Najvyšší súd  

7Sžo/120/2015

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice

Filovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie

so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpeným: JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Dobrovičova č. 12, za účasti: 1/ LESPOL-OLH, s.r.o. Bardejov, so sídlom v Bardejove,

Duklianska č. 14, IČO: 36 478 016 a 2/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., odštepný závod

Prešov, so sídlom v Prešove, Obrancov mieru č. 6, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného z 2. septembra 2013, číslo: 3647/2013-720, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2015, č. k. 6S/265/2013-71, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2015, č. k. 6S/265/2013-71 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom

z 20. februára 2015, č. k. 6S/265/2013-71 žalobu postupom podľa § 250 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“) a súčasne v intenciách ustanovení zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len „Správny

poriadok“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 36, § 37

ods. 1, § 40 ods. 1 § 41 ods. 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15 a § 67 ods. 1, 2, 4, 5, 6 zákona

č. 326/2005 Z. z. a súčasne v intenciách § 47 Správneho poriadu, postupom v zmysle právnej

úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej

rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňový

správny orgán (toho času Krajský lesný úrad v Prešove) oznámením z 3. mája 2012

na základe schváleného časového harmonogramu obnovy programov starostlivosti o lesy

(ďalej len „PSoL“) oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým

osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, že vyhotovovateľ plánu

vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL pre lesné

celky: Lesy Bardejov, Neštátne lesy na Lesnom hospodárskom celku (LHC) Bardejov

a Mestské lesy na LHC Bardejov. Súčasne ich upozornil, že správa o hospodárení a určení

zásad na vyhotovenie plánu bude prerokovaná dňa 5. júna 2012, kedy sa vyhotoví protokol,

ktorý bude obsahovať pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy ako aj o tom,

že na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa nebude prihliadať.

Krajský súd mal ďalej preukázané, že dňa 5. júna 2012 bolo zhotovený Protokol o výsledku

prerokovania Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu

starostlivosti o lesy a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy

pre obhospodarovateľov lesa v rámci Lesného celku Mestské lesy na LHC Bardejov

na obdobie rokov 2013 - 2022. Z obsahu uvedeného protokolu krajský súd ďalej zistil, že zhotoviteľ programu starostlivosti o lesy v jeho rámci predložil aj návrh na vyhlásenie

ochranných lesov na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov, čím sa zároveň začalo

konanie o kategorizácii lesov. Krajský lesný úrad po jeho preštudovaní predbežne súhlasil

s kategorizáciou. Zo strany žalobcu neboli v rámci predmetného konania vznesené žiadne

pripomienky ani návrhy k podkladom pre rozhodnutie. Krajský súd mal preukázané,

že žalobca oznámil svoju účasť vo veci vyhotovenia programu starostlivosti o lesy

po uplynutí lehoty podľa § 67 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.. Účasť v konaní mu nebola

odopretá. Podaním z 22. apríla 2013 bol žalobca vyzvaný na podanie vyjadrenia vo veci

schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na predmetných lesných

celkoch. Dňa 27. mája 2013 prvostupňový správny orgán obdržal zo strany žalobcu

vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že svoje požiadavky vo veci kategorizácie lesov

na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov smeroval len na spôsob hospodárenia

na predmetných lesných pozemkoch. Jednalo sa o požiadavky týkajúce sa výberu drevín,

obnovy porastov, výrubov stromov, výchovných zásahov, vylúčenia pesticídov, vytvorenia

ochranného pásu okolo lesných tokov za účelom zmiernenia vplyvu ťažby na zachovanie

vodu zádržnej funkcie lesov. Vyjadrenie žalobcu sa však netýkalo kategorizácie lesov, pričom

žalobca rovnako nevzniesol žiadne námietky voči vyhláseniu ochranného lesa na príslušnom

lesnom celku. Taktiež žalobca v podanom vyjadrení (a rovnako aj v podanom odvolaní a žalobe) neuviedol v čom okrem nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí vidí

ich nezákonnosť a aký hmotnoprávny predpis správne orgány porušili vyhlásením

predmetného lesného celku za ochranné lesy. Krajský súd poukázal na to, že nebolo potrebné

v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadanie sa s námietkami a pripomienkami účastníkov,

nakoľko zo strany žiadneho z účastníkov konania, dotknutej osoby ani žalobcu neboli

vznesené žiadne námietky voči vyhláseniu ochranných lesov na príslušnom lesnom celku.

Obe rozhodnutia správnych orgánov považoval za riadne zdôvodnené spĺňajúce tak formálne

ako aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie obsahovalo popis priebehu konania, správny orgán

poukázal na vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré nemali námietky voči zvolenej

kategorizácií lesa v zmysle návrhu vyhotovovateľa programu starostlivosti o les. Záverom

krajský súd uviedol, že nezistil dôvod, pre ktorý by bolo dotknuté lesné celky vhodnejšie

zaradiť do kategórie lesov osobitného určenia alebo hospodárskych lesov, pričom takýto

návrh na zaradenie lesa do inej kategórie nevzniesol ani žalobca.

Nakoľko krajský súd v konaní nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutých rozhodnutí, žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní

neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná

žalobcovi náhradu trov celého konania.

Žalobca v dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu z dôvodov

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.

Poukazom na dôležitosť náležitostí odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

žalobca uviedol, že nemôže identifikovať, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď

považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za také, ktoré spĺňa ním samým

artikulované kritéria na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Dôvodil, že vychádzajúc

z obsahu tohto rozhodnutia, podrobne sa oboznámiac s celým jeho obsahom, nemôže dospieť

k inému záveru ako k takému, že na rozdiel od súdu prvého stupňa nemôže dostatočné

odôvodnenie skutočností, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, nájsť.

Poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, ustanovenú v § 13 ods. 1, 2 zákona 326/2005  

Z. z., v § 2 ods. 1, 2, § 3, § 4, § 5 a § 6 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa uviedol,

že z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že ochranné lesy sú lesy, ktoré musia

spĺňať charakteristiky týmito predpismi ustanovené a naopak, ak určitá časť lesov spĺňa tieto

charakteristiky má byť príslušným správnym orgánom vyhlásená za ochranné. Ďalej uviedol,

že ak teda namietal a naďalej namieta nedostatok odôvodnenia správnych rozhodnutí,

nerobil a nerobí to samoúčelné ale z dôvodu, že pri takom nedostatku odôvodnenia,

akým sa vyznačujú obe správne rozhodnutia, nie je možné ani len zistiť, na základe

akých úvah boli na príslušnom lesnom celku niektoré lesy vyhlásené za ochranné a iné nie.

Za takéhoto stavu ani nebolo môže podrobiť kritike úvahy prvostupňového

(ani druhostupňového) správneho orgánu, keďže žiadne napadnuté rozhodnutie neobsahovalo.

Žalobca nepovažoval za nepodstatné, že žalovaným jeho odvolaniam proti obsahovo

identickým rozhodnutiam týkajúcim sa ochranných lesov na iných lesných celkoch, vyhovel

práve z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

Uviedol, že žalobca ani v odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti ani nové

dôkazy, ktorými by preukázal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám,

ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zastával právny názor, že krajský súd

dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil

sa s celým spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení

s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach

podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2

SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP,

§ 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2

OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského

súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému

správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 2. septembra 2013,

číslo: 3647/2013-720, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím z 2. septembra 2013, číslo: 3647/2013-720 žalovaný

správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil

rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove zo 6. júna 2013, číslo 2013/0004/5-MZ.

Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Prešove, vyhlásil

v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z., na Lesnom celku Mestské lesy Bardejov,

ochranné lesy, podľa § 13 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. na obdobie platnosti programu

starostlivosti o lesy (PSoL) na roky 2013 - 2022, podľa § 13 ods. 2 písm. b/ zákona

č. 326/2005 Z. z. na výmere 16,74 ha v dielcoch č. 58, podľa § 13 ods. 2 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. na výmere 70,98 ha v dielcoch č. 17, 24, 57, 258 - 259, 386 - 387, 421, 423,

2025 - 2400. Celková výmera ochranných lesov je 87,72 ha.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce

v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného

správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyhlásení na Lesnom

celku Mestské lesy Bardejov za ochranné lesy v určenej výmere a dielcoch.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konštatuje, že nezistil dôvod

na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov

vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu

konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát

odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne

a súladné so zákonom.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal najvyšší súd nesporne preukázané,

že prvostupňový správny orgán (Obvodný lesný úrad v Prešove) svojim rozhodnutím vyhlásil

ochranné lesy na Lesnom celku Mestské lesy Bardejov. Vyhláseniu ochranných lesov

na lesnom celku predchádzal postup správneho orgánu, kedy v zmysle § 41 ods. 8 a § 59

ods. 2 písm. i/ zákona č. 326/2005 Z. z. bývalý Krajský lesný úrad v Prešove listom

z 3. mája 2012, číslo 12/00071-MZ oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým

a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, že vyhotovovateľ

plánu vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL

pre lesný celok (okrem iných) Mestské lesy na LHC Bardejov. Zároveň tieto vyzval

na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie

pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia tohto oznamu, na pripomienky

a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Predmetné oznámenie bolo

doručované aj verejnou vyhláškou zverejnením na Internetovej stránke Krajského lesného

úradu v Prešove. Oznámenie bolo rovnako zverejnené na úradnej tabuli Krajského lesného

úradu v Prešove, na úradnej tabuli Obvodného lesného úradu v Bardejove a na úradnej tabuli

Obvodného lesného úradu v Stropkove.

Bývalý Krajský lesný úrad v Prešove v Protokole o výsledku prerokovania Správy

o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSoL a stanovení pokynov

na vyhotovenie PSoL pre obhospodarovateľov lesa v rámci Lesného celku Mestské lesy

na LHC Bardejov, na obdobie rokov 2012-2022, zo dňa 05. júna 2012, č. 2012/00071/2-MZ,

schválil Zásady pre vypracovanie programu na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov,

na obdobie rokov 2013 - 2022 a na základe predloženého návrhu na vyhlásenie ochranných

lesov na príslušnom lesnom celku dal predbežný súhlas na ich vyhlásenie.

Žalobca sa „Oznámením o účasti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v správnom

konaní“ zo 14. februára 2013 prihlásil za účastníka konania v predmetnom správnom konaní.

Obvodný lesný úrad v Prešove výzvou na vyjadrenie č. 13/00004/1-MZ

z 22. apríla 2013 vyzval účastníkov konania (vrátane žalobcu), aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov

na Lesnom celku, ako aj k spôsobu zistenia podkladu rozhodnutí, prípadne navrhli doplnenie

podkladu rozhodnutia do 22. mája 2013. Do stanoveného termínu boli OLÚ v Prešove

doručené vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., odštepný závod Košice

zo 6. mája 2013, č. CZ 8606/7994-49210/13, Obvodného úradu životného prostredia Prešov

z 10. mája 2013, č. 2013/1711-8014 a žalobcu z 22. mája 2013, v ktorých neboli uvedené

žiadne výhrady proti návrhu kategorizácie na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov.

Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 6. júna 2013,

číslo 2013/0004/5-MZ, príslušný na konanie v zmysle § 56 ods. 1 písm. b/ a § 59 ods. 2

písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. v súlade s § 46 Správneho poriadku, podľa § 16 ods. 1

zákona č. 326/2005 Z. z. vyhlásil na lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov ochranné

lesy.

Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 1. júla 2013 odvolanie,

ktoré dňa 31. júla 2013 dodatočne doplnil. Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie nemalo

náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, z rozhodnutia nebolo možné zistiť, ako správny orgán posúdil pripomienky žalobcu, ako sa s nimi vysporiadal, a prečo im

vyhovel. Z rozhodnutia tiež nebolo možné zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal so stanoviskami ostatných účastníkov konania a taktiež, že správny orgán odňal účastníkom

konania, vrátane žalobcu možnosť predniesť proti skutkovým a právnym záverom

prvostupňového správneho orgánu akékoľvek skutkové a právne argumenty.

Žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 písm. l/ zákona č. 326/2005

Z. z. rozhodnutím z 2. septembra 2013, číslo: 3647/2013-720 rozhodol o odvolaní žalobcu

tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu   podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej

rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl.

OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho

orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom

dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu

predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných

pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku citovaných vyššie.

Zistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

spočívajú v jeho tvrdení, že napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu mu bola odňatá možnosť na konanie, spočívajúca

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa.

Podľa § 13 ods. 1, 2 zákona č. 326/2005 Z. z., ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také

vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené.

(2) Za ochranné lesy možno vyhlásiť a/ lesy na mimoriadne nepriaznivých

stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou

horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných

tokov, (§ 46 zákona č. 364/2004 Z. z.), b/ vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej

vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy

na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy

znižujúce nebezpečenstvo lavín, c/ lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie

s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d/ ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany

pôdy.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1 - 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ

sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu

lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak,

aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd - orgán

verejnej správy, pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými

úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v návrhu

účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky.

Problematike týkajúcej sa povinnosti súdu (orgánu verejnej správy) náležite zdôvodniť

svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej

republiky - napr. v Náleze zo 4. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 36/2010-51 ústavný súd

konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom

a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú

predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,

predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní,

je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku),

spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva

na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje

určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.

Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,

č. 254-B, s. 49, v § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie

dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,

na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).

Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky   však nevyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že správny orgán

prvého stupňa náležite neodôvodnil rozhodnutie, keď v ňom absentuje správna úvaha,

na základe ktorej rozhodol vo veci vyhlásenia ochranného lesa. Na základe odvolacích

námietok žalobcu tento nedostatok rozhodnutia neodstránil ani žalovaný, keď v odôvodnení

rozhodnutia len uvádza, na základe ktorých podkladov rozhodol a skutkové zistenia z nich plynúce a poukazom na právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu súčasne uvádza, že napadnuté

prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a má náležitosti v zmysle § 47

Správneho poriadku, bez toho aby uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel

k záveru o dôvodnosti vyhlásenia ochranného lesa na Lesnom celku Mestské lesy na LHC

Bardejov.

Najvyšší súd v danej súvislosti opätovne dáva do pozornosti žalobcu, že súd

v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale jeho povinnosťou je na základe žalôb,

v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo

vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti

druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí

a postupov správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným

predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť, že žalobca

bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998).

Najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, že listinné podklady na základe ktorých

správne orgány rozhodli, odôvodňujú vyhlásenie ochranného lesa na Lesnom celku Mestské

lesy na LHC Bardejov. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že v odôvodnení

rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov chýba správna úvaha, na základe ktorej dospeli

k záveru o dôvodnosti vyhlásenia ochranného lesa nie je takou vadou konania majúcou

za následok nezákonnosť rozhodnutia. Vyhlásením ochranného lesa neboli porušené práva

a ani oprávnené záujmy žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu

správneho orgánu správny orgán dal možnosť žalobcovi ako aj ostatným dotknutým

účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vo veci kategorizácie LC Mestské

lesy na LHC Bardejov a navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, k čomu im určil lehotu,

pričom žalobca návrh na doplnenie podkladov nepredložil a ani v odvolaní nevyslovil

výhrady k podkladom vo veci kategorizácie lesných celkov vyhláseného ochranného lesa.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ žalobca v odvolaní poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval,

ustanovenú v § 13 ods. 1,2 zákona 326/2005 Z. z., v § 2 ods. 1, 2 v § 3, § 4, § 5 a § 6

Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z.

o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa uviedol, že z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že ochranné lesy sú lesy, ktoré musia spĺňať charakteristiky týmito

predpismi ustanovené a naopak, ak určitá časť lesov spĺňa tieto charakteristiky, má byť

príslušným správnym orgánom vyhlásená za ochranné a súčasne namietal, že pri takom

nedostatku odôvodnenia, akým sa vyznačujú obe správne rozhodnutia, nie je možné

ani len zistiť, na základe akých úvah boli na príslušnom lesnom celku niektoré lesy vyhlásené

za ochranné a iné nie, a preto ani nebolo môže podrobiť kritike úvahy prvostupňového

(ani druhostupňového) správneho orgánu, odvolací súd považoval vznesenú námietku

za nedôvodnú. Ak žalobca má za to, že v danej veci pre postup správnych orgánov došlo

k nesprávnej kategorizácii lesných celkov ochranného lesa má možnosť návrhom v inom

konaní sa domáhať nápravy nesprávnosti postupu správneho orgánu.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho

súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne

zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci

nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností

platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa

v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných

dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými

námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd   sa nestotožnil s námietkou žalobcu,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ OSP) a preto vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich

z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval

námietku žalobcu uvedenú v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodnú,

ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP

v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto

konaní úspech nemal.

Toto rozhodnutie   prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere

hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková