UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ I., narodený XX. N. XXXX, bytom vo D. č. XX, 2/ B. D., narodená
X. T. XXXX, bytom v F., C. č. XXX/X, 3/ K. B., narodený
X. Q. XXXX, bytom v T., všetci právne zast.: JUDr. Matúšom Návratom, PhD., LL.M., advokátom a konateľom Navrat & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Špitálska č. 45, IČO: 50 075 501, proti žalovanému: Obec Voznica, Žarnovica, Voznica č. 135, IČO: 00321087, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2016, č.k. 24S/161/2015-59, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2016, č.k. 24S/161/2015-59, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením z 24. júna 2016, č.k. 24S/161/2015-59 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie.
K zastaveniu konania krajský súd pristúpil po tom, čo mal za preukázané, že žalobcovia i napriek tomu, že uznesením z 24. septembra 2015, č.k. 24S/161/2015-14 boli vyzvaní na odstránenie vád žaloby - na predloženie plnej moci, ktorou splnomocnili advokáta na zastupovanie v tomto konaní, túto vadu v stanovenej lehote neodstránili. Dôvod krajským súdom realizovanej výzvy spočíval v tom, že k žalobe bola zo strany žalobcov priložená iba fotokópia plnej moci, a nie jej originál. Nakoľko však žalobcovia v zmysle uvedenej výzvy predložili krajskému súdu splnomocnenie, ktoré však nebolo podpísané ich zástupcom, pričom o následku neodstránenia vád boli v predmetnom uznesení poučení, krajský súd zastavil konanie.
S poukazom na § 250k OSP žalobcom náhradu trov konania nepriznal a súčasne podľa § 11 ods. 3 posledná veta zákona č. 7/1992 Zb. (po správnosti zákona č. 71/1992 Zb.) o súdnych poplatkoch apoplatku za výpis z registra trestov vrátil žalobcom zaplatený súdny poplatok vo výške 63,30 eur.
Proti uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie.
V podanom odvolaní uviedli, že súdom vytknuté vady odstránili, a to (okrem iného) aj zaslaním originálu listiny Splnomocnenia, ktorá bola podpísaná žalobcami, pričom krajský súd nežiadal, aby splnomocnenie bolo podpísané aj advokátom. Navyše krajský súd sám takto predložené splnomocnenie akceptoval, keď tento najprv uznesením z 11. februára 2016, č.k. 24S/161/2015-31 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, uznesenie doručil právnemu zástupcovi žalobcov, po zaplatení súdneho poplatku krajský súd uznesením č.k. 24S/161/2015-43 (z 2. mája 2016; pozn. najvyššieho súdu) zrušil uznesenie z 11. februára 2016 a toto znovu doručil právnemu zástupcovi žalobcov. Taktiež krajský súd doručil predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcov, pričom následne žalobcom v očakávaní rozhodnutia vo veci samej bolo doručené uznesenie o zastavení konania z dôvodu, že títo vady žaloby pre nepodpísanie splnomocnenia aj právnym zástupcom neodstránili. Uvedeným nesprávnym postupom zo strany krajského súdu sa tak žalobcom odňala možnosť konať pred súdom.
V ďalšej časti odvolania poukázali na potrebu rozlišovania dohody o plnomocenstve ako dvojstranného právneho vzťahu, ktorý vzniká medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a plnomocenstvom, ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým splnomocniteľ osvedčuje voči tretím osobám existenciu zastúpenia. Plnomocenstvo osvedčuje, že medzi zastúpenými a zástupcom došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve, pričom nevyžaduje sa, aby v plnomocenstve bolo uvedené, že splnomocnený zástupca plnomocenstvo prijíma. Existencia aj platnosť udeleného plnomocenstva je prezentovaná konkludentne, čo zo správania tak žalobcov ako aj právneho zástupcu nepochybne vyplynulo.
Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovia zastávali názor, že na zastavenie konania zo strany krajského súdu podmienky splnené neboli, pričom s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2003, sp.zn. I. ÚS 139/02-31 a z neho plynúci záver, že „Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu“ skonštatovali porušenie ústavného práva na spravodlivý proces garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Záverom navrhli, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 a nasl. OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajského súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa postupom podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie. Dôvod zastavenia konania spočíval v nepredložení riadneho splnomocnenia zo strany žalobcov, a to i napriek tomu, že títo boli uznesením z 24. septembra 2015, č.k. 24S/161/2015-14 na jeho predloženie vyzvaní.
Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu mal za preukázané, že žalobcovia sa podaním doručeným krajskému súdu 10. septembra 2015 domáhali preskúmania fiktívneho rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené opravnému prostriedku podanému proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, ktorýmbolo v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov poskytnutie žalobcami žiadaných informácií odmietnuté.
Nakoľko však žalobcovia k žalobe priložili iba neoverenú fotokópiu splnomocnenia pre advokáta, krajský súd uznesením z 24. septembra 2015, č.k. 24S/161/2015-14 žalobcov vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia predložili originál, respektíve overenú fotokópiu splnomocnenia pre advokáta, ktorý má za žalobcov na súde konať. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že predmetným uznesením krajský súd žalobcov vyzval aj na uvedenie dátumov narodenia a údajov o štátnom občianstve.
Na základe uvedenej výzvy, žalobcovia podaním nazvaným „Odstránenie nedostatkov žaloby, oznámenie“ a doručeným krajskému súdu dňa 26. októbra 2015 zaslali originál splnomocnenia pre advokáta, v ktorom však absentoval podpis splnomocnenca - advokáta. Táto skutočnosť bola následne dôvodom pre zastavenie predmetného konania zo strany krajského súdu. Uvedené uznesenie o zastavení konania krajský súd doručil žalobcovi 1/ do vlastných rúk dňa 1. júla 2016, žalobkyni 2/ dňa 30. júna 2016 a žalobcovi 3/ dňa 11. júla 2016. Nakoľko však právny zástupca žalobcov podaním doručeným krajskému súdu dňa 7. júla 2016 splnomocnenie spĺňajúce všetky náležitosti súdu predložil, je daný dôvod na zrušenie predmetného uznesenia, keďže dôvod zastavenia konania týmto odpadol.
Najvyšší sud zároveň považuje za potrebné krajskému súdu vytknúť zmätočný postup, keď tento najprv i napriek vade splnomocnenia konal s právnym zástupcom žalobcov a tomuto doručil predvolanie na termín 24. júna 2016 (č.l. 45 súdneho spisu), uznesenie z 11. februára 2016, č.k. 24S/161/2015-31 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (č.l. 32 súdneho spisu) ako aj uznesenie z 2. mája 2016, č.k. 24S/161/2015-43 o zrušení uznesenia z 11. februára 2016 (č.l. 45 súdneho spisu), a potom v ďalšom štádiu konania pristúpil k zastaveniu konania práve pre nepredloženie riadneho splnomocnenia pre advokáta.
Na základe uvedených skutočností, odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ <. OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.