ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: Ing. M. V., narodený XX. L., bytom vo U. V., U. č. X,. právne zast.: JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP č. 1/A, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo 6. apríla 2016, číslo KM-OLVS-141/2015/OPK, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2017, č. k. 6S/126/2016-77, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2017, č. k. 6S/126/2016-77, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. apríla 2017, č. k. 6S/126/2016-77, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo 6. apríla 2016, číslo KM-OLVS-141/2015/OPK, ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 258 z 2. októbra 2013 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.
2. Vyžiadaním si administratívneho spisu žalovaného z Okresného súdu Bratislava I (na základe tam prebiehajúceho sporu), krajský súd zistil, že tento nie je kompletný, nakoľko sa v ňom nenachádzajú viaceré písomnosti, a to preskúmavaný personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 258 z 2. októbra 2013, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, doručenka o doručovaní tohto personálneho rozkazu žalobcovi poštou, žalobcom podaný rozklad voči tomuto personálnemu rozkazu a ani predchádzajúce rozhodnutie žalovaného z 9. januára 2014, číslo KM-OLVS-140/2013/OPK, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. júna 2015, sp. zn. 5S/76/2015 (po správnosti 5S/76/2014; pozn. súdu), ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutiežalovaného zrušené.
3. Vzhľadom na tieto zistenia, krajský súd dospel k záveru, že administratívny spis je nekompletný, neobsahuje vzhľadom na vznesené žalobné námietky pre posúdenie veci podstatné písomnosti (napadnuté prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 258 spolu s poštovou doručenkou o jeho doručovaní žalobcovi, rozklad podaný žalobcom voči nemu) a preto nie je možné napadnutý personálny rozkaz podrobiť súdnemu prieskumu, čo predstavuje vadu jeho nepreskúmateľnosti. Krajský súd sa teda nemohol zaoberať v žalobe vznesenými námietkami, napríklad nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k námietkam uvedených v rozklade žalobcu a zodpovedne ich posúdiť. Poukázal na to, že k obdobnej vade došlo zo strany žalovaného už po druhýkrát, keďže prvýkrát administratívny spis konajúcemu súdu žalovaný nepredložil vôbec, čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. júna 2015, sp. zn. 5S/76/2014 a teraz administratívny spis žalovaného nie je kompletný, pričom nekompletnosť je takého charakteru, že nedovoľuje súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí (personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 258 a rozhodnutie žalovaného zo 6. apríla 2016) v rozsahu potrebnom pre náležité posúdenie prejednávanej veci (napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov) a zaujať stanovisko k dôvodnosti vznesených žalobných námietok.
4. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, s tým, že bude jeho povinnosťou vo veci konať, skompletizovať administratívny spis a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie vo veci.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
II.
6. Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť.
7. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
8. Žalovaný so záverom, ku ktorému dospel krajský súd vyjadril nesúhlas, tvrdiac, že dňa 17. mája 2017 bol právny zástupca žalovaného nahliadnuť do administratívneho spisu na krajskom súde s tým, že po nahliadnutí bolo zistené, že v administratívnom spise sa personálny rozkaz č. 258 nachádza spolu s poštovou doručenkou vložený v obálke. V obálke bol vložený z dôvodu, že výtlačok predmetného personálneho rozkazu bol neúspešne doručený žalobcovi, ktorý ho neprebral aj po opakovanom pokuse doručenia poštou. Avšak úspešne bol predmetný personálny rozkaz doručený jeho právnemu zástupcovi dňa 4. októbra 2013. Túto skutočnosť žalovaný uviedol do záznamu a doložil do predmetného administratívneho spisu. Zo strany krajského súdu došlo teda k prehliadnutiu personálneho rozkazu.
9. K tvrdeniu krajského súdu, že k obdobnej vade došlo zo strany žalovaného už po druhýkrát, keďže prvýkrát (v konaní 5S/76/2014) administratívny spis konajúcemu súdu nepredložil vôbec, žalovaný uviedol, že už v konaní vedeným pod sp. zn. 5S/76/2014 dal súdu do pozornosti tú skutočnosť, že kompletný spisový materiál o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v origináli je súčasťou jeho osobného spisu a je zapožičaný na Okresnom súde Bratislava I, kde prebieha súdne pojednávanie pod sp. zn. 19C/112/2007. Krajský súd konajúci v tam uvedenej veci však túto informáciu prehliadol. 10. Uzavrel, že v oboch prípadoch došlo k pochybeniu krajského súdu, keď v prvom prípade (5S/76/2014) si súd administratívny spis žalovaného z Okresného súdu Bratislava I nevyžiadal vôbec a v druhom prípade hoci sa už administratívny spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave (konanie9Co/516-517/2014) pre účely správneho konania si ho správny senát krajského súdu vyžiadal, avšak nedôsledným preštudovaním a prezretím jeho obsahu prehliadol personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 258.
11. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo 4. júla 2017.
13. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že právny zástupca žalovaného bol nahliadnuť do administratívneho spisu na krajskom súde s tým, že po nahliadnutí bolo zistené, že v administratívnom spise sa personálny rozkaz č. 258 nachádza spolu s poštovou doručenkou vložený v obálke, žalobca uviedol, že v rámci kasačnej sťažnosti je potrebné preskúmať, či táto okolnosť je riadne v administratívnom spise zažurnalizovaná, alebo či nedošlo k dodatočnému vloženiu obálky, ktorá sa mala z poštového úradu v Veľkom Krtíši vrátiť v čase doručovania odosielateľovi 14. októbra 2013, z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Dodal, že ak by sa nachádzal v predmetnej obálke personálny rozkaz č. 258, nemožno toto považovať, že sa v administratívnom spise nachádza personálny rozkaz č. 258, ako to ukladá spisový poriadok pre tvorbu administratívnych spisov v príslušných rezortoch. Navyše krajský súd v rozsudku konštatoval aj ďalšie chýbajúce listiny - doručenka o doručovaní cestou pošty, rozklad, predchádzajúce rozhodnutie, rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
14. V ďalšej časti podaného vyjadrenia žalobca namietal, že kasačnú sťažnosť možno podať len z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 440 SSP, pričom dôvod, na ktorý odkazuje žalovaný nie je kasačným dôvodom. Okolnosti uvádzané v kasačnej sťažnosti nekorešpondujú s definíciou kasačného dôvodu tak, ako je uvedený v kasačnej sťažnosti. Nejde o právne posúdenie veci, ale o ustálenie skutkového stavu. Preto navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. c/, respektíve písm. e/ SSP odmietnuť, alebo alternatívne kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
16. Podľa § 80 ods. 1 SSP, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za a/ nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy, b/ nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom, c/ nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, d/ nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný, e/ porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom.
17. Podľa § 80 ods. 2 SSP, pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000,- eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.
18. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci.
19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že krajský súd realizovanou výzvou zo 17. augusta 2016 (č. l. 49 súdneho spisu) vyzval žalovaného na predloženie administratívneho spisu. Žalovaný k výzve zaslalvyjadrenie aj s informáciou, že administratívny spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 9Co/516-517/2014. 20. Najvyšší súd uvádza, že administratívny spis žalovaného, z ktorého správny súd vychádza pri svojom rozhodovaní, tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009, sp. zn. 6Sžo/176/2008).
21. Z vyššie citovaného ustanovenia § 102 ods. 1 SSP vyplýva povinnosť vzťahujúca sa na všetky orgány verejnej správy na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. Splnenie tejto povinnosti je vynútiteľné ukladaním procesných sankcií - ukladaním pokút podľa § 80 SSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250j ods. 3 OSP avšak chápaného vo svetle § 250d ods. 1 OSP v znení účinnom od 1. januára 2012) Správny súdny poriadok zrušovací dôvod rozhodnutia orgánu verejnej správy spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené už neupravuje, a teda tento dôvod na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy Správny súdny poriadok nepripúšťa. V takom prípade, pokiaľ žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredloží administratívny spis, správny súd podľa okolností zváži zopakovanie výzvy aj s poučením o možnom uložení pokuty a po jej opätovnom nesplnení využije možnosť spočívajúcu v uložení pokuty podľa § 80 ods. 1 písm. a/ SSP, a to aj opakovane.
22. Pokiaľ mal krajský súd preukázané, že vo vyžiadanom administratívnom spise absentujú relevantné listiny, mal žalovaný správny orgán vyzvať na ich doloženie, za týmto účelom mu stanoviť primeranú lehotu na ich doloženie a zároveň aj s odkazom na § 80 ods. 1 písm. a/ SSP poučiť ho o následku nesplnenia výzvy spočívajúcom v uložení pokuty. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že krajský súd takto postupoval. Pokiaľ krajský súd bez ďalšieho pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu založenom na nepredložení kompletného administratívneho spisu, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone.
23. Čo sa týka poukazu krajského súdu na predchádzajúce konanie (5S/76/2014), v rámci ktorého sa mal žalovaný po prvýkrát dopustiť pochybenia spočívajúceho v nepredložení administratívneho spisu najvyšší súd uvádza, že už aj z predchádzajúceho procesného právneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne z § 250d ods. 1 (v znení zákona č. 388/2011 Z.z. účinného od 1. januára 2012) vyplývala zásada, podľa ktorej súd skôr, ako pristúpil k zrušeniu rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 OSP, mal opakovane žalovaného vyzvať na zaslanie administratívneho spisu pod hrozbou uloženia pokuty, respektíve jej následným uložením, a to aj opakovane.
24. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom konaní vo veci krajský súd bude postupovať vo vyššie naznačenom smere.
25. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.