7Sžf/60/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu DREVO SK s.r.o., 076 32 Veľká Bara, č. 5, IČO: 36 206 199, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Košice, Moldavská cesta č. 21/A, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná ul. č. 63, preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 9. februára 2012, číslo 1040510/1/117/2012 o nadmernom odpočte na dani z pridanej hodnoty, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. marca 2013, č. k. 6S/82/2012-101, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 14. marca 2013, č. k. 6S/82/2012-101, p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. marca 2013, č. k. 6S/82/2012-101, zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného pre nezaplatenie súdneho poplatku. V odôvodnení uviedol, že 12. februára 2012 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy a zároveň ho poučil o následkoch jeho nezaplatenia. Právnemu zástupcovi žalobcu bola výzva doručená 15. februára 2013, ale žalobca v určenej lehote súdny poplatok nezaplatil. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby mu odvolací súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že patrí do skupiny spoločností, personálne spojených s W., v ktorých bolo v roku 2009 vykonaných viac ako 300 daňových kontrol, a ktoré sa museli proti tomuto postupu brániť na súde. Žaloby uvedených spoločností boli približne v 190 prípadoch úspešné, ale pokračovanie v daňových kontrolách, nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov zo strany daňových úradov a blokovanie majetku spôsobuje, že žalobca nie je schopný uhradiť súdny poplatok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) ak nebol zaplatenýpoplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Zo spisov vyplýva, že žiadosti o oslobodenie súdnych poplatkov súd nevyhovel, a preto pre uznesenie o zastavení konania je jeho uznesenie záväzné. Súd prvého stupňa 12. februára 2012 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy, vo výzve žalobcu správne právne poučil, že v prípade, ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. Výzva bola riadne doručená právnej zástupkyni žalobcu 15. februára 2013, ale napriek tomu žalobca súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil.

V dôsledku skutočnosti, že súd ešte vo veci nezačal konať, a zastaveniu konania nebráni niektorý z dôvodov, uvedených v § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch nemožno vytýkať súdu prvého stupňa, že napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Žalobca súdny poplatok nezaplatil ani do konca lehoty na podanie odvolania, preto dôvod na zrušenie uznesenia podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch nemal ani súd prvého stupňa.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že podmienky pre zastavenie konania boli splnené, lebo žalobca, ktorý nebol oslobodený od súdnych poplatkov napriek výzve súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil a svoju poplatkovú povinnosť, ktorá vznikla podaním žaloby, nesplnil ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania, preto najvyšší súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešný žalobca právo na ich náhradu nemá a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.