7Sžnč/2/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa U. bytom v I. č. X, zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Grösslingova č. 45, proti odporcovi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 2 2, o návrhu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy v konaní o registrácii občianskeho združenia Play Piano, sp. zn. VVS/1-900/90-42389, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci registrácie občianskeho združenia Play Piano z a s t a v u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 432,30 € náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu, vedený v S., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX d o troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Odôvodnenie

Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 27. mája 2014 sa navrhovateľ podľa § 250t ods. 3 OSP domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť do 5 dni od právoplatnosti uznesenia začať konanie o registrácii občianskeho združenia Play Piano so sídlom E. I., o začatí bezodkladne upovedomiť splnomocnenca prípravného výboru a následne je povinný viesť konania o registrácii tohto občianskeho združenia. Súčasne žiadal náhradu trov konania za právne zastúpenie, ktoré vyčíslil sumou 567,70 €.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 18. júna 2014 žiadal návrh o odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy ako neodôvodnený zamietnuť. Uviedol, že nebol nečinný, lebo na všetky tri podania navrhovateľa odpovedal. Nemohol začať konanie o registrácii občianskeho združenia Play Piano, pretože názov združenia, ktorý je podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov súčasťou stanov, je v cudzom jazyku. Podľa názoru ministerstva s poukazom na § 8 ods. 3 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky je potrebné názov združenia uviesť v štátnomjazyku.

Odporca podaním z 26. februára 2015, ktoré došlo najvyššiemu súdu 2. marca 2015 oznámil, že občianske združenie s názvom Play Piano bolo na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky zaregistrované podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov 20. februára 2015 pod č. VVS/l-900/90-42389. Túto skutočnosť potvrdil navrhovateľ podaním z 10. marca 2015, ktoré došlo najvyššiemu súdu 12. marca 2015.

Navrhovateľ súčasne s písomným podaním z 10. marca 2015 vzal návrh proti nečinnosti odporcu späť s odôvodnením, že odporca občianske združenie Play Piano zaregistroval 20. februára 2015 na základe opätovnej žiadosti zo 16. januára 2015. Žiadal konanie zastaviť a priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie a to za päť úkonov právnej pomoci v celkovej sume 710,09 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b) O. s. p. preskúmal vec v zmysle ust. § 250t O.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

Podľa ust. § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa ust. § 250t ods. 6 O. s. p., predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

Podľa ust. § 250t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Účel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v úmysle zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, že je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté.

V predmetnej veci najvyšší súd mal preukázané, že občianske združenie s názvom Play Piano bolo na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky zaregistrované podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov 20. februára 2015 pod č. VVS/l-900/90-42389 a súčasne, že navrhovateľ vzal návrh v celosti späť.

Vychádzajúc z uvedených zistení zaregistrovaním občianskeho združenia Play Piano odpadli dôvody pre ďalšie konanie (§ 250t ods. 6 OSP) a súčasne v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 250t ods.6 OSP a súčasne v zmysle § 250t ods.8 v spojení s § 250d ods.3 a s § 250h ods.2 OSP, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Je nepochybné, že konanie sa muselo zastaviť pre správanie odporcu, ktorý vyhovel žiadostinavrhovateľa zaregistrovaním občianskeho združenia po podaní návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP. Preto najvyšší súd o náhrade trov konania rozhodol s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k zastaveniu konania a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva v súdnom konaní. Nie je však daný právny podklad pre priznanie trov za právne zastupovanie v správnom konaní, ktoré trovy navrhovateľ vyčíslil spolu s trovami, ktoré mu vznikli v súdnom konaní. Navrhovateľovi patrí náhrada trov súdneho konania potrebná na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 OSP). Navrhovateľovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom. Advokátovi patrí odmena za tri úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia a príprava, podanie návrhu 27. apríla 2014 a jeho späťvzatie 12. marca 2015) vo výške jednej šestiny výpočtového základu, a to za rok 2014 po 134 € za úkon a za rok 2015 v sume 139,83 € a dvakrát paušálna náhrada hotových výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za rok 2014 po 8,04 € a za rok 2015 v sume 8,39 €. Spolu náhrada trov činí 432,30 € (§ 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.