UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, konajúci advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému Ústavnému súdu Slovenskej republiky, so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 110, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júla 2012 číslo Spr 758/2012, Inf 62/2012 a rozhodnutia Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012, sp. zn. Spr 758/82012, Inf 62/2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2013, č. k. 6S/70/2012-12, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2013, č. k. 6S/70/2012-12, potvrdzuje.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. mája 2013, č. k. 6S/70/2012-12 z 30. mája 2013 zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky o zneprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
V odôvodnení uviedol, že konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby. Zistil, že žalobca podal žalobu osobne 9. októbra 2012 (utorok), pričom napadnuté rozhodnutie bolo podľa pripojenej doručenky doručené právnemu zástupcovi žalobcu 6. augusta 2012. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty podľa § 250b ods. 1 v spojení s § 57 ods. 2 OSP bola sobota 6. októbra 2012, preto lehota na podanie žaloby uplynula v pondelok 8. októbra 2012, ktorý bol riadnym pracovným dňom. Žaloba bola podaná osobne na súd až 9. októbra 2012 (utorok). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu žalovaného po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, jeho žaloba bola podaná oneskorene.
Ďalším dôvodom zastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcu. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. Predovšetkým treba uviesť, že z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je známa skutočnosť, že žalobca Pohotovosť, s.r.o, podal na krajskom súde v Bratislave žaloby zapísané v registri S pod poradovými číslami č. 1 až 3267, ktorými sa domáhal preskúmania rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu SR zo dňa 26. júla 2012 číslo Spr.758/2012, Inf. 62/2012, ktoré v zmysle pokynu podpredsedníčky krajského súdu v Bratislave vylúčil zo súdneho spisu 6S/32/2012 a cez register podateľňa dal zapísať v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2012 pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR náhodným výberom medzi senáty „S“, hoci správne mal veci viesť pod jednou samostatnou spisovou značkou, nakoľko je zrejmé, že sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, číslo Spr 758/2012, Inf 62/212, ktorým zamietla odvolanie obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. a potvrdila rozhodnutie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012 číslo Spr. 758/2012, Inf 62/2012 vo veci žiadosti o oznámenie 3267 spisových značiek konaní, vedených na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Odvolací súd zistil, že žalobca žiadal o preskúmanie rovnakého rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, sp. zn.: Spr 758/2012, Inf 62/212, ako v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/61/2012. Rozdiel v texte žaloby spočíva len vo vymedzení určitej časti jeho celku označením jednej spisovej značky a neznamená, že by išlo o vec, ktorá nie je totožná, lebo ústavný súd rozhodol vo veci jedným rozhodnutím, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania len ako celok a nie v jeho jednotlivých čiastkach, ktoré z výroku rozhodnutia oddeliť nemožno. Žalobca sa preto žalobou v danej veci domáhal preskúmania toho istého výroku rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/61/2012. V konaní, ktoré možno začať len na návrh, je predmet konania určovaný obsahom návrhu (žalobného petitu). Zo spisu vyplýva, že žalobca opakovane žiadal zrušiť rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, číslo Spr 758/2012, Inf 62/2012, ako aj rozhodnutie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012, číslo Spr 758/2012, Inf 62/2012 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. V tomto konaní ide teda o tú istú vec, ako v konaní sp. zn. 6S/61/2012, lebo v obidvoch konaniach vystupujú rovnakí účastníci a v obidvoch súd koná o preskúmaní toho istého rozhodnutia. V dôsledku skutočnosti, že vo veci samej už súd o žalobe právoplatne rozhodol v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/61/2012, nemôže sa prejednávať znova. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že aj keď boli žalobcove žaloby zapísané mylným zápisom do množstva súdnych spisov, žalobca sa podľa obsahu podania domáha preskúmania len jediného toho istého rozhodnutia číslo Spr 758/2012, Inf.62/2012, týkajúceho sa tých istých účastníkov a predmetom jeho žaloby bolo len jedno rozhodnutie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, aj keď sa týkalo žiadosti žalobcu o oznámenie množstva spisových značiek o konaniach, vedených na ústavnom súde. Toto rozhodnutie už bolo v konaní preskúmané v celom rozsahu, pričom jeho účelové rozdelenie na množstvo rozhodnutí toho istého čísla nemalo právne účinky, musel súd postupovať podľa § 103 a § 104 a § 159 v spojení s § 246c OSP a bol povinný konanie zastaviť, lebo mu v konaní bránila neodstrániteľná prekážka veci rozhodnutej.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250 ja ods. 3 OSP, aj keď z iných právnych dôvodov.
Trovy odvolacieho konania najvyšší súd účastníkom nepriznal, lebo konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.