UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza so sídlom Prievidza, Stavbárov 6, IČO: 00 173 801, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o. so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002/Ka zo dňa 4. decembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2016-38 zo dňa 2. novembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2016-38 zo dňa 2. novembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 11S/44/2016-38 zo dňa 2. novembra 2016 odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002-Ka zo dňa 4. decembra 2015 a vrátenia mu veci na nové konanie.
2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 2.4.2-02-6428-2014 (3939-2015) zo dňa 18. septembra 2015 tak, že časť výroku prvostupňového rozhodnutia v znení,,Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 35 ods. 2, § 62 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov konanie k návrhu na vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní zastavuje.“ nahradil znením,,Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov konanie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia zastavuje, pretože nedoplnil žiadosť v určenej lehote a bol na následok nedoplnenia, ktorým je zastaveniekonania, vopred upozornený.“ Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.
3. Krajský sú poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len,,S.s.p.“) v spojení s § 97 S.s.p., s § 98 ods. 1 písm. d/ S.s.p., s § 181 ods. 1 S.s.p. a s § 194 ods. 2 S.s.p. skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť, dajúc do pozornosti, že pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené v súlade so zákonom a či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (§ 181 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 194 ods. 2 S.s.p.).
4. Krajský súd konštatoval, že v prejednávanom prípade žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002/Ka zo dňa 4. decembra 2015. Z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že na základe Zmluvy o výkone správny zo dňa 18.12.2009, uzavretej medzi žalobcom - Okresným správcovským bytovým družstvom Prievidza a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ul. Roháča v Prievidzi (ďalej len,,Vlastníci bytov a nebytových priestorov“), je žalobca oprávnený za Vlastníkov bytov a nebytových priestorov konať pred súdom, a teda je oprávnený podať aj správnu žalobu a vystupovať v tomto konaní ako žalobca. Z pripojenej doručenky zistil, že predmetné rozhodnutie žalovaného bolo Vlastníkom bytov a nebytových priestorov doručené dňa 09.12.2015 prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu U.. I. K.. Žalobu, ktorou sa žalobca - Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu osobne na tunajšom súde 10.02.2016. V danom prípade, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo Vlastníkom bytov a nebytových priestorov doručené dňa 09.12.2015, posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 09.02.2016, ktorý pripadol na utorok. Keďže žaloba bola podaná dňa 10.02.2016, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca podal žalobu až po uplynutí 2-mesačnej zákonnom stanovenej lehoty (§ 181 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 194 ods. 2 S.s.p.).
5. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná oneskorene. Žalobu odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d/ S.s.p..
6. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ S.s.p., nakoľko žaloba bola odmietnutá.
II. Kasačná sťažnosť
7. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.. Navrhoval, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril
IV. Konanie a právne posúdenie kasačného súdu
9. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziachpodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
11. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2016-38 zo dňa 2. novembra 2016, ktorým správny súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002-Ka zo dňa 4. decembra 2015 a vrátenia mu veci na nové konanie.
12. Predmetom prieskumného konania na správnom súde bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-TN- OVBP2-2015/030033-002-Ka zo dňa 4. decembra 2015, ktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 2.4.2-02-6428-2014 (3939-2015) zo dňa 18. septembra 2015 zmenil tak, že konanie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia zastavuje, pretože nedoplnil žiadosť v určenej lehote a bol na následok nedoplnenia, ktorým je zastavenie konania, vopred upozornený, ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené.
13. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného mal preukázané, že žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2- 2015/030033-002-Ka zo dňa 4. decembra 2015 prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 2.4.2-02- 6428-2014 (3939-2015) zo dňa 18. septembra 2015 zmenil tak, že konanie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia zastavuje, pretože nedoplnil žiadosť v určenej lehote a bol na následok nedoplnenia, ktorým je zastavenie konania, vopred upozornený, ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie doručil zástupcovi žiadateľa U.. I. K., ktorý potvrdil doručenie dňom 09.12.2015. Uvedené rozhodnutie žalovaný potvrdil doložkou právoplatnosti dňom 09.12.2015. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že Mesto Prievidza prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18.09.2015 zastavilo konanie o návrhu na vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebníka Vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. Roháča v Prievidzi v zastúpení Okresným správcovským bytovým družstvom Prievidza v zastúpení U.. I. K.. Administratívny spis žalovaného pozostáva z rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Trenčín z 4. decembra 2014, č. OU-TN-OVBP2-2014/25933-2/Pa, z rozhodnutia Mesta Prievidza z 18.09.2015, z odvolania stavebníka proti rozhodnutiu Mesta Prievidza z 18.9.2015, z listu Mesta Prievidza o odstúpení tohto odvolania a z rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Trenčín z 4. decembra 2015, č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002/Ka.
14. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť, dajúc do pozornosti, že pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené v súlade so zákonom a či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (§ 181 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 194 ods. 2 S.s.p.).
15. Administratívny spis predložený žalovaným, obsahom vyššie uvedenom, nie je možné považovať za dostatočný pre posúdenie osoby stavebníka a jeho zástupcu, a preto je dostatočným podkladom ani pre posúdenie, či žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené v súlade so zákonom a či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (§ 181 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 194 ods. 2 S.s.p.).
16. Pokiaľ krajský súd odmietol žalobu žalobcu bez toho, aby mu bol predložený úplný spisový materiál administratívneho konania vo veci žiadosti stavebníka na vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní predmetnej stavby za účelom posúdenia, či napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi zákonným spôsobom a či žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, jeho konanie je postihnuté takou vadou, ktorá má za následok odňatie žalobcovi práva konať pred súdom v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
17. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní súdneho prieskumu zákonnostipostupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu krajským súdom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 457 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 462 ods.1 S.s.p..
18. Povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného vyššie a vyžiadať si od žalovaného kompletný administratívny spis veci týkajúcej sa a opätovne posúdiť splnenie zákonných podmienok správneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Následne vo veci krajský súd opäť rozhodne. V novom rozhodnutí opäť rozhodne o nároku žalobcu na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).
19. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.