7Sži/1/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., E., bytom Z. zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova ul. č. 4, prostredníctvom konajúceho advokáta Doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti žalovanému: 1/ Krajský súd Košice, Štúrova č. 29, Košice, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného 2/, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, č. k. 2S 156/11-62, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, č. k. 2S 156/11-62, potvrdzuje.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. novembra 2012, č. k. 2S 156/11-62, podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie, v ktorom žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného 1/ založeného zákonnou fikciou podľa § 19 ods. 3 veta druhá zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu žalovaného 1/ o odmietnutí poskytnutia informácie požadovanej žiadosťou žalobcu doručenou žalovanému 1/ 14.júna 2010 vedenou pod značkou 1SprI/52/2010, v ktorej žalobca žiadal sprístupniť informácie z evidencie sporovej agendy žalovaného 1/. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti neexistujúceho rozhodnutia, ktoré nemôže podliehať súdnemu prieskumu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania Krajský súd v Bratislave zo spisov zistil, že žalobca písomným podaním označeným v administratívnom spise žalovaného 1/ pod značkou 1SprI/52/2010 požadoval sprístupniť spisové značky, meno, priezvisko, adresu a sumu sporu pred všeobecnými súdmi podaných žalovanému 1/ dňa 14.júna 2010, ktoré boli začaté na návrh spoločnosti Lawyer Partners, a.s. proti Obvodnému úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy so sídlom v Košiciach, Komenského ul. č. 52. Žalovaný 1/ toto podanievyhodnotil ako žiadosť o poskytnutie informácií a postupoval podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré v počte 13 102 žalobcovi 2.júna 2010 poskytol. Žalobca sa s počtom informácií neuspokojil a podal zákonnom stanovenej lehote 27.júna 2007 odvolanie, v ktorom žiadal sprístupniť ešte 585 údajov, pričom existenciu týchto skutočností vyvodil z listiny opatrenej pečiatkou podateľne žalovaného 1/ zo 14.júna 2010 „potvrdenie o prijatí podaní“, kde sa nachádza v texte údaj 13687 vecí. Odvolanie žalovaný 1/ dňa 2.augusta 2011 predložil podľa Inštrukcie 2/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 13.mája 2005 č. 15595/2004-53 na aplikáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám spoločne s administratívnym spisom na rozhodnutie žalovanému 2/. Žalovaný 1/ uviedol, že odvolanie nie je dôvodné, pretože sprístupnil všetky požadované informácie, žalobca 14.júna 2010 podal na Krajský súd Košice iba 13 102 vecí a „potvrdenie o prijatí podaní“, je síce opatrené úradnou pečiatkou, ale potvrdzuje iba prijatie dokumentu do podateľne a nie pravosť údajov - počet návrhov. Žalovaný 2/ po výzve 26.novembra 2010 administratívny spis bez rozhodnutia, sprievodného listu vrátil žalovanému 1/. Žalobca 1/ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií žalobou, podanou na Krajskom súde v Košiciach. Žiadal zrušiť rozhodnutie, založené zákonnou fikciou podľa § 19 ods. 3 veta druhá zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým žalovaný 1/ zamietol odvolanie žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 8.júna 2010, ktorá bola žalovanému 1/ doručená 14.júna 2010 a uložiť povinnosť žalovanému 1/ uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Krajský súd v Košiciach uznesením, č. k. 6S/19768/2010 z 28.júna 2011, vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vadu žaloby spočívajúcu v nesprávnom označení žalovaného. V uznesení Krajský súd v Košiciach poukázal na znenie § 250 ods. 4 OSP, podľa, ktorého v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a zaujal názor, že žalobca nesprávne označil za žalovaného namiesto Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Krajský súd Košice. Na výzvu podľa vyššie uvedeného uznesenia reagoval žalobca podaním z l3.júla 2011, v ktorom nesúhlasil s názorom, že žalovaného označil nesprávne, namietal, že nadriadeným povinnej osoby na účely § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií je podľa § 35 ods. l zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon súdoch“), ako aj podľa organizačnej štruktúry obsiahnutej v rozvrhu práce, predseda súdu, ktorý podľa § 35 ods. 2 zákona o súdoch koná v mene súdu. Podľa žalobcu Ministerstvo spravodlivosti SR v zmysle § 71 až § 73 zákona o súdoch riadi štátnu správu súdov len oblasti personálnej, finančnej, organizačnej a ekonomickej a nie je nadriadeným orgánom Krajského súdu v Košiciach pri odvolaniach proti rozhodnutiu povinnej osoby. Žalobca však zároveň uviedol, že pokiaľ by označovaná vada mala byt' prekážkou postupu v konaní, žalobca by v snahe docieliť v krátkom čase konečné rozhodnutie trval na tom, aby vystupovali v konaní žalovaní dvaja žalovaný 1/ Krajský súd Košice a žalovaný 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Krajský súd Košice uznesením z 16.decembra 2010 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému na konanie, z dôvodu správne identifikovaného žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sídliaceho v Bratislave. Proti uzneseniu podal 20.januára 2011 žalobca odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. 6Sži/1/2011 zo dňa 27. apríla 2011 odmietol, ale námietku žalobcu podanú proti postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave uznal za dôvodnú. Rozhodnutie o postúpení bez výzvy žalobcovi na vyjadrenie považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za predčasné. Po vyjadrení žalobcu podaného 11.júla 2011, ktorý pripustil do konania i Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Krajský súd v Košiciach vec 29.septembra 2011 odstúpil Krajskému súdu v Bratislave. Žalovaný 2/ sa vyjadril k žalobe písomne podaním do ručeným súdu dňa 21.novembra 2011, pričom poukazujúc na § 250d ods. 3 OSP žiadal, aby bolo konanie zastavené. Uviedol, že jednou zo základných podmienok konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je existencia právoplatného rozhodnutia. V danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktoré nie je možné dodatočne odstrániť. Podľa žalovaného 2/ podal žalobca odvolanie proti neexistujúcemu rozhodnutiu, nenastúpila fikcia negatívneho rozhodnutia, pretože nesprístupnenie všetkých požadovaných informácií nastalo len podľa subjektívneho presvedčenia žalobcu. Žalobcovi boli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu i forme. Zároveň žalovaný 2/ poukázal na to, že ak žalovaný 1/ žalobcovi sprístupnil požadované informácie o konaniach v počte 13 102 kusov, nebol dôvod, aby nepostupoval rovnako i vo zvyšnýchkonaniach, pokiaľ by ich bolo v skutočnosti l3 687. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo 6. decembra 2010 uviedol, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. - Krajský súd v Bratislave dospel k názoru, že žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií neexistuje. Nedošlo teda k vydaniu fiktívneho rozhodnutia zo žalobcom namietaného dôvodu, že mu nebola poskytnutá časť žiadaných informácií - 585 spisových značiek v prípadoch, ktoré sú vedené vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy proti odporcovi Obvodný úrad Košice, Štúrova 29, Košice na návrh spoločnosti Lawyer Partners, a.s. Žalobca po sprístupnení informácií žalovaným 1/ ničím nedoložil, že existujú údaje, ktorých sprístupnenie požadoval a nebol mu sprístupnený. Z obsahu administratívneho spisu ani z podaní žalobcu nebolo preukázané, že žalovanému 1/ bolo v predmetnom dni podaných celkom 13 687 návrhov na začatie konania (evidovaných súdnych konaní). Žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie neobsahovala presný počet súdnych konaní a zjavne jediným dôvodom, pre ktorý sa mohol žalobca nazdávať, že predmetných súdnych konaní a teda aj spisových značiek je 13 687, bol list žalovaného 1/ zo dňa 21. júna2010, ktorým oznámil žalobcovi predlženie lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií o 8 pracovných dní. Z iných právne relevantných dôkazov však počet spisových značiek uvádzaný žalobcom v žalobe nevyplýva. Pokiaľ žalovaný 1/ sprístupnil 13 102 spisových značiek ku príslušným súdnym konaniam, postupoval v súlade so zákonom a sprístupnil informácie, ktoré mal k dispozícii. O takomto spôsobe vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie sa nevyhotovuje samostatné rozhodnutie, to sa vyznačí len v spise povinnej osoby. Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie. Nakoľko nevzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým by žalovaný 1/ aspoň sčasti nesprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu, nemal odvolací orgán, ktorým je žalovaný 2/, o čom rozhodovať. Z toho dôvodu bol administratívny spis vrátený žalovaným 2/ žalovanému 1/ bez rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. l písm. d) OSP a na § 205 ods. 2 písm. f) OSP rovnako argumentoval §205 ods.2 písm. d) OSP, označujúc rozhodnutie za arbitrárne pre nedostatok dôvodov. Označil za nesprávny názor súdu, že nadriadeným povinnej osoby - žalobcu v 1/ rade je žalovaný 2/. Zastával názor, že žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií má v zmysle rozvrhu práce na rok 2010 Krajského súdu v Košiciach v agende A., pracovne zaradená na pozícii radcu a hovorcu. Jej nadriadeným je predseda súdu, ktorý koná v mene súdu. Počet 13 687 podaní, ktoré žiadal sprístupniť považuje za nesporný a preukázaný listom žalovaného 1/, ktorým oznámil predĺženie lehoty a dokumentom opatreným pečiatkou podateľne Krajského súdu v Košiciach. Žalovaný 1/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, lebo sprístupnil všetky existujúce informácie a predmetných 585 značiek súdnych konaní neexistuje. Potvrdiť napadnuté uznesenie žiadal vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu aj žalovaný 2/. Závery prednesené žalobcom v odvolaní považuje za nesprávne. Nadriadeným orgánom Krajského súdu v Košiciach pri vybavovaní žiadostí podľa zákona o slobode informácií je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Bez toho, aby žalobca identifikoval návrhy, v ktorých mu neboli sprístupnené spisové značky a identifikačné údaje, nie je možné uviesť, či také konania skutočne existujú a či žalobcovi boli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuviedol ani jedno takéto konanie, teda nie je možné hovoriť o fikcii vydania odmietavého rozhodnutia. Naopak v prípade, že by bol žalobca v konaní úspešný vznikla by neriešiteľná situácia, nakoľko žalovaný 1/ nedisponuje uvedenými informáciami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým bolo zastavené konanie a preto odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisov zistil nesprávne právne vyhodnotenie a posúdenie obsahu podania žalobcu osobne podaného 14.júna 2010, označeného ako „žiadosť o sprístupnenie informácií“ zo strany žalovaného 1/. V žiadosti, ktorú žalovaný 1/ viedol pod značkou 1SprI/52/2010 sa žalobca ako podpredseda predstavenstva spoločnosti Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, domáhal sprístupniť spisové značky, meno, priezvisko, adresu a sumu sporu pred všeobecnými súdmi podaných žalovanému, ktoré boli začaté na návrh spoločnosti Lawyer Partners, a.s. proti Obvodnému úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy so sídlom v Košiciach, Komenského ul. č. 52.

Pri vybavovaní podania žalobcu mal žalovaný 1/ žiadosť posúdiť podľa jej obsahu a nie podľa označenie žalobcom, pretože potom postup podľa zákona o slobode informácií neprichádzal do úvahy, lebo rozhodovanie o práve na prístup k informáciám týkajúcim sa súdneho konania sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok) a nie je rozhodovaním v oblasti verejnej správy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V predmetnej právnej veci bolo treba pri poskytovaní informácie evidenčného charakteru (teda spisových značiek, mena a priezviska účastníka, adresu a sumu sporu, o ktorej súd rozhoduje) postupovať podľa ustanovení OSP a vyhlášky, lebo žiadosť žalobkyne smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytovaniu informácií podľa zákona o slobode informácií.

Pritom súd poznamenáva, že podľa časti II. poplatky za úkony súdov, položka 24a zákona o súdnych poplatkoch, za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov je poplatok 2,5 €, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť pri podaní žiadosti o oznámenie čísla konania na základe výkonu svojho práva ako účastníka konania, podľa OSP a podľa zákona o súdnych poplatkoch.

Z uvedených dôvodov je logicky jednoznačné, že fiktívne rozhodnutie voči, ktorému podal žalobca odvolanie neexistuje.

S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súdu uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods.1.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný