UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. T. B., narodený XX. R. XXXX, bytom v U., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 29. septembra 2014, č.p.: KRPZ-TN-KDI-P-72/2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. novembra 2016, č.k. 13S/262/2014-52, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 28. novembra 2016, č.k. 13S/262/2014-52 zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnom znení a podľa § 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 25 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok a z dôvodu nepredloženia plnej moci pre advokáta, respektíve nepredloženia dokladov preukazujúcich zákonom požadovaného vzdelania na strane žalobcu.
2. Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. b/ SSP, nakoľko konanie bolo zastavené.
II.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, s tým, že krajským súdom vydané uznesenie považoval za útok na základné práva a slobody. Uvádzal, že úkony faktických orgánov sú v rozpore so zmluvným právom Slovenskej republiky. Požiadal, aby Najvyšší súd Slovenskejrepubliky deklaroval zmluvnú moc a právomoc žalobcu, nulitou rozhodnutí, pouličných orgánov a oznámením a prekazením obzvlášť závažného zločinu vlastizrady. Zároveň si uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu trov konania vo výške 120,- €.
III.
4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 11. januára 2017 poukazujúc na správnosť a zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
IV.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné odmietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že neboli splnené podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 SSP (§ 459 písm. d/ SSP).
6. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu z 28. novembra 2016, č.k. 13S/262/2014-52, zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok a z dôvodu nepredloženia plnej moci pre advokáta, respektíve nepredloženia dokladov preukazujúcich zákonom požadovaného vzdelania na strane žalobcu.
7. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 29. septembra 2014, Č.p.: KRPZ-TN-KDI-P-72/2014, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát z 27. júna 2014, číslo ORPZ-PD-ODI2-304-007/2014. Týmto rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia na skupiny „B old, C old, A/50 old, T old“, vzhľadom na skutočnosť, že na podklade ambulantných správ psychiatrov MUDr. A. T. a MUDr. F. P., je možné dôvodne predpokladať, že u žalobcu nastala zmena zdravotnej spôsobilosti.
8. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná kasačná sťažnosť žalobcu bola spísaná len žalobcom napriek poučeniu v napadnutom uznesení zo strany krajského súdu v zmysle § 449 ods. 1 a 2 SSP. Žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
9. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
10. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
11. Podľa § 459 SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná, d) neboli splnené podmienky podľa § 449, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/.
12. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v kasačnom konaní zastúpený advokátom, predmetná kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a žalobca nepreukázal, že by mal vysokoškolské právnické vzdelaniedruhého stupňa ako to predpisuje § 449 ods. 1 a § 449 ods. 2 písm. a/ SSP (v spojení s § 489 SSP), pričom na danú vec nemožno aplikovať výnimky podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/ SSP, najvyšší súd rozhodol tak, že podľa § 459 písm. d/ SSP kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, pretože neboli splnené podmienky podľa § 449 SSP.
13. Možnosť obrátiť sa na príslušné centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci sám žalobca odmietol s konštatovaním, že súkromným zákonom o centre právnej pomoci nie je viazaný (podanie žalobcu z 18. novembra 2014; č.l. 7 súdneho spisu).
14. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania. Účinky, ako aj výsledok konania pri odmietnutí kasačnej sťažnosti je totiž obdobný ako pri odmietnutí žaloby.
15. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.