7Sži/12/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova ul. č. 4, prostredníctvom konajúceho advokáta Doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti žalovanému Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka ul. č. 10, o preskúmania rozhodnutia žalovaného z 20. júna 2012, sp. zn. Spr. 6148/12, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013, č. k. 5S/223/2012-21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27.augusta 2013, č. k. 5S/223/2012-21, potvrdzuje.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením z 27.augusta 2013, č. k. 5S/223/2012-21, zastavil konanie, v ktorom žalobkyňa žiadala zrušenia rozhodnutia žalovaného z 20. júna 2012, sp. zn. Spr. 6148/12, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV z 24. mája 2012 číslo XXXX/XXXX vo veci poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „ZoSP“).

Krajský súd poukázal na § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 3 zákona č. 71/1992 Zb. a položku 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov k ZoSP (ďalej len „sadzobník"), v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že výzvou z 29. júla 2013 riadne doručenou jej právnemu zástupcovi 2. augusta 2013 (č.l. 18), súd pod následkom zastavenia konania vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 66 €. Žalobkyňa súdnypoplatok nezaplatila, súd preto podľa § 10 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 246c OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ) a žiadala uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a na § 205 ods. 2 písm. f) OSP, namietajúc, že súdom vyhotovená listina, ktorej predmetom je uloženie povinnosti uhradiť súdny poplatok v stanovenom čase, musí mať náležitosti predpokladané OSP a zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch(ďalej len ZoSP).

Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by konajúci súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. augusta 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (vec vedená v registri správy súdu žalovaného pod Spr. 6148/12 a v registri správy Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6074/2012.) Žalovaný zotrval na svojom stanovisku z 18. júla 2013, s tým, že argumentácia žalobkyne v podanom odvolaní smeruje proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku a uzneseniu z 27. augusta 2013, č.k. 5S/223/2012-21, ale netýka sa žalovaného. Podľa názoru žalovaného, krajský súd správne posúdil danú vec, keď zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby v súlade s § 10 ZoSP, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil s tým, že náhradu trov konania si neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch") poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa položky 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (časť I. poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní) z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, je súdny poplatok 66 €.

Zo spisov vyplýva, že podaním z 27. júna 2012, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. a označeným ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií sa žalobca domáhal, aby mu súd k exekučnému konaniu, vedenému pred týmto exekučným súdom oznámil spisové značky Er., v ktorých žalobca vystupuje na strane oprávneného a povinným je jeho dlžníčka H.Na základe tohto podania predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV žiadosť považovala podľa jej označenia za žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú zamietla rozhodnutím zo 4. júla 2012 číslo 6087/2012.

Žalovaný, ako orgán verejnej moci (ktorý rozhoduje ako povinná osoba aj o poskytnutí informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako orgán verejnej správy v prenesenej kompetencii) rozhodnutím z 2. augusta 2012 číslo Spr. 6213/12, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie predsedníčky súdu prvého stupňa zo 4. júla 2012 číslo XXXX/XXXX potvrdil bez toho, aby skúmal predmet konania.

Žalobkyňa v súdnom konaní okrem iného namietala, že rozhodnutie žalovaného ako povinnej osoby je nulitný právny akt, ktorý nevyvoláva právne účinky, lebo o poskytnutí informácie nerozhodla oprávnenáosoba. O poskytnutí informácie mala rozhodnúť osoba, poverená v rozvrhu práce vybavovaním žiadostí o poskytnutie informácií a predsedníčka súdu bola oprávnená na rozhodnutie až v odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti žalobkyne, že v oblasti sprístupnenia informácií žalovaný konal a rozhodoval ako orgán verejnej správy v prenesenej kompetencii. V tejto kompetencii rozhoduje v mene súdu jeho predseda (prípadne ním poverený zástupca - podpredseda súdu) ako orgán riadenia a správy súdov (nie verejnej správy súdov, resp. štátnej správy súdov) v súlade s kompetenciami danými mu zákonom o súdoch (§ 35 a § 74), ktorá činnosť nie je výkonom štátnej správy súdov a je celkom odlišná od činnosti (právomocí) súdu pri výkone súdnictva (čl. 141 ústavy a § 2 zákona o súdoch) a nemožno ju s výkonom súdnictva ani stotožňovať ani zamieňať, ako to tvrdí žalobkyňa. Vzhľadom na skutočnosť, že v iných veciach, ako je výkon súdnictva, môže rozhodnutie žalovaného preskúmať súd v správnom súdnictve, bolo by potrebné ho v prípade vecnej nesprávnosti zrušiť, čo ako základný teoretický dôvod bráni, aby rozhodnutie bolo považované za nulitné.

Rozhodnutie žalovaného preto odvolací súd za nulitné nepovažoval.

V dôsledku skutočnosti, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré nie je nulitné, aj keď by ho bolo možné považovať za nadbytočné, musí byť jeho žaloba spoplatnená, lebo konanie na súde je v zásade spoplatnené a konanie v konkrétnej veci nie je oslobodené od platenia súdneho poplatku vecne ani osobne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k žalobkyňou namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu, bol povinný posúdiť obsah žaloby a zistiť, či žalobca bol vecne alebo osobne oslobodený od súdnych poplatkov a ak takto oslobodený nebol, musel skúmať, aký poplatok za konanie má žalobca zaplatiť.

Odvolací súd zistil, že žalobca nebol vecne ani osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto je za podanú žalobu povinný zaplatiť súdny poplatok podľa niektorej z položiek Sadzobníka súdnych poplatkov. V dôsledku skutočnosti, že žalobca sa domáhal, ako účastník súdneho konania, úkonu oznámenia spisových značiek Er v exekučnom konaní, vedenom na návrh žalobcu ako oprávneného proti povinnému U., odvolací súd uvádza, že aj nadbytočné rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií musel súd skúmať rozhodnúť o ňom ako o rozhodnutí orgánu verejnej správy podľa § 244 a nasl. OSP.

Toto právoplatné rozhodnutie žalovaného má byť preskúmavané súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“, na ktoré sa vzťahuje spoplatnenie podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby (za ktoré treba považovať podľa obsahu aj rozhodnutia žalovaného v prenesenej kompetencii správneho orgánu), vo výške 66 € (podľa právneho stavu účinného do 30.septembra 2012, lebo žaloba bola podaná 9. júla 2012), ak v písmenách b) až d), nie je ustanovené inak.

Pri posudzovaní, akú výšku súdneho poplatku bola žalobkyňa povinná zaplatiť preto aj odvolací súd dospel k záveru, že treba použiť položku 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, platil súdny poplatok 66 €.

Žalobkyňa súdny poplatok nezaplatila napriek riadnej výzve, ktorá jej bola doručená, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie vo veci zastavil.

K procesnému postupu súdu prvého stupňa ešte odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalobkyne prevzal 2. augusta 2013 výzvu, ktorá mu bola doručovaná v súlade s § 49 ods. 1 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP. Najvyšší súd tiež poukazuje na znenie celého ustanovenia § 10zákona o súdnych poplatkoch, ktoré rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku s tým, že ide o dva samostatné procesné inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho poplatku na ich základe.

Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).

Na rozdiel od tohto postupu uznesením na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania, v ktorých súd už začal konať vo veci samej, ďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súd začal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, ak súd žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, alebo ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, teda súd rozhoduje v prípadoch, kedy mu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy by došlo k neželanému oddialeniu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neexistoval zákonný dôvod, aby krajský súd žalobkyňu vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku uznesením podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, lebo pre takýto postup neboli splnené podmienky, taxatívne vymedzené v právnom predpise. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď žalobkyňu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej je v prípade nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobkyňa svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sama spôsobila zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné dodať, že platobná nedisciplinovanosť účastníka je sama o sebe neželaná, lebo súdy zbytočne zaťažuje, a ak účastník napriek výzve a upozorneniu na následky takéhoto konania v tejto nedisciplinovanosti pokračuje, za svoje konanie musí niesť procesnú zodpovednosť (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 59/2000 zo 16.marca 2000).

Napokon najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobkyňa je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého sa pokladá advokát ako zástupca s právnickým vzdelaním.

Z vyššie uvedených dôvodov preto postupom krajského súdu nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ani k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, postup a rozhodnutie krajského súdu zodpovedá § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb..

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP.

Navyše pritom poznamenáva, že v prípade, ak na základe žiadosti žalobkyne, posudzovanej podľa obsahu a nie podľa jej označenia, bol súd prvého stupňa povinný poskytnúť žalobcovi informáciu o súdnom konaní, bolo potrebné použiť § 64 ods. 1, 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorého na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov 22b) tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. 23) Pri vybavovaní podania žalobcu mal súd žiadosť posúdiť podľa jej obsahu a potom postup podľa zákona o slobode informácií neprichádzal do úvahy, lebo rozhodovanie o práve na prístup k informáciám týkajúcim sa súdneho konania sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok) a nie je rozhodovaním v oblasti verejnej správy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Súd mohol už na základe tejto skutočnosti konanie vo veci zastaviť, lebo preskúmavané rozhodnutia žalovaného obsahovali správne poučenie žalobcu, ako môže získať informácie, týkajúce sa súdneho konania, ktorými sú aj spisové značky konaní. Rozhodnutia žalovaného boli nadbytočné a presahovali pôsobnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V predmetnej právnej veci bolo treba pri poskytovaní informácie evidenčného charakteru (teda spisových značiek Er, mena a priezviska dlžníka, v ktorej súd rozhoduje) postupovať podľa ustanovení OSP a vyhlášky, lebo žiadosť žalobkyne smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytovaniu informácií podľa zákona o slobode informácií.

Pritom súd poznamenáva, že podľa časti II. poplatky za úkony súdov, položka 24a zákona o súdnych poplatkoch, za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov je poplatok 2,5 €, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť pri podaní žiadosti o oznámenie čísla konania na základe výkonu svojho práva ako účastníka konania, podľa OSP a podľa zákona o súdnych poplatkoch.

S poukazom na skutočnosť, že žalobca toto svoje právo nevyužil a domáhal sa rozhodnutia žalovaného podľa ustanovení zákona o slobode informácií, hoci takýto postup neprichádzal do úvahy, bolo nevyhnutné jeho žalobu spoplatniť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný