7Sžk/6/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: JUDr. U. M., O. X, K., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, Torbucká 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia - Uznesenia Predsedníctva SAK č. 76/8/2015 zo dňa 16.10.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 21S/35/2016-37 zo dňa 29. júna 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21S/35/2016-37 zo dňa 29. júna 2016 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/35/2016-37 zo dňa 29. júna 2016 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - Uznesenia Predsedníctva SAK č. 76/8/2015 zo dňa 16.10.2015, ktorým rozhodnutím bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu advokátov vedených komorou, a to podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2004 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 586/2003 Z. z. alebo zákon o advokácii). O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k O.s.p. a contrario tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola zamietnutá.

Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Predsedníctvo SAK dňa 16.10.2015 pod č. 76/8/2015 žalobcu vyčiarklo zo Zoznamu advokátov vedených komorou podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust.§ 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia žalovanýpoukázal na to, že oznámením OP Žilina sa komora dozvedela o existencii právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/106/2015 zo dňa 13.08.2015, pričom predmetným rozsudkom bol žalobca uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona za tam špecifikované konanie. Žalobca bol listom zo dňa 24.09.2015 zasielaným doporučene, pozvaný na zasadnutie Predsedníctva komory, ktoré sa konalo dňa 16.10.2015, pričom na tomto zasadnutí rozhodlo o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov žalobcu.

Ďalej krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca bol pozvaný na rokovanie Predsedníctva SAK listom zo dňa 21.08.2015 na deň 11.09.2015 o 15:20 hod. do Bratislavy, pričom predmetom malo byť prerokovanie okolností jeho trestného stíhania v súvislosti s rozsudkom OS Žilina zo dňa 13.08.2015, sp. zn. 36T/106/2015. Zároveň v tomto predvolaní bol poučený, aby si so sebou priniesol všetky písomnosti, ktoré sa na vec vzťahujú a tiež bol vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetnému trestnému konaniu osobnou účasťou na zasadnutí, prípadne inou formou, napr. zaslaním písomného vyjadrenia.

Z obsahu spisového materiálu bolo ďalej zistené, že v administratívnom spise sa nachádza fotokópia práceneschopnosti, ktorá bola vydaná Sociálnou poisťovňou - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti N 694854 vo vzťahu k žalobcovi, z ktorej bolo zistené, že táto práceneschopnosť bola vystavená dňa 08.09.2015 s neschopnosťou práce od 08.09.2015.

Ďalej bolo zistené, že žalovaný listom zo dňa 24.09.2015, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 29.09.2015 predvolal žalobcu na zasadnutie Predsedníctva SAK na deň 16.10.2015 o 13:40 hod. na Z. Hotel P., vo veci prerokovania okolnosti jeho trestného stíhania v súvislosti s rozsudkom OS Žilina zo dňa 13.08.2015, sp. zn. 36T/106/2015. V liste bol vyzvaný, aby priniesol všetky písomnosti, ktoré sa na vec vzťahujú, resp. bol požiadaný o vyjadrenie sa k predmetnému konaniu osobnou účasťou, prípadne inou formou, napr. zaslaním písomného vyjadrenia.

V administratívnom spise sa nachádzal aj rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 36T/106/2015 zo dňa 13.08.2015, ktorý rozhodol podľa ust. § 334 ods. 1, 4 Trestného poriadku a schválil dohodu o vine a treste zo dňa 23.07.2015 uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina a obvineným JUDr. U. M. tak, že žalobca je vinný, že

- ako právny zástupca Y. F. dňa 18.08.2014 prijal na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo X. J.inančnú hotovosť vo výške 17.500,00 Eur, ktorú mu dňa 15.08.2014 z účtu č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v F. F. zaslal Y. F. ako vyporiadací podiel určený rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 18C/155/2013 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi Y. F. a jeho bývalou manželkou C. F. zo dňa 22.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2014 a vykonateľnosť dňa 05.09.2014, pričom JUDr. U. M. mal predmetnú finančnú čiastku najneskoršie do 05.09.2014 zaslať na účet C. F., čo však neurobil, a až po opakovaných urgenciách zo strany manželov F. zaslal na účet C. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 09.09.2014 sumu 5.000,00 Eur a dňa 10.09.2014 sumu 5.000,00 Eur, zvyšná čiastka 7.500,00 Eur, ktorá mala byť poukázaná na účet C. F., bola uhradená až na základe opakovaných urgencií, a to dňa 03.03.2015, čím JUDr. U. M. spôsobil C. F. škodu výške 7.500,00 Eur;

- ako právny zástupca MUDr. U. U. prijal na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo X. J. finančnú hotovosť vo výške 19.219,90 Eur, ktorú mu dňa 14.10.2014 z účtu č. F. vedeného v D., zaslala U. U., ako zálohu za jej právne zastupovanie a vyvolanie súdneho sporu o zrušenie kúpnopredajnej zmluvy k jej bývalému domu, pričom po zaslaní tejto finančnej čiastky zo strany MUDr. U. U., JUDr. U. M. prestal s MUDr. U. U. akýmkoľvek spôsobom komunikovať, nepodnikol žiadne právne kroky k jej právnemu zastupovaniu a taktiež jej do dnešného dňa finančnú čiastku 19.219,90 Eur nevrátil, čím spôsobil MUDr. U. U. škodu vo výške 19.219,90 Eur;

- ako právny zástupca K. V., rod. U., prijal od právneho zástupcu jej bývalého manžela U. V., dňa 20.03.2014 finančnú čiastku 10.000,00 Eur a následne dňa 27.03.2014 finančnú čiastku 14.000,00 Eur ako druhú splátku v zmysle Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 09.04.2014, ktorú mal JUDr. U. M. dňa 09.05.2014 vyplatiť K. V., čo však neurobil, finančnéprostriedky prevzaté od právneho zástupcu jej bývalého manžela K. V. neodovzdal, ale tieto použil pre vlastnú potrebu, a až po opakovaných urgenciách zo strany K. V., tejto dňa 17.10.2014 vložil na účet sumu 10.000,00 Eur a následne dňa 31.10.2014 sumu 2.000,00 Eur a dňa 04.03.2015 sumu 1.000,00 Eur, zvyšnú čiastku 11.000,00 Eur do dnešného dňa K. V. nevrátil, čím spôsobil K. V. škodu vo výške 11.000,00 Eur, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval v intenciách ustanovení §§ 244 ods. 1, 2, § 247 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. d/, § 11 ods. 1, zákona č. 586/2003 Z. z. a § 30 ods. 1 Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že ten námietku žalobcu ohľadne odňatia možnosti osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré žalovaný rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov považoval za nedôvodnú.

Krajský súd mal za to, že v predmetnom konaní nebola odňatá možnosť žalobcovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktorý žalovaný rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Nepochybne bolo preukázané, že žalobca bol predvolávaný na zasadnutie predsedníctva komory, a to listami zo dňa 21.08.2015 na termín dňa 11.9.2015, listom zo dňa 24.09.2015 na termín zasadnutia dňa 16.10.2015, na ktorom bolo rozhodnuté o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, ktoré žalobca prevzal dňa 29.09.2015. V týchto listoch, resp. písomných podaniach bol žalobca zároveň upovedomený, že sa teda môže osobne zúčastniť zasadnutia, resp. vyjadriť sa aj písomným spôsobom k okolnostiam jeho trestného stíhania, a to v súlade s § 30 ods. 1 Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory.

Krajský súd považoval za nesporné, že žalobca síce doručil žalovanému fotokópiu práceneschopnosti žalobcu, ktorá trvala od 08.09.2015, s tým, že žalovaný - predsedníctvo žalovaného, resp. konanie o jeho vyčiarknutí zo zoznamu, ktoré bolo dané na deň 11.09.2015 odložilo. Uvedené vyplynulo z uznesenia zo zasadnutia predsedníctva SAK zo dňa 11.9.2015 s tým, že rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu bolo odložené na októbrové zasadnutie predsedníctva SAK. Ďalej bolo preukázané, že žalobca bol predvolaním zo dňa 24.09.2015 predvolaný opätovne na zasadnutie predsedníctva SAK na deň 16.10.2015 vo veci jeho trestného stíhania v súvislosti s rozsudkom OS Žilina zo dňa 13.08.2015 pod sp. zn. 36T/106/2015. Uvedené mu bolo doručené dňa 29.09.2015, čo je zrejmé z pripojenej doručenky, nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného. Je zrejmé, že na tento termín zasadnutia predsedníctva SAK žalobca nijakým spôsobom nereagoval, ani nežiadal, aby bolo takéto rokovanie vo vzťahu k prejednávaniu jeho veci odložené. Na zasadnutie predsedníctva žalovaného dňa 16.10.2015 sa žalobca nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil a ani nezaslal potvrdenie o tom, že jeho PN stále trvá, ani nepredložil svoje písomné vyjadrenie k veci.

Krajský súd uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádzal doklad o tom, že by práceneschopnosť žalobcu trvala aj v čase prerokovania jeho veci, a to konkrétne dňa 16.10.2015. Takýto doklad, to znamená trvanie práceneschopnosti žalobcu bol priložený až v podanej žalobe, z ktorého je zrejmé, že práceneschopnosť bola ukončená ku dňu 18.11.2015. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa nemohol k veci ani písomne vyjadriť z dôvodu jeho zdravotného stavu, pričom tieto skutočnosti zároveň žiadnym spôsobom nepreukazuje, a ani netvrdí z akého dôvodu (zrejme mal na mysli zlý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľoval sa k veci vyjadriť ani písomne) (pozn. krajského súdu) sa nemohol k veci písomne vyjadriť. Žalobca v tomto smere nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by konkrétne neumožňovali sa k veci písomne vyjadriť, konkrétne vyjadrenie, potvrdenie, že bol v stave vylučujúcom podať čo i len písomné vyjadrenie, resp. predloženie potvrdenia o ďalšom trvaní jeho práceschopnosti, najmä teda keď nazasadnutie predsedníctva SAK dňa 11.09.2015 žalobca doručil potvrdenie o PN od 08.09.2015. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi.

Krajský súd skonštatoval, že žalobcovi ani podľa názoru súdu nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k veci v rámci administratívneho konania v rámci rozhodovania o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov. Vo vzťahu k ust. § 30 ods. 1 Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory súd poukázal na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje, a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným a starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľom práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu stratiť svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v administratívnom konaní. Obsahom administratívneho spisu bolo aj podľa názoru súdu nesporne preukázané, že žalobca v danej veci nepostupoval s plnou starostlivosťou k plneniu si zákonných povinností advokáta, to znamená, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, keď napokon bolo nesporne preukázané právoplatným trestným rozsudkom, že žalobca bol odsúdený za zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona, a to právoplatne, čo je dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu advokátov v zmysle § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z. z.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil porušením ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. i/ a ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom súdu. Poukázal na to, že jemu ako žalobcovi nebolo doručené predvolanie zo dňa 24.09.2015, ako sa uvádza v odôvodnení rozsudku. Na doručenke uvádzanej v odôvodnení sa nenachádza podpis žalobcu o prevzatí zásielky, nakoľko bol v tom čase práceneschopný. Pre nedoručenie predvolania zo dňa 24.09.2015 žalobca nemohol reagovať a žiadať odloženie prejednania veci. Žalovaný mal k dispozícií doklad o začiatku práceneschopnosti žalobcu, no napriek tomu počas žalobcovej práceneschopnosti prijal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.10.2015 a znemožnil sa žalobcovi k veci osobne vyjadriť. (§ 30 ods. 1 Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory. Namietal, že krajský súd nesprávne zistil aj skutkový stav, keď uviedol, že žalobca prevzal dňa 29.09.2015 list zo dňa 24.09.2015. Krajský súd teda rozhodol na základe nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nekonal v súčinnosti s účastníkom konania, rozhodnutie nevydal v súlade s procesnoprávnymi predpismi, neboli totiž dodržané ustanovenia zákona č. 586/2003 Z. z. a Organizačného poriadku SAK. Skonštatoval, že ust. § 30 Organizačného poriadku SAK platí pre všetky konania o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov a konania o pozastavení výkonu advokácie bez ohľadu na konkrétny dôvod.

3.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu nepovažovala žalobcove námietky za dôvodné. Uviedla, že obe pozvánky na rokovanie Predsedníctva SAK dňa 11.09.2015 ako aj na deň 16.10.2015 boli žalobcovi doručené. Na oboch doručenkách sa nachádzal rovnaký podpis a obdobná poznámka, z čoho vyplýval záver, že zásielka bola doručená do rúk splnomocnenca, ktorého meno a priezvisko bolo uvedené na preukaze splnomocnenca. Preukaz splnomocnenca oprávňuje osobu na preukaze uvedenú aj na preberanie zásielok so službou do vlastných rúk a písomnosť určenú advokátovi môže preberať advokátsky koncipient alebo iný pracovník advokáta, ktorý je ním poverený na prijímanie zásielok. Skonštatovala, že zaslanie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcom predzasadnutím 11.09.2015 preukazuje, že žalobcovi bola zásielka prevzatá splnomocnencom 26.08.2015 odovzdaná, z ktorej sa žalobca dozvedel o termíne zasadnutia Predsedníctva SAK, ako i možnosti sa k dôvodom písomne vyjadriť. Dodala, že rovnaký podpis a poznámka splnom. je i na doručenke, ktorou bol zaslaný žalobcovi list zo dňa 10.11.2015, prílohou ktorého bolo uznesenie 76/8/2015, o preskúmanie ktorého a jeho zrušenie žalobca žalobou žiadal, čo preukazuje, že splnomocnenec prevzaté zásielky žalobcovi riadne odovzdával.

Žalovaná považovala za potrebné poukázať aj na to, že ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne vo výkone advokácie dlhšie ako 30 dní, akákoľvek prekážka, je povinný podľa ust. § 31 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK účinného dňom schválenia konferenciou advokátov 15. júna 2013, najneskôr do 1. mesiaca od vzniku prekážky ustanoviť iného advokáta za svojho zástupcu a preukázať ustanovenie zástupcu alebo vykonanie iného opatrenia komore v lehote 7 dní od uplynutia 1 - mesačnej lehoty od vzniku prekážky. Žalobca sa stal dočasne práceneschopným 08.09.2015 a mal povinnosť - ak práceneschopnosť trvala - dodržať povinnosť uloženú v ust. § 31 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Žalobca však okrem predloženia potvrdenia o začiatku dočasnej práceneschopnosti žiadne oznámenie komore nezaslal, a preto nepovažovala za dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že komora vedela v čase prijímania rozhodnutia o trvaní jeho práceneschopnosti. K výhrade žalobcu, že predsedníctvo SAK rozhodovanie o jeho vyčiarknutí neodložilo, a on sa osobne nemohol vyjadriť, žalovaná uviedla, že ust. § 30 Organizačného poriadku SAK ukladá predsedníctvu povinnosť umožniť advokátovi osobne sa vyjadriť, neukladá mu však povinnosť nekonať do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadrí. Toto ustanovenie tiež uvádza, že advokát, ktorý sa nemôže osobne zúčastniť na rokovaní predsedníctva komory, na ktorom sa má rozhodovať o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, môže poslať komore písomné vyjadrenie k dôvodom rozhodovania, ktorú možnosť žalobca tiež nevyužil, hoci bol na ňu v liste zo dňa 21.08.2015 upozornený. Neodloženie rozhodovania o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov SAK z dôvodu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. c/ Zákona o advokácii nie je dôvodné považovať za takú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia Predsedníctva SAK. Žalovaná tiež poukázala v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo/6/2011, ktorý sa obdobne vyjadril k otázke umožnenia advokátovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré sa rozhoduje o jeho vyškrtnutí zo zoznamu vedeného komorou.

4.

Podľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 76/8/2015 zo dňa 16.10.2015.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 76/8/2015 zo dňa 16.10.2015, ktorým žalovaný podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 7 ods. 1 písm. d/ zák. č. 586/2003 Z. z. vyčiarkol zo zoznamu advokátov vedených komorou žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

5.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré považuje za správne a z tohto dôvodu ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd nepovažoval žalobcove odvolacie námietky za spôsobilé spochybniť skutkové ako i právne závery krajského súdu, ktorý svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil.

Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že krajský súd nesprávne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že mu bolo doručené predvolanie zo dňa 24.09.2015. Žalobca argumentoval tým, že na predmetnej doručenke sa nenachádza podpis žalobcu o prevzatí zásielky, keďže v tom čase bol práceneschopný. S uvedenou argumentáciou nemožno súhlasiť, nakoľko zásielka adresovaná žalobcovi, hoci ju prevzal splnomocnenec, sa považuje za doručenú adresátovi, t. j. dostala sa do sféry jeho dispozície a v takom prípade sa má za to, že adresát mohol byť s jej obsahom oboznámený. Tvrdenie o opaku je nutné hodnoverne preukázať, čo sa v predmetnej veci nestalo. Podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje poukazovanie na práceneschopnosť, ktorá v tom čase ešte trvala, čo bolo preukázané až z prílohy priloženej k samotnej žalobe žalobcu. Teda v čase, kedy bola žalobcovi doručovaná pozvánka, nemal žalovaný vedomosť, že by práceneschopnosť žalobcu ešte trvala, prípadne že by zdravotný stavžalobcu (ťažký priebeh choroby, život ohrozujúce stavy, prípadne jeho hospitalizácia) neumožňoval žalobcovi prinajmenšom písomne reagovať na uvedenú pozvánku. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade doručovania predvolania zo dňa 21.08.2015 na zasadnutie Predsedníctva SAK na 11.09.2015 bolo toto doručené žalobcovi, pričom zásielku prevzala splnomocnená osoba. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca mailom bez sprievodného slova doručil žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca je práceneschopný od 08.09.2015. Uvedené len preukazuje, že zásielka prevzatá splnomocnencom sa dostala do sféry dispozície žalobcu, na ktorú aj reagoval zaslaním uvedeného potvrdenia.

Taktiež sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení zo strany krajského súdu, keď uzavrel, že žalobcovi nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k veci v rámci administratívneho konania v rámci rozhodovania o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov. Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu mal za to, že žalovaný v súlade s ust. § 30 Organizačného poriadku SAK postupom v konaní umožnil žalobcovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou. To, že túto možnosť žalobca nevyužil, nemôže byť dávané na ťarchu žalovanému.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin (§ 7 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii). Právoplatné odsúdenie žalobcu za úmyselný trestný čin, v predmetnej veci preukázané rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn 36T/106/2015 zo dňa 13.08.2015, by aj bez ohľadu na vyjadrenie žalobcu viedlo k vyčiarknutiu advokáta zo zoznamu advokátov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s ust. § 246c ods. 1 a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v odvolacom konaní.

Záverom najvyšší súd považoval za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu bolo podané dňa 09.08.2016, t.j. odvolacie konanie bolo začaté už po účinnosti zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, postupoval odvolací súd podľa ust. § 492 ods. 2 S.s.p., z dôvodu, že rozsudok krajského súdu ešte nenadobudol právoplatnosť, preto nemohol súd posudzovať odvolanie žalobcu ako kasačnú sťažnosť a v konaní postupovať podľa Správneho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.