal v intenciách ustanovení zákona č.326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon
o lesoch“) a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších prepisov (ďalej len „správny poriadok“), citujúc právnu úpravu
ustanovenú v § 40 ods. 1, v § 41 ods. 1, 2, 6, 8, 9, 10, 11, 13 zákona o lesoch a súčasne v intenciách § 47 ods. 1, 3 správneho poriadu, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej
v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Krajský súd považoval za nesporne preukázané, že prvostupňový správny orgán
napadnutým rozhodnutím schválil návrh Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok
Neštátne lesy na LHC Bardejov s určenou dobou platnosti. Schváleniu uvedeného návrhu
predchádzal postup správneho orgánu, kedy v zmysle § 41 ods. 8 zákona o lesoch bývalý
Krajský lesný úrad v Prešove vyzval dotknuté orgány štátnej správy, právnické a fyzické
osoby, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL do 15
dní od doručenia oznamu. Súčasne ich upozornil, že na pripomienky a požiadavky uplatnené
po vyhotovení protokolu sa nebude prihliadať. V „Protokole o výsledku prerokovania
správy“ schválil návrh Programu o starostlivosti. Žalobca sa do dňa prijatia Protokolu, t.j. do 05.06.2012 k správam o hospodárení nevyjadril a ani nepredložil pripomienky
a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL. Za účastníka konania
sa v predmetnom správnom konaní prihlásil až oznámením zo dňa 14.02.2013.
Krajský súd považoval za správny postup a právny názorom žalovaného,
keď na námietky žalobcu podané vo vyjadrení z 01.07.2013 neprihliadol, hoci súviseli
s vypracovaním PSoL pre konkrétnu jednotku priestorového rozdelenia lesa, ale boli podané
po schválení pokynov na vyhotovenie PSoL a správny orgán preto mohol postupovať
len podľa ustanovenia § 41 ods. 8 zákona o lesoch, t.j. na pripomienky a požiadavky sa mohlo
prihliadnuť len do vyhotovenia Protokolu z 05.06.2012.
Zdôraznil, že správny orgán zásadnú požiadavku žalobcu „poskytnúť zoznam
biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe, resp. tabuľkovej prílohe,
v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu a prioritných biotopov“
zohľadnil, keď tak konal na obdobnú požiadavku orgánu životného prostredia a túto uviedol
do prílohy už prvostupňového správneho rozhodnutia.
Krajský súd poukazom na to, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je
potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré odvolací správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, konštatoval, že správny orgán na námietku
žalobcu uviedol, že návrh PSL na LC Neštátne lesy na LHC Bardejov nezasahuje do územia
európskej sústavy chránených území, navrhovaného chráneného územia ani územia
európskeho charakteru.
Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom
nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru krajského súdu
obidve rozhodnutia sú riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku,
ako aj že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Nemožno preto konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia podľa
názoru súdu je zrejmé na základe čoho dospel správny orgán k právnemu záveru vo svojom
rozhodnutí, a preto nie je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku.
K námietke žalovaného, že žalobca nespĺňa procesné náležitosti pre podanie žaloby
v správnom súdnictve, a že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, uviedol,
že problematika účastníctva žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu
životného prostredia v správnom konaní týkajúceho sa životného prostredia je zrejmá
z ustálenej súdnej praxe. Napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp zn. 5 Sžp 41/2009 dospel
k záveru, že žalobcovi slovenský právny poriadok prostredníctvom § 250 O.s.p. priznáva
právo na súdnu ochranu formou súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu a záver
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze č. k. II. US 197/2010-52
z 13.01.2011, podľa ktorého tento potvrdzuje záver Najvyššieho súdu SR, že bez ohľadu
na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre posúdenie účastníctva
predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej
správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave
alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval,
že Slovenská republika prevzala na seba aj medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9
ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ
zákonodarná alebo výkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné)
kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva
jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria
prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3
Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí
v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu
verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať.
Žalobca mal teda právo predkladať námietky a pripomienky v predmetnom správnom konaní
podľa tohto zákona, ktoré správny orgán pri rozhodovaní aj zohľadnil a v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal.
Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia
a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia a nemôže byť dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný sa v ňom vysporiadal
so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom,
a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Os.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.
tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada
trov neprináleží.
2.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie
žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.
Žalobca v dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a z dôvodov uvedených v ustanovení v § 205 ods. 2
písm. d/ - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
3.
Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia
žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní.
Uviedol, že žalobca ani v odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti ani nové dôkazy,
ktorými by preukázal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám, ktoré mohli mať
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zastával právny názor, že Krajský súd v Bratislave
dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil
sa s celým spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver.
4.
Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný
od 01.07.2016 konania (ďalej „S.s.p.“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2
S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.
a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu
orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 24.10.2013, č.4099/2013-720,
v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove
z 12.07.2013 č. 2013/0004/6-MZ, žiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím a konanie im prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorými žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o schválení návrhu
Programu starostlivosti o lesy pre Lesný celok Neštátne lesy na LHC Bardejov na určenú
dobu platnosti a v určených celkoch a výmere.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť
ktorého tvoril administratívny spis, zistil, že preskúmavaným rozhodnutím z 24.10.2013,
č.4099/2013-720 žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove zo dňa 12.07.2013,
č. 2013/0004/6-MZ.
Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Prešove v zmysle
§ 41 ods. 13 zákona o lesoch schválil návrh Programu starostlivosti o lesy (PSoL) pre Lesný celok (LC) Neštátne lesy na LHC Bardejov, s dobou platnosti 2013-2022, na celkovej
výmere 3016,74 ha na lesných pozemkoch, ktorý vypracoval vyhotoviteľ Lesoprojekta, s.r.o.
Prešov, s rozsahom úloh určených tabuľkovo vo výroku rozhodnutia. Súčasne vo výroku
určil, že pre LC Neštátne lesy na LHC Bardejov v zmysle § 40 ods.2 zákona o lesoch patria
tieto náležitosti PSoL: a/ všeobecná časť, b/ opis dielcov, c/ plán hospodárskych opatrení,
d/ plochová tabuľka, e/ prehľadové tabuľky, f/ obrysová a porastová mapa.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 492 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 219 ods. 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje,
že nezistil dôvod na to, aby sa v odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne
a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti,
na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie
je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl.
O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený
rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu
predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných
pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku citovaných vyššie.
Zistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
spočívajú v jeho tvrdení, že rozhodnutie súdu ako aj rozhodnutie správneho orgánu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného stavu
veci. Súčasne žalobca namietal v žalobe nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného,
ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa majúce za následok nepreskúmateľnosť
napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 41 ods. 1, 2, 3, 6, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 18 zákona o lesoch
vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program
starostlivosti podľa § 40 ods. 1 až 3 a 7.
Úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu
starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného
hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný
obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán
štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom alebo
zakladateľom je ministerstvo.
Program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie spravidla desať rokov.
Po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti podľa odseku 5
alebo § 40 ods. 6 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom
hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný
celok (ďalej len „správa o hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti
programu starostlivosti.
Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým
orgánom štátnej správy, (Napríklad § 9 ods. 1 písm. n/ zákona č. 543/2002 Z. z., zákon
č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) právnickým osobám a fyzickým osobám,
ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy
o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok
k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie
programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu; na pripomienky
a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie
dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek,
ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie.
O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek
podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu
starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti
programu starostlivosti.
Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia
protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené
po vyhotovení protokolu sa neprihliada.
Vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti
povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti
obsiahnutých v protokole podľa odseku 9.
Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného
hospodárstva po záväznom vyjadrení (Napríklad § 9 ods. 1 písm. n/ zákona č. 543/2002
Z. z., zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) dotknutých orgánov štátnej
správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa
odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený
návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi
programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno
program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti
rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu
starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.
Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení
programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu
starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti,
ktorá sa ho týka.
Ak sa schvaľuje program starostlivosti pre lesný celok, v ktorom sú zahrnuté aj lesné pozemky alebo ich časti, pre ktoré je program starostlivosti schválený,
príslušný orgán štátnej správy spolu so schválením programu starostlivosti rozhodne aj o zmene programu starostlivosti [§ 43 ods. 2 písm. d/], v ktorom boli tieto lesné
pozemky alebo ich časti zahrnuté.
Hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti
do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu
starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva
po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými
orgánmi štátnej správy.
Záväzné vyjadrenie podľa odseku 8 dotknuté orgány doručia príslušnému
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 15 dní od doručenia výzvy,
ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to, že nemajú pripomienky k správe
o hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu
starostlivosti, za ktorých dodržania program starostlivosti nebude mať významný vplyv
na územie európskej sústavy chránených území. Záväzné vyjadrenie podľa odseku 13 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva
do 30 dní od doručenia návrhu, ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to,
že s návrhom programu starostlivosti súhlasia. (§ 9 ods. 1 písm. m/ a § 103 ods. 7 až 9
zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov.)
Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje
inak.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány
sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2
správneho poriadku).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné,
ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových
podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových
okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite
odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá
by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.
Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že bývalý
Krajský lesný úrad v Prešove oznámením č. 12/00071-MZ zo dňa 03.05.2012 v súlade
s ust. § 41 ods. 8 a § 59 ods. 2 písm. i/ zákona o lesoch oznámil dotknutým orgánom štátnej
správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva by mohli byť vyhotovením PSoL
dotknuté, že vyhotoviteľ plánu vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad
na vyhotovenie PSoL pre lesný celok, súčasne ich vyzval na predloženie pripomienok
k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia tohto oznamu, t.j. do 22.05.2013 s poučením, že na pripomienky
a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Oznámenie bolo doručené
verejnou vyhláškou zverejnením na Internetovej stránke KLÚ v Prešove, tiež bolo zverejnené
na úradnej tabuli KLÚ v Prešove, na úradnej tabuli OLÚ v Bardejove a na úradnej tabuli
OLÚ v Stropkove. V určenej lehote vyjadrenie podali Východoslovenká energetika, a.s.
dňa 22.05.2013, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice dňa 06.05.2013 a Krajský úrad životného prostredia v Prešove dňa 10.05.2013, ktorého odporučenie,
aby Všeobecná časť návrhu PSoL pre najväčšieho obhospodarovateľa LC obsahovala
poskytnutý zoznam biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe,
resp. tabuľkovú prílohu, v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu
a prioritných biotopov, bolo zapracované do návrhu programu. Žalobca podal vyjadrenie
zo dňa 01.07.2013, v ktorom okrem iného vzniesol pripomienky zahrnúť do programu
starostlivosti o lesy údaje týkajúce sa výskytu biotopov národného aj európskeho významu
a prioritných biotopov, a aby na miestach s výskytom biotopov európskeho a národného
významu bol predpísaný výlučne účelový hospodársky spôsob.
Skutkové zistenia potvrdzujú, že žalobca svoje pripomienky na vyhotovenie programu
starostlivosti o lesy v danom prípade podal po stanovenom termíne, a preto nebolo
povinnosťou správneho orgánu v súlade s koncentračnou zásadou na ne prihliadať. Napokon
údaje týkajúce sa výskytu biotopov národného aj európskeho významu a prioritných biotopov
boli v elektronickej podobe do návrhu programu starostlivosti o lesy zahrnuté.
Na základe skutkových zistení správny orgán prvého stupňa ustálil svoj právny záver o splnení zákonných podmienok pre schválenie vypracovaného programu na starostlivosť
o lesy pre lesný celok neštátne lesy LHC Bardejov, a preto ho v zmysle § 41 ods. 13 zákona
o lesoch schválil. Správnosť právneho záveru prvostupňového správneho orgánu žalovaný
potvrdil napadnutým rozhodnutím.
Prvostupňový správny orgán v konaní o vyhotovenie návrhu programu na starostlivosť
o lesy v danom prípade a jeho schválení postupoval podľa právnej úpravy ustanovenej v § 41
v spojení s § 40 zákona o lesoch, z ktorých dôvodov neobstojí námietka žalobcu nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku žalobcu
za nedôvodnú.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keďže skutkové zistenia potvrdzujú, že v konaní o vyhotovenie návrhu programu starostlivosti o lesy a jeho schválenie v danom prípade správny orgán prvého stupňa
vychádzal z vypracovaného Protokolu o výsledku prerokovania správy o doterajšom
hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a stanovení
pokynov na vyhotovenie programu pre obhospodarovateľov lesa v rámci lesného celku
Neštátne lesy LHC Bardejov, na obdobie rokov 2013 – 2022 a z vyjadrení dotknutých
orgánov štátnej správy v súlade s § 41 ods. 2, 6, 8, 9 zákona o lesoch.
Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa
v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím
a postup im predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému
odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p.), a vchádzajúc
zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery
uvedené vyššie odvolací súd ich považoval za nedôvodné.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 492 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.,
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 2
S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.
a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nemal úspech v tomto konaní, náhradu trov tohto
konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 26. januára 2017
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková