ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: U.. X. D., narodený XX. A. XXXX, bytom v K., E. č. XXX, právne zast.: JUDr. Daliborom Motyčkom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 52, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante, so sídlom v Galante, Hlavná č. 13, o preskúmanie zákonnosti Oznámenia z 28. októbra 2013, číslo CPTT-OP-185/2013-GA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2017, č. k. 43Sp/72/2013-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2017, č. k. 43Sp/72/2013-73, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 3. apríla 2017, č. k. 43Sp/72/2013-73, postupom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil Oznámenie z 28. októbra 2013, číslo CPTT-OP-185/2013-GA, ako vecne správne. Uvedeným oznámením žalovaný oznámil, že podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) žalobcovi zrušuje v skúšobnej dobe služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru.
2. Postup, ktorým žalovaný pristúpil k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu, považoval krajský súd za zákonný a plynúci priamo z § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý priamo takýto postup príslušného služobného orgánu umožňuje. V tejto súvislosti krajský súd s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2015, sp. zn. 3Sžo/67/2015, poukázal na to, že nič nebránilo služobnému orgánu, aby uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho k takémuto úkonu viedli, avšak nie je to jeho povinnosťou.
3. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 35,- eur. Náhradu trov konania mu nepriznal.
II.
4. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť.
5. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj to, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
6. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť, nakoľko v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd.
8. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
9. Podľa § 246b ods. 1 OSP, pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 246b ods. 2 OSP, samosudca koná a rozhoduje a/ na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto časti, b/ vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy, c/ vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.
11. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava; pozn. súdu) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
12. Podľa § 250l ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy (tretia hlava; pozn. súdu) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
13. Podľa § 19 ods. 1, 2 SSP, správnymi súdmi sú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.
(2) Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.
14. Podľa § 23 ods. 1, 2 SSP, na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
(2) Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o a/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu opriestupku, b/ správnych žalobách v sociálnych veciach, c/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 457 ods. 1 SSP, ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že krajský súd v predmetnej veci konal a rozhodoval podľa tretej hlavy piatej časti OSP, predpokladom ktorej je rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (účinnosť do 30. júna 2016). Súd v týchto prípadoch vystupoval priamo ako odvolacia inštancia. Na rozdiel od súdneho preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov (druhá hlava piatej časti OSP) bol však okruh preskúmavaných rozhodnutí v tretej hlave vymedzený výslovne osobitnými zákonmi (§ 250l ods. 1 OSP), a to formou pozitívnej enumerácie - osobitné zákony výslovne upravili možnosť podania opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu, o ktorom rozhodoval súd. Zároveň, kým v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP rozhodoval senát krajského súdu, v konaní podľa tretej hlavy rozhodoval samosudca (§ 246b ods. 1 a 2 písm. a/ OSP).
17. V predmetnej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - oznámenia, ktorým žalovaný správny orgán žalobcovi oznámil, že podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. zrušuje v skúšobnej dobe služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Zo žiadnych ustanovení osobitného právneho predpisu (v tomto prípade zo zákona č. 73/1998 Z. z.) nevyplývala v rozhodnom období možnosť podania opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu, o ktorom by rozhodoval súd. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného oznámenia, mal krajský súd v rozhodnom období predmetnú vec prejednať podľa druhej hlavy piatej časti OSP v senáte.
18. Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, že prejednanie a rozhodnutie veci pred krajským súdom neprebehlo v zákonnom zložení - rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd. Toto procesné pochybenie zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia vydaného nesprávne obsadeným súdom, dajúc do pozornosti, že o nesprávne obsadenie súdu sa jedná aj vtedy, keď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne samosudca. V správnom súdnictve bol samosudca príslušný len na konania, ktoré boli výslovne v Občianskom súdnom poriadku alebo v osobitných zákonoch uvedené. Rovnako aj Správny súdny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 2 upravuje, v ktorých z konaní uvedených v § 6 ods. 2 SSP rozhoduje jediný sudca.
19. Prejednávanie a rozhodovanie veci súdom v zákonnom zložení tvorí jeden zo základných prvkov práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru). Zákonným súdom je ten súd, ktorý je obsadený v súlade so zákonom a za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce súdu.
20. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu dospel k záveru, že konanie je postihnuté takou vadou, ktorá má za následok porušenie práva garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd ako i článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
21. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu z úradnej povinnosti postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi kasačnej sťažnosti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom konaní vo veci rozhodne krajský súd v senátnom zložení a zároveň prihliadne aj na zmeny procesných noriem od 1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku.
22. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania(§ 467 ods. 3 SSP).
23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.