7Sžf/46/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TVX SK s.r.o., so sídlom Ladmovce č. 170, IČO: 44 009 607, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. septembra 2012, č. 1020506/1/1184133/2012/5051-r, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. februára 2013, č.k. 7S/235/2012-12, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 6. februára 2013, č.k. 7S/235/2012-12, p o t v r d z u j e.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. februára 2013, č.k. 7S/235/2012-12 podľa § 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“) pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 26. septembra 2012, č. 1020506/1/1184133/2012/5051- r. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia uznesenia krajský súd vyzval 2. januára 2013 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy a súčasne ho poučil o následkoch jeho nezaplatenia. Právnemu zástupcovi žalobcu bola výzva doručená 9. januára 2013, ale žalobca ani v dodatočne určenej lehote súdny poplatok nezaplatil. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie nie sú zákonné. Žalobca patrí do skupiny spoločností, personálne spojených s H. Y., v ktorých bolo v roku 2009 vykonaných viac ako 300 daňových kontrol, a ktoré sa museli proti postupu žalovaného brániť svojich práv na súde žalobami. Žaloby uvedených spoločností boli približne v 190 prípadoch úspešné, ale pokračovanie v daňových kontrolách, nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov zo strany daňových úradov a blokovanie majetku spôsobuje, že žalobca nie je schopný uhradiť súdny poplatok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Žalobca podal žalobu podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Tvrdil, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol na svojich právach ukrátený, a preto žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súdom.

Žalobcovi podaním žaloby vznikla povinnosti zaplatiť súdny poplatok (§ 5 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch). Žalobca súdny poplatok súčasne s podaním žaloby nezaplatil.

Z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vyplýva priamo povinnosť súdu zastaviť konanie, ak súdny poplatok nebol zaplatený ani v dodatočnej lehote. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy podľa položky č. 10 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov. Výzva bola prevzatá právnym zástupcom žalobcu 9. januára 2013. Vo výzve žalobcu súčasne poučil, že v prípade, ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. Napriek výzve žalobca súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil. Žalobca súdny poplatok za žalobu ani doteraz nezaplatil.

Žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov krajský súd a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci nevyhovel (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. augusta 2013, sp.zn. 7Sžf/13/2013).

V prejednávanej veci zaplatenie súdneho poplatku je podmienkou konania. Ak napriek výzve a poučeniu žalobca neodstránil podmienku konania, sú s tým spojené účinky stanovené v § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, a súd v takom prípade konaní zastaví.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že podmienky pre zastavenie konania boli splnené, lebo žalobca, ktorý nebol oslobodený od súdnych poplatkov, napriek výzve súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil a svoju poplatkovú povinnosť, ktorá vznikla podaním žaloby, si nesplnil. Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne (§ 250ja ods. 3 OSP, § 219 OSP v spojení s § 246c ods. 1).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešný žalobca právo na ich náhradu nemá a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.